Pôsobiť v miestnej aj v regionálnej samospráve zároveň môže byť výhodou.
BRATISLAVA.
Najvýraznejšie sa presadili práve starostovia, primátori a ich zástupcovia, ktorí obsadili až tretinu zo 408 poslaneckých kresiel v ôsmich krajských parlamentoch. Podľa prepočtov SME ich v župných zastupiteľstvách zasadne minimálne 137, čo je takmer 34 percent. Podobne to bolo aj pred štyrmi rokmi. Združenie miest a obcí Slovenska ich vtedy napočítalo 125.
Tri stoličky
Niektorí z nich sedia dokonca na troch stoličkách. Župným poslancom sa stali napríklad poslanci parlamentu a primátori Tvrdošína Ivan Šaško (SNS), Stropkova Peter Obrimčák (Smer), starostovia Rače Ján Zvonár (Smer), Starej Bystrice Ján Podmanický (Smer).
Poslancov parlamentu v župných voľbách uspelo spolu 29. Najviac, po osem, ich je v Žilinskom a Košickom kraji, žiadny nie je iba v Trenčianskom. Tam zas však v jednom obvode – v okrese Trenčín – kandidovali štyria štátni tajomníci. Zo štvorice Pavol Krištof, Peter Sika, Jozef Habánik (všetci HZDS) a Anna Vitteková (Smer) neuspel len Sika, ktorý je zároveň celoslovenským podpredsedom HZDS.
Šéfov miest a obcí sa najviac presadilo v zastupiteľstve košickej župy. Z 57 kresiel obsadili primátori, starostovia a ich zástupcovia až 21, čo je 37 percent. V obvode Košiceokolie sú dokonca starostami všetci ôsmi zvolení poslanci.
Percentuálne najviac ich však bude sedieť v zastupiteľstve Trenčianskeho kraja – viac ako 42 percent.
Byť župným poslancom je pre primátora či starostu výhoda, priznávajú viacerí. „Teraz bežia napríklad výzvy na čerpanie eurofondov na revitalizáciu obcí, cestovný ruch či opravu komunikácií, ktoré sa vyhodnocujú na samosprávnych krajoch. Ako starosta a zároveň poslanec kraja sa tak dostanem k informáciám medzi prvými,“ hovorí starosta Solčian a zároveň poslanec nitrianskej župy Juraj Soboňa z HZDS.
„Nie som spokojný so spoluprácou s krajom, ani s ich krokmi u nás v meste, či už ide o stredné školy, nemocnice, sociálne zariadenia, alebo o cesty. Keď som nebol poslanec, nevedel som, čo sa chystá. Teraz budem môcť aspoň včas povedať, že my to vidíme trochu inak a niektoré veci sú pre nás dôležitejšie,“ hovorí primátor Myjavy Pavol Halabrín (nezávislý).
Osobné motívy
Odborník na verejnú správu Jaroslav Pilát pripúšťa, že primátori a starostovia sa v župnom zastupiteľstve snažia využiť svoju pozíciu na prednostné získanie dôležitých informácií alebo na lobovanie za požiadavky pre svoje obce. „Dôležitú úlohu však hrajú aj osobné motivácie. Chcú otestovať záujem o seba pred komunálnymi voľbami a považujú to aj za vhodné zviditeľnenie,“ mieni.
Pilát nepovažuje spojenie exekutívnej funkcie starostu s postom župného či parlamentného poslanca za šťastné. „Prikláňam sa k tomu, aby bola jasne daná zodpovednosť, právomoci a aj kontrolné mechanizmy. Aby sa nedalo vyhovárať, že niekto niečo nestihol, alebo má viac možností na úkor iných,“ vraví.
„Vykonávať na plný úväzok dennodennú prácu starostu a byť aj poslancom v župe a Národnej rade a tváriť sa, že všetko zvládam, je ťažko uveriteľné,“ myslí si.
Najvyššiu účasť mali chudobné kraje
O výsledkoch volieb mohla rozhodnúť aj armáda nezamestnaných, ale asi to neurobila. Volili najmä starší ľudia.
