BRATISLAVA. November '89 priniesol slovenským občanom garancie ľudských práv a v prípade menšín záruky, že nebudú diskriminované, nie však kolektívne právo napríklad na autonómiu. Po kolokviu (12.11.) Slovenského národného strediska pre ľudské práva, venovanom 20. výročiu Nežnej revolúcie, to pre TASR povedal bývalý minister zahraničných vecí Českej republiky a expredseda Valného zhromaždenia OSN Jan Kavan.
"Samozrejme považujem za súčasť ľudských práv v širokom zmysle slova práva ochrany národnostných menšín, rovnako ako náboženských a iných menšín. To má, samozrejme, chrániť aj európska legislatíva. Z toho ale vôbec nevyplýva právo na autonómiu," povedal. Štátoprávne usporiadanie podľa neho nepatrí do oblasti ľudských práv a akékoľvek úvahy týmto smerom sú podľa Kavana "miešaním hrušiek s jablkami".
"Slovensko je dobrým príkladom krajiny, ktorá rešpektuje práva napríklad maďarskej menšiny v zmysle rešpektovania práv jednotlivých slovenských občanov maďarskej národnosti na pôde Slovenskej republiky, kde, samozrejme, platia slovenské zákony," povedal.
November '89 podľa Kavana rozbehol formálne-štrukturálnu demokratizáciu spoločnosti, zabezpečili sa "základné kroky, ktoré zabránia návratu moci do nevolených rúk". "To prebehlo v celom Československu úspešne," poznamenal. Komplikovanejšia je však nasledujúca etapa demokratizácie, ktorou je podľa neho reálne zabezpečenie rešpektovania ľudských práv občanov a to vrátane práv sociálnych. "Je to dlhý a zložitý proces, nedá sa zaistiť len vytvorením nových demokratických inštitúcií, ale aj demokratickým myslením ľudí."
Pred 20 rokmi sa stali zmeny nielen v Maďarsku a na Slovensku, ale aj na celom svete. "Keď sa spätne pozerám na týchto 20 rokov, tak na prvom mieste je euroatlantická integrácia," pre TASR to k pádu komunistického režimu uviedla expredsedníčka maďarského Národného zhromaždenia a jeho poslankyňa Katalin Sziliová počas odovzdávania ocenení Spoločnosti Ferdinanda Martinenga 10. novembra v Bratislave.
"Nielenže sme sa stali slobodnými, ale sme spoločnosťami s inými hodnotami, kde základnými piliermi sú samostatnosť a sloboda," uviedla.
"Vyvrcholením bolo, že sme sa pred piatimi rokmi stali členmi Európskej únie. Dnes môžeme povedať, že žijeme bez hraníc, že voľnosť pohybu medzi schengenskými hranicami je veľkým víťazstvom," pokračovala bývalá predsedníčka maďarského parlamentu.
Na druhej strane však Sziliová pripomenula najvážnejšie výzvy súčasného globálneho sveta voči všetkým štátom, a tie sú z oblastí ekológie a sociálnej politiky a spoločného riešenia ekonomických problémov.
