Bratislava 11. apríla (TASR) - Národná rada SR dnes schválila ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Ústavné právomoci vedúcich predstaviteľov štátu bude mať v daných momentoch Bezpečnostná rada SR (BR SR).
Ústavný zákon schválilo 113 poslancov parlamentu - všetci poslanci, koalície i opozície, prítomní v čase hlasovania v rokovacej sieni. Ústavný zákon vstúpi do platnosti 1. mája 2002.
Parlamentný výbor pre obranu a bezpečnosť mohol po 100 dňoch dôkladného posudzovania návrhu ústavného zákona odporúčať všetkým zákonodarcom schváliť dôležitú právnu normu o bezpečnosti SR. Konštatoval to počas rozpravy v parlamente Imrich Andrejčák (HZDS).
Minister obrany Jozef Stank v parlamente pripomenul, že zákon je plne v súlade s novelou Ústavy SR a vytvára podmienky na reformu ozbrojených síl a na vstup Slovenska do Severoatlantickej aliancie. Rezort obrany považuje schválenie tohto zákona za jednu z dôležitejších etáp legislatívneho procesu, pretože priamo súvisí s integračným procesom a odráža istý moment kolektívnej obrany štátu.
Na úprave náplne činnosti BR SR, ako stáleho poradného a konzultačného orgánu slovenskej vlády, sa dohodli členovia Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť s členmi doterajšej Rady obrany štátu. Bezpečnostná rada bude svoje úlohy plniť v mieri, ak však vláda podľa ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu nebude schopná pracovať, tento orgán nahrádza väčšinu jej funkcií. Vládny kabinet vyjadril súhlas, aby parlament prijal pozmeňovací návrh, ktorý upravuje funkciu Bezpečnostnej rady štátu i v čase mieru.
V spomínanom ústavnom zákone sa po prvý raz definuje nielen individuálna, ale aj kolektívna obrana štátu v súlade s článkom 5 Washingtonskej zmluvy. Podľa neho útok na jeden zo štátov NATO sa považuje za útok na všetkých jeho signatárov. Návrh právnej úpravy stanovuje prechod kompetencií na Bezpečnostnú radu SR, ktorú bude riadiť premiér a tvoriť ju majú ministri obrany, vnútra, zahraničných vecí a financií, ako aj traja členovia vymenovaní prezidentom na návrh premiéra. Rada bude môcť prijať uznesenia o čiastočnom obmedzení práv a slobôd občanov, vypnutí mobilnej telefónnej siete, respektíve cenzúre masovokomunikačných prostriedkov.
O všeobecnej alebo čiastočnej mobilizácii ozbrojených síl bude môcť rozhodnúť prezident SR na návrh vládneho kabinetu. Vojnu vypovie hlava štátu na základe rozhodnutia Národnej rady SR. Parlament bude schvaľovať rozvojové programy a oblasti vo sfére bezpečnosti štátu, vrátane ich finančnej náročnosti, no vládny kabinet ponesie plnú zodpovednosť za obranu a bezpečnosť štátu a určuje ich základnú koncepciu. Všetky ostatné orgány štátnej správy a územnej samosprávy budú zodpovedné za prípravu krajiny a jej obyvateľov na mimoriadne situácie.
Doplnkom oproti návrhu kabinetu boli aj ustanovenia o činnosti bezpečnostných rád okresov a nomináciách predstaviteľov polície v nich. Okresným bezpečnostným radám budú prináležať právomoci súvisiace predovšetkým so zachovaním bezpečnosti územia a s predchádzaním vzniku krízových situácií.
*pm zg