BRATISLAVA. Nezamestnanosť sa často snúbi s nezáujmom o dianie v spoločnosti, no účasť na krajských voľbách túto tézu nepotvrdila. Najviac voličov prišlo k volebným urnám práve v krajoch, ktoré majú najvyššiu mieru nezamestnanosti.
V Banskobystrickom kraji účasť prevýšila 27, v Prešovskom 26 percent. Až na jeden prípad, keď Žilina predstihla Košice i Nitru, sa všetky kraje zoradili podľa účasti tak ako podľa nezamestnanosti.
Sociológ Pavel Haulík očakával, že to bude naopak. Tvrdí, že ľudia v ťažkej životnej situácii sa zvyčajne rozhodnú pre neúčasť na voľbách – neraz na protest proti neschopnosti politikov pomôcť im.
Peter Mináč (Smer), primátor Tisovca, ktorého opäť zvolili za krajského poslanca, si myslí, že účasť v kraji nesúvisí s nezamestnanosťou. „Pripísal by som ju vysokému počtu kandidátov na poslancov a tiež viacerým silným kandidátom na post predsedu samosprávneho kraja.“
Percentuálne najviac voličov si prevzalo hlasovacie lístky v okresoch Sobrance, Medzilaborce a Svidník, teda vo východných okresoch najviac vzdialených od hlavného mesta.
Prednosta Obvodného úradu vo Svidníku Milan Cocuľa (Smer), ktorý takisto obhájil post krajského poslanca, pripomína že v chudobných vidieckych regiónoch zväčša žijú starí ľudia.
„Považujú za morálnu povinnosť voliť, a to v akýchkoľvek voľbách.“ Mladí sú podľa neho k politike apatickí.
Bratislavský kraj má najhoršiu vekovú štruktúru, na 100 detí pripadá 170 seniorov. Dôchodcovia z regiónu hlavného mesta však zjavne nechodia voliť v takom počte ako ich vrstovníci z východu.
V Bratislavskom kraji prekonali priemernú volebnú účasť iba obyvatelia okresov Staré Mesto a Nové Mesto a časti okresu Senec, rozdeleného na štyri volebné obvody.
Celoslovenský priemer je 22,9 percenta voličov, v Starom Meste to bolo 24,5. Na východe je ďalším fenoménom „mobilizácia“ sociálne slabších rôznymi peňažnými darmi. V niektorých okresoch s početnou populáciou Rómov však účasť nedosiahla ani priemer Slovenska. Ide o okresy Kežmarok, Gelnica a Košiceokolie, kde miera nezamestnanosti prevyšuje 20 percent.
Jozef Čavojec
SDKÚ chystá sťažnosť na voľby
Najsilnejšia opozičná strana pripravuje volebnú sťažnosť za vynášanie hlasovacích lístkov. Podporí ju aj KDH.
KOŠICE. Kauza vynášania hlasovacích lístkov z volebných miestností pred koncom volieb v Košiciach bude mať zrejme dohru na Ústavnom súde. SDKÚ pripravuje volebnú sťažnosť, KDH ju určite podporí.
Porušenie zákona
„V Košiciach došlo k evidentnému porušeniu zákona o voľbách do orgánov samosprávnych krajov,“ tvrdí kandidát na župana Ján Süli (SDKÚ, KDH, OKS, KDS, SaS, DS).
Podozrivý je podľa neho aj veľký počet neplatných volebných lístkov vo voľbách župana. Zo 140-tisíc lístkov vydaných v kraji bolo neplatných viac ako 12-tisíc, teda približne desať percent. „Mám pocit, že to nemôže byť náhoda,“ povedal Süli.
Výsledky volieb spochybňuje aj krajský predseda SDKÚ Viliam Novotný. „Som presvedčený, že vo volebnom obvode Košice II došlo k volebnému podvodu. Inak by polícia nezačala trestné stíhanie. Na mieste pána Trebuľu by ma zrejme prenasledoval pocit, že som vo funkcii nelegitímne.“
Ústavná sťažnosť
Novotný je rozhodnutý podať ústavnú sťažnosť. Dnes chce prekonzultovať návrh s ústavnými právnikmi. „Aj keď na podanie máme deväťdesiat dní, chceme ju podať čím skôr.“
Novotný si uvedomuje priepastný rozdiel v získaných hlasoch medzi Zdenkom Trebuľom (Smer, SMK, HZDS, SF, HZD, SOS, Most, Liga) a Sülim. Trebuľa získal 60,27 percenta, Süli na druhom mieste 23,26 percenta hlasov. „Predpokladám, že aj v opakovaných voľbách by pán Trebuľa vyhral. Ide o princíp,“ dodal Süli.
