BRATISLAVA. Začiatkom roku 1990 cestoval aktivista Verejnosti proti násiliu (VPN) zo Žiaru nad Hronom a zároveň uchádzač o post ministra vnútra Vladimír Mečiar do Bratislavy s presvedčením, že aj v prípade úspechu nebude vo funkcii dlho.
"Keď prišla nominácia na ministra vnútra a začalo sa o nej vážne rozprávať, tak som to bral, že je to najrizikovejšie, že ministri vnútra spravidla nemajú dlhú politickú kariéru, tak som išiel do Bratislavy s tým, že o pol roka som doma," odpovedal Mečiar na otázku TASR, s akým zámerom kandidoval na pozíciu ministra.
Funkciu "vysúťažil" v konkurze, ktorý na ministerský post vypísala VPN, v politike však už potom ostal celý život. "Vývoj nabral trochu iný vietor a od tej doby je to všetko inak, než som si v živote predstavoval," dodal súčasný predseda HZDS.
"Bol zasvätený a imponoval svojimi znalosťami a tiež pracoval v miestnej VPN. Vtedy ešte bol taký, expresívne povedané 'vidiecky balík', ktorý sa orientoval v Bratislave a bol veľmi skromný," opisuje Mečiarove začiatky po úspešnom absolvovaní konkurzu jedna z vedúcich osobností Novembra '89, politológ Miroslav Kusý. "Len postupne mu krídelká narastali a postupne začal prejavovať svoje kvality. Mal charizmu líderského typu, vedel sa okamžite rozhodnúť, udrieť do stola," spomína.
Vo funkcii ho potvrdili prvé slobodné voľby
Podľa ďalšieho lídra novembrových udalostí, Jána Budaja, Mečiarovi v konkurze na post ministra vnútra pomohla aj minulosť človeka prenasledovaného za svoje názory v roku 1968, ako aj to, že zastupoval svoj región. "Patril k tým mládežníkom z roku 1968, ktorí boli vtedy zväzáci plní nadšenia pre dubčekovský režim a ktorých vtedy normalizácia odstránila," poznamenal, s dôvetkom, že zisk pozície ministra vnútra nebol pre Mečiarovu ďalšiu kariéru kľúčový.
"Mečiarov úspech vo VPN sa nezačal do značnej miery náhodným nominovaním do dočasnej vlády Milana Čiča, ale nominovaním na post predsedu slovenskej vlády za VPN po prvých slobodných voľbách," upozornil Budaj. "Pri tejto nominácii zohrala kľúčovú rolu práve skupina politikov, ktorá sa s ním neskôr príkro rozišla," naznačil.
Jedným z kandidátov na post premiéra, ktorý napokon pripadol Vladimírovi Mečiarovi, bol pôvodne aj Kusý. "Necítil som sa na to, vedel som, že nemám osobnostné predpoklady. Ešte tam bol jeden kandidát z Košíc a Mečiar. Proti mne vystupoval Jano Čarnogurský. My sme už boli v tom čase priatelia, ale politicky sme sa totálne rozchádzali, hoci sme sa navzájom tolerovali. Keď ale išlo o obsadzovanie týchto postov, on z pohľadu KDH hovoril 'nie'," uzavrel Kusý.
Pomohol mu Kňažko
Jedna zo študentských líderiek Novembra '89, Zuzana Mistríková považuje vymenovanie Vladimíra Mečiara za ministra vnútra na základe konkurzu za neštandardné, vysvetľuje ho však veľkou neskúsenosťou ľudí, ktorí vtedy rozhodovali.
"Absurdné na tom bolo, že v tejto krajine nikto, kto nebol súčasťou nomenklatúry, nemal skúsenosti s riadením ničoho - ani podniku, ani štátu. Nemali žiadne skúsenosti a prirodzene robili všetko pre to, aby tieto skúsenosti boli schopní sanovať aspoň tam, kde to bolo nevyhnutné. A stať sa ministrom vnútra bez toho, aby ste tušili, z akých zložiek sa vôbec skladá štátny mocenský aparát...," naznačuje Mistríková.
"Po prvé, štátna správa ma zaujímala, po druhé, ako podnikový právnik som mal z nej normálne štátne skúšky," vysvetľuje Mečiar. Neskorší vývoj, ktorý vyvrcholil odchodom skupiny okolo Vladimíra Mečiara z VPN do HZDS a následný úspech mečiarovcov vo voľbách pripisuje Mistríková čiastočne aj vplyvu Milana Kňažka, ktorý sa Mečiara v spore s ďalšími predstaviteľmi VPN zastal. "Bez neho by nikdy v živote nebolo možné tak jednoznačne spájať Mečiara a HZDS s ľuďmi Novembra '89. Milan je ten, ktorý prišiel do televízie a povedal, že niekto ubližuje Mečiarovi," povedala pre TASR.
