Odborníci z Rady Európy zverejnili kritickú správu o dodržiavaní jazykových práv menšín na Slovensku.
Pôvodný text tlačovej agentúry SITA sme o 22:18 nahradili autorským článkom SME
BRATISLAVA. Dvadsať percent je priveľa. Presviedča Slovensko už niekoľko rokov Rada Európy a jej odborný tím, ktorý hodnotí dodržiavanie Charty regionálnych alebo menšinových jazykov v členských štátoch.
Hranica, ktorej dosiahnutie umožňuje v oficiálnom styku používať v obci menšinový jazyk, by podľa nich mala byť nižšia. „Dvadsaťpercentná hranica je v každom prípade privysoká, keďže počet osôb, pre ktorý by ochranné opatrenia vyplývajúce z charty mali opodstatnenie, by bol bežne oveľa nižší ako toto percento,“ konštatujú experti v správe schválenej v apríli tohto roka, ktorú zverejnili v stredu.
„Považujeme 20-percentnú hranicu za vyhovujúcu a kompatibilnú s medzinárodnými štandardmi,“ povedal hovorca ministerstva kultúry Jozef Bednár.
Jazykovedkyňa Gizella Szabomihályová tvrdí, že slovenská 20-percentná hranica síce nie je najvyššia v Európe, problematické však je jej chápanie. „Ak je v obci menej ako pätina príslušníkov menšín, na Slovensku nesmú používať menšinový jazyk, hoci podľa Rady Európy by mali mať takú možnosť. Ak ich je viac, Slovensko chápe používanie menšinového jazyka ako možnosť, kým Rada Európy ako nutnosť,“ vysvetľuje jazykovedkyňa.
Problémom môže byť podľa nej aj to, že 20 percent je hranica vzťahujúca sa na obec, nie na okres – keďže väčšina administratívy sa vybavuje vo väčších okresných mestách, kde menšiny zriedka dosahujú potrebnú hranicu, hoci v okrese by ju dosahovať mohli.
Príkladom nám môže byť Srbsko – v krajine platí nižšia 15-percentná menšinová hranica pre obce. Rada Európy Srbsko pochválila za to, čo odporúča Slovensku – možnosť v oficiálnom styku používať menšinový jazyk aj tam, kde nedosahuje stanovený limit. V srbských obciach Bačka Topola, Pančevo a Zrenjanin, kde nežijú ani dve percentá Slovákov, sa tak slovenčina stala oficiálnym jazykom
Beata
Balogová
