Štátne oslavy, diskusie, dokumenty, výstavy fotografií. V posledných dňoch bola revolúcia právom najdôležitejšou politickou témou. Historici sa však do jej spracovania zatiaľ veľmi nehrnú.
BRATISLAVA. Keď sa chcú dnes mladí ľudia dozvedieť viac o novembri 1989, veľa možností nemajú. Za dvadsať rokov totiž nevyšla v odborných inštitúciách komplexnejšia publikácia, ktorá by analyzovala revolučné udalosti v širších súvislostiach. Kompetentní sa sťažujú, že nemajú dosť ľudí ani peňazí.
„Máme len na základnú réžiu, keď chceme niečo publikovať, musíme to robiť prostredníctvom grantov,“ hovorí riaditeľ Historického ústavu SAV Slavomír Michálek. „Pracuje tu len 14 ľudí, keď chceme robiť niečo väčšie, musíme osloviť všetky katedry politológie na Slovensku,“ povedal riaditeľ Ústavu politických vied SAV Miroslav Pekník.
Na nedostatok prameňov doplácajú najmä učitelia dejepisu. „Vychádzam zo základnej faktografie, ale aj z vlastných spomienok, používam výstrižky z dobovej tlače. Využívam aj internet a informácie z českých zdrojov,“ hovorí Hana Mlynarčíková, ktorá učí na jednom z bratislavských gymnázií.
Hrozí nám opakovanie minulosti
„Ten, kto nepozná svoju minulosť, je odsúdený ju opakovať.“ Krédo bývalého disidenta a zakladateľa Ústavu pamäti národa (ÚPN) Jána Langoša akoby na Slovensku neplatilo. Dvadsať rokov po revolúcii chýba odborná publikácia, ktorá by zhodnotila najdôležitejšie momenty novembra 1989. Vyšlo len niekoľko štúdií, zborníkov a chronológií, ktoré sa obmedzili na zmapovanie základných faktov.
„Dvadsať rokov je dosť dlhý čas, aby vznikli prvé pokusy, práce alebo interpretácie novembra 1989. Inak sa tejto témy chytia ľudia, ktorí nie sú historici, takže môže dôjsť k skresleniu obrazu revolúcie,“ myslí si Róbert Letz, vedúci katedry histórie na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. „V Čechách sú oveľa pružnejší, vydali možno aj desaťnásobne viac titulov.“
Zajac: Nechcú sa popáliť Čo vyšlo v SAV
November 1989 a Slovensko, chronológia a dokumenty (1985-1990) November 1989 na Slovensku, štúdie a úvahy Novembrová revolúcia a česko-slovenský rozchod, výber dokumentov a prejavov (november 1989 – december 1992) November 1989, chronológia hlavných udalostí od sviečkovej demonštrácie v roku 1988 po prvé slobodné voľby v júni 1990
Jeden z lídrov VPN Peter Zajac je presvedčený, že historici sa nechcú púšťať do najnovších dejín, „keďže po roku 1945 sa už viackrát popálili“. „Explicitne sa tomu vyhýbajú, chýba seriózny výskum. Nechávajú to na aktérov revolúcie, osobné svedectvá sú však často nespoľahlivé,“ pripomína Zajac. Václav Havel si napríklad už v marci 1991 pred parlamentnou komisiou nepamätal, ako a s kým prišiel 18. novembra 1989 zo svojej chalupy na Hrádečku do Prahy.
Riaditeľ Historického ústavu SAV Slavomír Michálek súhlasí, že je najvyšší čas na serióznu analýzu revolúcie. Tvrdí však, že nemajú dosť ľudí ani peňazí. „Máme len na základnú réžiu, keď chceme niečo publikovať, musíme to robiť prostredníctvom grantov. Nikto za nami nepríde, že nám pomôže vydať knihu.“ Podľa neho je problém aj v študentoch histórie. „Keď vypíšeme ako tému doktorandského štúdia normalizáciu, zo všetkých katedier sa prihlási jeden alebo dvaja ľudia.“
Michálek pripomína, že minulý rok vydali šesť kníh k roku 1968. „Keby nebolo nejaké výročie, ani pes po nás neštekne. Pred dvoma rokmi sme urobili konferenciu Formy odporu proti totalitnému režimu, prišlo tam osemnásť ľudí. Aj november 1989 zaujíma médiá len teraz, o chvíľu to opadne.“
Spoločný tím Akadémia vied už rozbehla projekt, ktorý zachytáva dôležité udalosti slovenských dejín v rokoch 1945 až 1992. Podľa Miroslava Lehkého z Ústavu pre štúdium totalitných režimov v Prahe spolupracovala aj na medzinárodnej konferencii, ktorú zorganizovali k 20. výročiu revolúcie. „Na rozdiel od ÚPN boli nadšení, keď sme im ponúkli partnerstvo. Riaditeľ Michálek pripravil aj niekoľko zaujímavých referátov.“
Historik SAV Jozef Žatkuliak si však uvedomuje, že november 1989 je veľká téma, ktorú treba spracovať samostatne. „Musíme to urobiť komplexne a systematicky. Keďže sme dosť vyťažení, zrejme je potrebné vytvoriť spoločný tím, v ktorom by boli aj ľudia z vysokých škôl.“
Letz hovorí, že revolúciou by sa mal viac zaoberať aj Ústav politických vied SAV. „Boli tu diplomovky i pokus o dizertačnú prácu, no ide len o čiastkové veci. Zatiaľ neviem o nikom, kto by sa tomu chcel osobitne venovať,“ hovorí riaditeľ ústavu Miroslav Pekník. Teraz pripravujú publikáciu o Slovenskej národnej rade v rokoch 1989 až 1992.
