BANSKÁ BYSTRICA. Uviedol to pre TASR Ondrej Krajňák z Ústavu pamäti národa (ÚPN). Na seminári Po stopách slobody, ktorý sa uskutočnil v rámci festivalu Arteterapia (16. - 18. 11.) v Banskej Bystrici, dnes hovoril o politických väzňoch totalitného režimu a ich (ne)docenení dnešnou spoločnosťou.
"Vieme, akým sklamaním prechádzajú títo politickí väzni, ktorí sedeli niekoľko rokov," konštatoval s tým, že keď sa ich dnes opýtame na to, ako vnímajú demokraciu, odpovedajú, že "očakávali určité zadosťučinenie, že budú braní trošku vážne, pretože trpeli, ťažko pracovali v uránových baniach, boli vypočúvaní, sledovaní, mnohí z nich boli popravení".
Podľa slov Krajňáka v ÚPN práve pracujú na projekte, ktorý sa zaoberá obdobím neslobody od roku 1939 až do roku 1989. "V ústave máme nakrútených asi 200 svedeckých výpovedí, spolu približne 400 hodín čistého záznamu, kde nám títo ľudia vyrozprávali svoje životné príbehy," objasnil. Úlohou ÚPN je tieto krivdy, ktoré sa stali v minulosti, vykričať do celého sveta. "Aby sa takéto zločiny už viac na ľuďoch neopakovali."
Dnes Krajňák hovoril o ľudských osudoch totalitného režimu od roku 1948 až do roku 1989. "Stretli sme sa vo výpovediach s pani Kordovou, ktorá sedela desať rokov vo väzení len preto, že jej manžel kládol odpor voči vtedajšiemu režimu a štátna bezpečnosť ho zatkla." Kordová, ktorá ÚPN vyrozprávala svoj celoživotný príbeh z 50. rokov, hovorila aj o dôsledkoch väznenia. "Mala šesťročného syna Sašu, ktorého musela opustiť a stretla sa s ním asi po desiatich rokoch, medzitým sa citový vzťah medzi nimi akoby vytratil." Ako Krajňák dodal, cestu k synovi si musela hľadať dlho.
Krajňák rozprával aj tom, ako vnímajú obdobie totality tí, ktorí ho nezažili. "Stredoškoláci o tom vedia veľmi málo, aj v učebniciach sa o tom takmer vôbec nič nepíše, a preto s veľkým záujmom počúvajú, čo im rozprávame," dodal.