KDH je pripravené volebnú sťažnosť SDKÚ podporiť. „Keď ju podajú, určite budú mať našu podporu. Je to naša povinnosť,“ povedal krajský šéf KDH Daniel Rusnák.
Trestné stíhanie
Polícia už začala v súvislosti s voľbami štyri trestné stíhania. Okrem košického prípadu vyšetruje aj kauzu v Starej Ľubovni, kde navádzali rómskych voličov, aby volili konkrétnych kandidátov. Druhý prípad sa týka originálu volebného hlasovacieho lístku, ktorý našli v priestoroch krajskej organizácie Smeru v Banskej Bystrici a tretí distribúcie neúplného zoznamu kandidátov v bratislavskom Starom Meste. Polícia sa bude zrejme zaoberať aj podozreniami z kupovania hlasov v Prešovskom kraji. Polícia má 30 dní od podania podnetu na rozhodnutie, či začne trestné stíhanie.
„Voliči či členovia volebných komisií by mali okamžite po zistení podozrivých okolností volať políciu. Cesta cez Ústrednú volebnú komisiu je zbytočne komplikovaná,“ myslí si predseda komisie Vladimír Pčolinský.
Mikuláš Jesenský
Neúspešní rozhodujú, či podporia úspešných
Murgaš rokuje o podpore Mikuša. Záhradník, Liška aj Hagyari ešte váhajú.
BRATISLAVA. Viac než 35 percent odovzdaných hlasov v Banskobystrickom kraji, 30 v Bratislave, vyše 28 v Prešove a necelých 25 percent v Trenčíne. O tieto hlasy budú bojovať finalisti župných volieb budúcu sobotu. Hlasy neúspešných kandidátov by mohli rozhodnúť.
„Ohlásil sa už jeden z tých, čo postúpili, tak budeme určite rokovať a dáme zrejme nejaké odporučenie,“ povedal Milan Murgaš (13,5 percenta hlasov), súčasný predseda Banskobystrického samosprávneho kraja. Stretne sa s kandidátom opozície Jozefom Mikušom. Bývalý člen Smeru Murgaš tvrdí, že odporučí „menšie zlo“ – teda zrejme Mikuša – nie bývalého kolegu zo strany Vladimíra Maňku.
V Bratislave nerozhodli
V SDKÚ čakajú, že Záhradník podporí kandidáta koalície Vladimíra Bajana – nie opozičného Pavla Freša. „K podpore v 2. kole sa vyjadrím do piatka,“ povedal bývalý člen SDKÚ Záhradník, ktorý dostal takmer 15 percent hlasov.
Jeden z jeho spolupracovníkov hovorí, že zmyslom ich zoskupenia je „podporovať kandidátov, ktorí nie sú členmi strán“. Takým je Bajan, nie Frešo.
Podľa informácií SME sa v Moste hovorí o tom, že by ich kandidát Robo Beňo (5 percent) mal zrejme podporiť Freša.
Prešov a Trenčín mlčia
Juraj Liška (11 percent) v Trenčíne ešte nevie, či podporí bývalého kolegu z SDKÚ Martina Fedora, alebo Pavla Sedláčka z HZDS. Liberálny kandidát Miloš Radosa (8,8 percenta) už Fedora podporil.
Nerozhodol sa ani Pavel Hagyari z Prešova (17 percent).
Sociológ agentúry Focus Marián Slosiarik podľa skúseností z minulosti odhaduje, že veľká časť z voličov neúspešných kandidátov do druhého kola nezvykne chodiť. Odporúčanie však môže zapôsobiť na tých, čo predsa len voliť pôjdu.
Miroslav Kern
