BRATISLAVA. Vyplýva to z októbrového výskumu verejnej mienky, ktorý na vzorke 1036 obyvateľov spracoval Inštitút pre verejné otázky (IVO) s agentúrou FOCUS.
Rovnako kladne i záporne ho hodnotí 21 percent respondentov a záporne 14. Z historických udalostí predstihli udalosti Novembra 1989 len vstup Slovenska do Európskej únie, ktorý hodnotí kladne 68 percent opýtaných a Slovenské národné povstanie, ku ktorému zaujalo kladný postoj 61 percent respondentov.
Väčšina ľudí vie, že na čele Nežnej revolúcie na Slovensku stála verejnosť proti násiliu. Správne to uviedlo 55 percent respondentov. "V nesprávnych odpovediach sme sa stretli aj s pomenovaním Občianske fórum alebo Slobodné fórum," konštatovala sociologička IVO Zora Bútorová.
Z tvárí z Novembra 1989 najčastejšie spájali respondenti osoby Milana Kňažka (55 percent opýtaných) a Jána Budaja (46). Za nimi nasledovali Václav Havel (30), Alexander Dubček (20), Fedor Gál (17) a Ján Čarnogurský (15). Všetky ostatné mená, ktoré uvádzali respondenti, spomenulo menej ako 10 percent ľudí.
"Toto nie je testom toho, aká bola rola jednotlivých osobností. Je to o kontinuite a verejnej prítomnosti týchto osobností v médiách, čiže prekrýva sa tu rola z Novembra '89 aj s ďalšími úlohami, v ktorých sa niektoré z týchto osobností vyskytovali v ďalšom období," vysvetlila sociologička.
Viac prednosti na nových spoločenských pomeroch nachádzajú podľa sociologičky skôr príslušníci mladej generácie, ľudia s vyšším vzdelaním, odborníci vykonávajúci kvalifikované duševné profesie, podnikatelia a obyvatelia najväčších miest. "Najmä veľmi pozitívne naladenou vekovou kohortou sú ľudia od 25 do 34 rokov," dodala s tým, že mnohí mladí ľudia ani nerozmýšľajú, ako to bolo predtým, ale berú to, čo je teraz ako niečo prirodzené.
"Za skupiny, ktoré skôr získali po roku 1989 pokladajú ľudia podnikateľov (84 percent), disidentov a odporcov režimu (67), veriacich (66), mladých ľudí (60), odborníkov a inteligenciu (56)," konštatovala Bútorová.
Naopak, pocit znevýhodnenia majú najmä príslušníci staršej generácie, ľudia s nízkym vzdelaním, robotníci, dôchodcovia a nezamestnaní. "Do skupín, ktoré skôr stratili po roku 1989, patria podľa výsledkov starší ľudia (50), robotníci (48) a poľnohospodári (49)," spresnila.
Keď respondenti porovnávali vlastnú situáciu so životom podobných ľudí pred 20 rokmi, výrazná väčšina oceňovala možnosti študovať, pracovať alebo cestovať do zahraničia (78), slobodný prístup k informáciám (70), väčšiu možnosť vyjadriť svoj názor (63) a slobodne sa zúčastňovať na verejnom živote (62).
Na opačnom póle je hodnotenie pracovných príležitostí, 61 percent ľudí konštatuje, že podobní ľudia, ako sú oni, boli na tom lepšie v predchádzajúcich podmienkach. "Samozrejme, obrovskú úlohu v tom zohráva vzdelanie, typ práce, ktorú ľudia vykonávajú aj vek. Toto kritické hodnotenie je charakteristické najmä pre ľudí, ktorí patria medzi nižšie vzdelanostné skupiny, starších ľudí, ľudí žijúcich v niektorých regiónoch Slovenska, ktoré majú veľké problémy so zamestnanosťou," spresnila sociologička.
Podľa prieskumu však takmer polovica ľudí hovorí, že sú na tom lepšie, ako by boli, keby žili pred rokom 1989. "Vidíme, že situácia a postoj k dobe sa nedá posudzovať veľmi zjednodušeným pohľadom zameraným iba na spotrebu a životnú úroveň," uzavrela.
