BRATISLAVA. Od summitu sa očakáva dosiahnutie dohody, ktorá nahradí od roku 2013 v súčasnosti platný Kjótsky protokol.
Konferencia zmluvných strán potrvá od 7. do 18. decembra, pričom ministerský segment na najvyššej úrovni bude prebiehať počas posledných dvoch dní. Ten má ukončiť proces vyjednávania a schváliť konečnú podobu medzinárodnej dohody rozvinutých a rozvojových krajín na dosiahnutie zníženia nárastu globálnej teploty vzhľadom na jej preindustriálnu úroveň o dva stupne Celzia.
Zmena klímy, spôsobená rastúcimi emisiami skleníkových plynov, patrí medzi najvážnejšie globálne hrozby. "Domnievame sa, že časový posun realizácie redukčných a adaptačných opatrení zvyšuje riziko významných a nezvratných zmien a zároveň aj významne zvyšuje náklady na ich odstránenie," konštatuje v materiáli ministerstvo.
Ako ďalej objasnil envirorezort, Európska únia je pripravená do roku 2020 znížiť emisie o 30 percent oproti výške emisií v roku 1990, ak rozvinuté krajiny vykonajú porovnateľné úsilie a ekonomicky pokročilejšie rozvojové krajiny tiež adekvátne prispejú k zníženiu emisií skleníkových plynov. Slovensko však spolu s novými členskými krajina považuje za dostatočne ambiciózne zníženie o 20 percent.
Najväčšími producentmi skleníkových plynov sú USA (21 percent), Európska únia (20), Čína (17), Rusko (9), India (5), Japonsko (4), ostatné krajiny (24).
