Primátorov a starostov volíme iba v jednom kole, županov zväčša v dvoch. Politici ani po ôsmich rokoch neuvažujú o zjednodušení voľby župana.
BRATISLAVA. Oveľa menej voličov a zväčša potvrdenie výsledkov prvého kola – tak dopadli druhé kolá volieb županov v rokoch 2001 a 2005. Aj tretí raz k tomu dôjde iba preto, že parlament v roku 2001 schválil pozmeňujúci návrh poslanca Jána Cupera z HZDS – z obavy pred víťazstvom kandidáta SMK v Nitrianskom kraji.
Viktor Nižňanský, vtedajší vládny splnomocnenec pre reformu verejnej správy, sa s týmto riešením dodnes nezmieril. „Každé kvórum považujem za zlé.“ Pripomína, že ani primátora alebo starostu ľudia nevolia v dvoch kolách.
Aj trnavský župan Tibor Mikuš, ktorý v sobotu s podporou Smeru, SNS, HZDS a Strany zelených vyhral už v prvom kole, si myslí, že „by to mohlo byť tak, ako je to u primátorov“.
Ak by voliči vedeli, že županom sa stane ten, kto získa najviac hlasov, účasť by podľa Mikuša mohla byť taká vysoká, že by nebolo pochýb o legitimite zvoleného kandidáta.
Druhé kolo stojí milióny Voľby županov v druhom kole v decembri 2001 hlasovalo za župana 815tisíc ľudí – takmer o 210tisíc menej ako v prvom kole, v decembri 2005 svoje právo využilo iba 469tisíc ľudí – o 264tisíc menej ako dva týždne predtým, v sobotu dalo kandidátom na župana svoj hlas 955 649 voličov.
Druhé kolo volieb župana, ktoré sa koná, ak v prvom kole nezískal ani jeden z kandidátov nadpolovičnú väčšinu platných hlasov, doteraz vždy sprevádzal totálny pokles záujmu voličov. V roku 2005 naň prišlo o 36 percent menej ľudí ako na prvé kolo. Mnohí sa rozhodli nevoliť, keď ich kandidát neprešiel.
Ministerstvo vnútra ešte nevie, koľko za tohotoročné druhé kolo štát zaplatí. „Bude to známe zhruba tri mesiace po ukončení volieb,“ povedala Alena Koišová z komunikačného odboru. Aktualizovaný rozpočet Štatistického úradu na druhé kolo volieb predstavuje 275-tisíc eur.
Samotné ministerstvo v roku 2005 vynaložilo na voľby 7,1 milióna eur, na druhé kolo 2,6 milióna (takmer 79 miliónov korún). To sa však konalo vo všetkých ôsmich krajoch. Teraz ušetrí na hlasovacích lístkoch i odmenách členov volebných komisií v štyroch krajoch.
V sobotu 28. novembra si voľby zopakujú iba v Bratislavskom, Trenčianskom, Banskobystrickom a Prešovskom kraji.
Chýba politická vôľa Až na Bratislavský kraj, kde v roku 2001 zvolili župana už v prvom kole, sa dosiaľ konalo 15 druhých kôl. Prekvapenie sa zrodilo v štyroch prípadoch.
V roku 2001 v Prešove a Košiciach a v roku 2005 zasa v Trnave a Trenčíne získali najviac hlasov kandidáti, ktorí boli po prvom kole druhí.
Naproti tomu kandidátom v Banskej Bystrici a Prešove, ktorí šli do druhého kola z druhého miesta, pred štyrmi rokmi nestačilo na víťazstvo ani to, že oproti prvému kolu získali o tisícky hlasov viac a ich protikandidáti, naopak, menej.
Predstavitelia všetkých parlamentných poslaneckých klubov okrem SMK považujú druhé kolo za potrebné, niektorí by ho dokonca rozšírili na mestá alebo aj väčšie obce.
„Z desiatich kandidátov na starostu alebo primátora môže vyhrať aj ten, kto získal 11 percent hlasov. To výrazne komplikuje jeho legitimitu,“ povedal podpredseda parlamentu Miroslav Číž zo Smeru. Stanislav Janiš z SDKÚ hovorí, že pred voľbami primátorov sa často hrajú rôzne hry, aby sa voličské skupiny atomizovali. „Druhé kolo by to vyčistilo.“
Hrozba sa zatiaľ nenaplnila „Dvojkolová voľba predsedu samosprávneho kraja bude demokratickejšia vzhľadom na zodpovednosť, ktorú bude niesť za výkon regionálnej samosprávy,“ vyhlásil Cuper v júli 2001, keď predložil svoj návrh.
Ten neprešiel, parlament však rozhodol, že pre technické nezrovnalosti prerokuje návrh zákona o krajských voľbách ešte raz. Tentoraz už Cuper uspel.
Niektorí poslanci, ktorí najprv hlasovali proti, za jednu hodinu zmenili názor a hlasovali za. Parlament potom 105 hlasmi vrátane 53 poslancov SDK, SDĽ a SOP prijal zákon ako celok. SMK to označila za škandalózne a chcela opustiť vtedajšiu vládnu koalíciu.
Predseda jej poslaneckého klubu Gyula Bárdos aj dnes hovorí, že dvojkolová voľba má iba jediný zmysel: „Aby nezvíťazil náš kandidát v Nitrianskom kraji.“
V skutočnosti sa táto „hrozba“ nikdy nestala reálnou. V roku 2001 síce spolu s Milanom Belicom, kandidátom stredoľavých strán (HZDS, SDĽ, Stred a SOP), do druhého kola postúpil Miklós Fehér z SMK, ale Belica vyhral suverénne – takmer o 50-tisíc hlasov.
V roku 2005 sa zasa kandidát SMK László Szigeti po prvom kole vzdal kandidatúry, aby nevyhrotil etnické napätie v kraji. Za Belicom zaostával o 24-tisíc hlasov.
Anketa
Je v poriadku, že županov volíme v dvoch kolách, kým starostov a primátorov v jednom?
Miroslav Číž, Smer
Na úrovni VÚC, keďže ide o celok s 500 až 600-tisíc obyvateľmi, nie je dobré, aby niekto vyhral len na základe toho, že získal najviac hlasov.
Stanislav Janiš, SDKÚ
Župani a primátori krajských a okresných miest by sa mali voliť v dvoch kolách. Je to objektívnejšie a víťaz má oveľa väčšiu spoločenskú podporu.
Rafael Rafaj, SNS
Je nekorektné o tom diskutovať pred druhým kolom, preto sa nevyjadrím. Sme však pripravení na diskusiu o univerzálnom volebnom zákone.
Gyula Bárdos, SMK
Nesúhlasím s dvojkolovou voľbou župana, ale, žiaľ, väčšina sa tak rozhodla.
Tibor Cabaj, HZDS
Je spravodlivejšie, že sa to robí cez dve kolá. Predseda má obrovskú právomoc. Je otázka, či nespojiť niektoré voľby.
Pavol Hrušovský, KDH
Dvojkolové voľby zvyšujú legitimitu zvoleného zástupcu. Na zvolenie v druhom kole treba získať nadpolovičnú väčšinu zúčastnených voličov.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
