VYSOKĚ TATRY. Príroda v našich veľhorách sa zmenila. Kým bude na miestach bez stromov, ktoré padli pred piatimi rokmi pri veternej smršti, znovu les, prejdú desiatky rokov.
„Tam, kde boli lesy, to vyzerá ako na lúke. Semtam nejaké kriaky a stromy, len tie, čo prežili. To bude rásť dlho. Mám veľa rokov, už to nikdy neuvidím,“ hovorí starý Tatranec. „Smutné hory.“
Má ešte TANAP oprávnenie nazývať sa národným parkom? Pochybnosti sú namieste, tvrdí Mikuláš Huba.
Vysoké Tatry sú päť rokov po víchrici hnedé. Celé plochy pokrýva uschnutá tráva, semtam mladé stromčeky.
Aj turisti chýbajú, parkoviská sú prázdne. Tatranci čakajú na sneh, ktorý už mešká dva týždne, a na turistov.
To, že o niekoľko rokov bude na miestach plných vyvrátených stromov hustý les, si nemyslel nikto. Ani najväčší pesimisti však neočakávali, že ani päť rokov po veternej smršti nebudú mať Vysoké Tatry zonáciu. Obrazne povedané, ústavu najmenších európskych veľhôr.
Smutný obraz
Naopak, Tatry sú celých päť rokov miestom sústavného konfliktu biznisu a politiky na jednej strane a ochranárov na druhej strane, hoci obidve strany barikád ohlasovali krátko po páde Tatier, že smršť nie je tragédiou, ale šancou.
Bývalý šéf Tatranského národného parku Tomáš Vančura tvrdí, že Tatry päť rokov po smršti vyzerajú presne tak, ako slovenská spoločnosť po novembri 1989. Ľudia nevedia, čo príde, ale vedia, že to, čo je teraz, nie je dobré.
„Ukázali sa všetky negatíva. TANAP je ako zrkadlo spoločnosti. Investičný boom v Tatrách len dokazuje, že Vysoké Tatry postupne strácajú atribút národného parku a stáva sa z nich lunapark,“ skepticky hodnotí ostatné roky bývalý šéf TANAP-u.
Aj Vančura bol v roku 2004 optimista. Veril, že smršť pomôže národnému parku. Dnes tvrdí, že takmer jedinou zmenou je to, že si Tatry investori porciujú ako ešte teplú zdochlinu.
„Ani vo sne mi nenapadlo, že to po piatich rokoch bude takéto zlé. Dnes sa už veľmi ťažko dá povedať, či sú centrálne Tatry ešte národným parkom, alebo nie,“ zhrnul Vančura.
Foto - Ján Krošlák
Motorové píly
Optimizmus krátko po ničivej novembrovej veternej smršti vyvolávala najmä spolupatričnosť ľudí, ktorá pripomínala obdobie spred dvadsiatich rokov pri páde komunizmu.
Tatry dokonca dokázali spojiť rozdelené národy Slovákov a Čechov, ktorí za niekoľko mesiacov vyzbierali milióny korún na obnovu Tatier. Potom už Tatry ovládli biznis a politika. Zonácia, teda určenie stupňa ochrany pre jednotlivé oblasti Tatier, pripomína skôr rozdávanie pozemkov. Pri konflikte rozdielnych predstáv o budúcnosti Vysokých Tatier niekoľko rokov po smršti už asistovala polícia.
Minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa poslal do poslednej „bašty“ Tatranského národného parku, chránenej Tichej a Kôprovej doliny, lesné stroje a motorové píly.
Keď sa proti tomu postavili ochranári, označil chránené doliny za „Kosovo pole konfliktu dvoch civilizácií“ a poslal na nich políciu.
Stavenisko
Vysoké Tatry aj roky po ničivej smršti stále pripomínajú stavenisko. V podhorí pribudli apartmánové domy, v Štrbskom Plese hotely a vysekané pásy lesa pre nové zjazdovky a vleky. Turisti sa chvíľami prepletajú pomedzi nákladné autá.
„Tatry sa zmenili, chodím sem roky. Už dávno potrebovali rozvoj, inak sa nedá,“ hovorí pri nedostavanom apartmánovom hoteli v Štrbskom Plese starší manželský pár.
Tatry sa skutočne zmenili, ale k lepšiemu, oponuje Vančurovi riaditeľ Združenia cestovného ruchu Vysoké Tatry Peter Chudý. Je rád, že sa nenaplnili katastrofické scenáre o zániku cestovného ruchu, klimatických kúpeľov a ovládnutí hôr betonárskou loby.
Napriek tomu hovorí, že doteraz pribudlo v turistickom stredisku 600 lôžok a pred dokončením je ďalších 500.
„Ak začnú realizovať projekt Silver Park v Tatranskej Lomnici, pribudne ďalších 2500 lôžok,“ povedal Chudý.
Vysoké Tatry tak budú mať onedlho spolu s podhorskými obcami kapacitu okolo 24tisíc lôžok, čo je už aj pre Chudého veľa.
„Toľko nám netreba. Ukázalo sa, že ani doteraz vybudované apartmány nie sú schopní predať,“ tvrdí.
Novembrová smršť otvorila cestu aj k výstavbe vlekov a lanoviek. Pribudli pozemná lanovka Starý Smokovec – Hrebienok, štvorsedačka z Tatranskej Lomnice a lanovka zo Štrbského Plesa na Solisko. V Tatranskej Lomnici sa chystajú postaviť aj ďalšiu lanovku a na kopci neďaleko Grandhotela Praha nový parkovací dom.
Príbeh Tatier podľa predstáv investorov a developerov začal riešiť ešte minister hospodárstva Pavol Rusko. Až po ňom sa objavil niekdajší štátny tajomník Dušan Muňko zo Smeru, ktorý prišiel s myšlienkou, aby sa príroda zžila s cestovným ruchom.
Investori by vraj chceli napumpovať do Vysokých Tatier, ale aj do iných chránených území 60 miliárd korún. Treba vraj len málo. „Prelomiť bariéru, ktorou je Natura 2000.“ Inak povedané, trošku prekresliť mapy chránených území európskeho významu.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