VPN rozložili zvnútra, tvrdí Mečiar
Mečiar sa však ku koreňom HZDS vo VPN hlási. "Keď pozerám publicistické programy, tak vidím, že túto časť vépéenky je snaha zamlčať, ako by sme tam vôbec neboli," poznamenal. Dodal, že ďalší vývoj bol "kostrbatý ako život sám", napriek mnohým úspechom prišli aj problémy. "Cena, ktorá sa platí, je sociálna nerovnosť a sociálna neistota," povedal na margo 20 rokov po novembri 1989.
Mistríková pripisuje Mečiarovi leví podiel na konci VPN, v ktorej hral v prvých slobodných voľbách úlohu štvrtého či piateho muža, s čím sa podľa nej nevedel zmieriť. "Keďže potom odišiel zo strany, logicky bol odvolaný zo všetkých funkcií a stal sa z neho martýr, ktorý o pol roka vyhral voľby. A od toho momentu už bol vždy v strane, kde pôsobil, číslom jeden," uviedla pre TASR.
Mečiar však za zánik VPN viní vtedajšieho predsedu strany Fedora Gála. "Verejnosť proti násiliu bola rozložená zvnútra. Rozložila ju skupina okolo Fedora Gála, ktorá nemala pokračovanie. Sami sa tvárili znechutene, nespokojne, neboli pripravení na rokovania a išli absolútne od veci," povedal pre TASR. Napätie vtedy podľa neho potom narastalo najmä okolo česko-slovenských vzťahov, otázky hospodárskych reforiem a sociálnej politiky.
HZDS sa cíti byť pokračovateľom pozitívneho odkazu
Ľudová strana-Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) sa cíti byť pokračovateľom pozitívneho odkazu novembra ´89. Vznikla najskôr ako platforma vo Verejnosti proti násiliu (VPN). "Vladimír Mečiar a časť členov VPN mala záujem na obnovení jej pôvodného charakteru. Za svoj cieľ si vytýčila rešpektovanie pôvodne prijatého programu VPN. Z platformy napokon vzniká politická strana Hnutie za demokratické Slovensko," píše vo vyhlásení pre agentúru SITA predseda republikovej rady hnutia Marián Klenko.
"Systémové zmeny, ktoré sa uskutočnili za ostatných dvadsať rokov, zásadným spôsobom zlepšili kvalitu života. Viaceré zmeny si vyžadujú dlhší časový priestor na vlastnú realizáciu. Podstatne viac, ako si verejnosť dokázala pripustiť v revolučnej eufórii," tvrdí Klenko a dodáva, že medzi výhodami ponovembrového vývoja sa najčastejšie spomína možnosť cestovať, študovať či pracovať v zahraničí.
"Otvorili sa nové možnosti sebarealizácie a podnikania. Rozšírila sa ponuka tovarov a služieb, prišlo k modernizácii výroby aj domácností. Ľudia nie sú prenasledovaní za vieru či náboženské presvedčenie. Deň boja za slobodu a demokraciu je príležitosťou na uvedomenie si šancí, ktoré priniesol 17. november 1989.
Mnohé z výhod sa stali samozrejmými a zovšedneli. Zároveň je príležitosťou na kritické premýšľanie o súčasných podmienkach života. Najmä o tom, či zodpovedajú ideálom, ktoré spájali a motivovali ľudí, aby pred dvadsiatimi rokmi demonštrovali v novembrových uliciach nespokojnosť s totalitným režimom," tvrdí HZDS.
"Pre Slovensko má november '89 ešte jeden nezanedbateľný rozmer. Vďaka demokratickým podmienkam mohlo dôjsť k vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Po oslobodení jednotlivca z dogmatického rámca totalitného spoločenského systému tak v krátkom čase dochádza aj k štátnemu osamostatneniu slovenského politického národa. Toto mystické prepojenie slobôd umocňuje význam Dňa boja za slobodu a demokraciu. Pokiaľ 17. november 1989 bol šancou, tak 1. január 1993 predstavoval hmatateľnú príležitosť na zmenu. Deň za slobodu a demokraciu by nemal ľudí rozdeľovať, ale spájať," píše sa na záver vo vyhlásení.
sita