BRATISLAVA. Legenda pražskej jari Alexander Dubček sa 17. novembra pokúsil dostať na študentskú demonštráciu, ktorú neskôr na Národní tříde brutálne rozohnali policajti, pražská polícia ho však preventívne zatkla. Na krste knihy Jozefa Banáša Zastavte Dubčeka (13. novembra) to pre TASR povedal syn Alexandra Dubčeka Pavol.
"Pokúšal sa dostať na tú manifestáciu, ale keďže bol sledovaný, zatkli ho aj s jedným talianskym diplomatom," vysvetlil. "Áno, mal tam stretnutie, do Prahy chodieval za svojimi spolupracovníkmi," potvrdil Alexandrovo zatknutie 17. novembra 1989 aj jeho druhý syn Milan. Dubček mal podľa neho veľmi dobré kontakty so zahraničím, najmä Talianskom, čo bol aj jeden z dôvodov, prečo voči nemu režim nezakročil ešte ráznejšie.
"V určitom období života veľmi riskoval," zdôraznil Pavol Dubček, ktorý hlboko nesúhlasí s občasnou kritikou, podľa ktorej sa mal Alexander Dubček proti sovietskej okupácii a normalizačnému režimu stavať ráznejšie. "Rád by som videl niektorých tých kaviarenských hrdinov, keby boli v jeho situácii, ako by sa zachovali," zdôraznil.
Revolúcia priniesla úľavu
Všetci traja Dubčekovi synovia privítali Nežnú revolúciu s úľavou. "Určite z človeka opadol tlak, ktorý bol počas celého toho obdobia, a človek mal radosť zo slobody," poznamenal Milan. "Na druhej strane, mnohé veci sa zahmlievali a nevyvíjalo sa všetko tak, ako sa malo," povedal s dôvetkom, že niektoré diskusie sú jednoducho daňou za slobodu.
"Držali sme mu palce, tam už nebol priestor pre obavy," odpovedal Milan Dubček na otázku, či sa rodina neobávala návratu Alexandra Dubčeka do politiky. "Boli sme radi, že otec môže zase voľne komunikovať s ľuďmi v republike, v zahraničí. On veľmi rád komunikoval a svojím spôsobom to bola jeho práca," povedal. Práve túto Dubčekovu prívetivosť a snahu byť ľuďom užitočný si podľa neho niektorí Dubčekovi kritici mylne vysvetľovali ako nerozhodnosť.
"Otec sa vždy postavil k situácii, ktorá vznikla, priamo. Pustil sa plnou silou do vykonávania tej funkcie, ktorú mal, a pochybujem, že by mu ostal čas na nejaké splíny. Mal otvorené dvere do celého sveta a aj v parlamente pracoval tak, aby bol prínosom," odpovedal na otázku, či Alexander Dubček nebol sklamaný, keď napokon namiesto funkcie prezidenta získal len post predsedu Federálneho zhromaždenia.
Hypotézu z Banášovej knihy, podľa ktorej mohla Dubčekova tragická smrť, podobne ako zabitie dvoch zahraničných politikov, súvisieť s ich prísľubom svedčiť na prelomovom súdnom procese v Rusku, Milan Dubček komentovať nechcel. "Tých informácií asi nie je dostatok, potreboval by som ich oveľa viac, aby som na mnohé veci vedel odpovedať priamo a hlavne pre médiá," uzavrel.