Úloha pre ÚPN Lehký je naopak presvedčený, že zmapovanie novembra 1989 je skôr úlohou ÚPN. „Vedecký pracovník historického ústavu si môže vybrať nejakú parciálnu tému a urobiť k tomu štúdiu. ÚPN však zo zákona vyplýva, aby to robil systematicky a dôsledne.“ Podľa neho má k dispozícii archív aj dosť ľudí, aby popísal, „ako prišlo k revolúcii a do akej miery sa do toho snažili vstupovať staré štruktúry“.
Aj podľa Letza by bolo prospešné, keby vydal ÚPN „serióznu monografiu k novembru 1989. Momentálne na tom nikto systematicky nepracuje“. V týchto dňoch vydal ústav knihu dokumentov a fotiek z obdobia revolúcie, kontext dopĺňajú správy dôstojníkov ŠtB. Zorganizoval aj konferenciu o novembri 1989, z ktorej by mal vyjsť samostatný zborník.
Predseda Správnej rady ÚPN Ivan Petranský však súhlasí, že seriózna monografia na Slovensku stále chýba. „Popri iných témach, ktorých je dosť veľa, sa snažíme zmapovať aj nežnú revolúciu. Monografiu neplánujeme, myslím, že historický ústav má dosť ľudí, ktorí sa venujú aj najnovším dejinám.“
Česi sú v pohľade na revolúciu ďalej
Hoci máme spoločnú minulosť, naši západní susedia vedia o novembri 1989 neporovnateľne viac.
BRATISLAVA. V Českej republike sa obdobím revolúcie systematicky zaoberá Ústav pre súčasné dejiny, ktorý vznikol po páde komunistického režimu.
„Máme špeciálny tím, ktorý skúma obdobie transformácie až do vstupu Českej republiky do EÚ v roku 2004,“ hovorí zástupca riaditeľa ústavu Jiří Kocian.
Iná tradícia Keď vydal ústav v roku 2003 knihu Jiřího Suka Labyrintom revolúcie, bola to udalosť. Je to prvý pokus o analytické zhodnotenie revolúcie a v odborných kruhoch mal veľký ohlas. Len nedávno vyšla trojzväzková publikácia Miroslava Vaněka, porovnáva v nej príbehy inteligencie a robotníkov pred rokom 1989. Ústav zmapoval i osudy študentských lídrov a hlavných aktérov revolúcie.
„Nedá sa to porovnávať mechanicky. Ústav má inú štruktúru, zaoberá sa len obdobím po roku 1945. Česká spoločnosť je otvorenejšia, nie je taká zakomplexovaná, rozorvaná a zahľadená do seba,“ myslí si riaditeľ Historického ústavu SAV Slavomír Michálek. Historik Jozefa Žatkuliak český náskok vysvetľuje i tým, že mali „odjakživa širšie zázemie“. „Od disidentov cez rehabilitovaných po úroveň vysokých škôl. Je tam väčšia spoločenská objednávka.“
Pamäť a internet Odborníci Ústavu pre súčasné dejiny sedia v Česku aj v komisii ministerstva školstva pre výučbu dejepisu. „Mali sme možnosť vstúpiť do prípravy metodického pokynu, ako učiť o 50. rokoch a komunizme. Naše publikácie sú súčasťou vyučovania, školy využívajú rôzne interaktívne pomôcky,“ hovorí Kocian.
V slovenskej učebnici dejepisu pre tretí ročník gymnázií je novembru 1989 venovaný jeden kratší text a citáty z prvého vyhlásenia VPN, prejavov Václava Havla a Miloša Jakeša. „Vychádzam zo základnej faktografie, z vlastných spomienok, používam výstrižky z dobovej tlače. Využívam aj internet a informácie z českých zdrojov,“ hovorí Hana Mlynarčíková, učiteľka dejepisu na jednom z bratislavských gymnázií. Na pád komunizmu v Európe má štyri hodiny. „Neustále upozorňujeme na absenciu didaktických materiálov, aby boli hodiny dejepisu názornejšie a pútavejšie.“
Učiteľom chýbajú aj dokumenty, zatiaľ sú odkázaní len na to, čo vychádza v súkromných médiách. Ministerstvo školstva tvrdí, že v nových učebniciach dejepisu sa viac zamerajú aj na najnovšie dejiny. „V čítanke pre 9. ročník ZŠ budú dokumenty a spomienky z obdobia revolúcie. Učiteľom odporúčame aj film November 1989 a vznik Slovenskej republiky 1993,“ povedala hovorkyňa Dana Španková.
Marek Vagovič
Otvorili archívy ÚPN
Historici už majú prístup k dokumentom VPN.
BRATISLAVA. Historici tvrdia, že k reflexii nežnej potrebujú aj archív VPN. „Pred piatimi rokmi som kontaktoval Petra Zajaca a Máriu Mistríkovú. Odmietli ma s tým, že ešte nie je spracovaný,“ hovorí Jozef Žatkuliak. Medzitým sa však situácia zmenila.
„Od augusta sú prístupné dokumenty z novembra 1989 až februára 1990,“ hovorí Zajac. Záujemcovia ich môžu študovať v Slovenskom národnom archíve (SNA), ktorému ich odovzdala Nadácia Milana Šimečku. Druhú časť dokumentov, ktorá končí zánikom VPN v roku 1992, odovzdajú do konca budúceho roka.
„To, že existuje archív VPN, je zásluha ochranárky Mistríkovej, ktorá ho robila sama, ochotne a dobrovoľne. Po zániku VPN ostal opustený, tak sme ho odovzdali Šimečkovej nadácii. Za Mečiara sme ho museli chrániť pred vtedajším riaditeľom SNA, pretože sme sa báli manipulácie,“ povedal Zajac. Marek Vagovič
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
