BRATISLAVA. „Môžu mi zobrať všetok majetok, ale o rozum ma neoberú,“ hovorí po desaťročnom súdnom spore bývalá vydavateľka považskobystrického týždenníka Aspekt Jana Teleki. Prípad považuje najmä za útok na zdravý rozum. Desať rokov sa súdi, hoci jej trestné stíhanie bolo podľa viacerých právnikov nezákonné.
V obžalobe sa spomínajú články, za ktoré Teleki vraj ako šéfredaktorka zodpovedala, aj jej satirická básnička.
Podľa obžaloby sa dopustila útoku na verejného činiteľa a ohovárania. Teleki básničku napísala, no v roku 1998 šéfredaktorkou nebola. Bola vydavateľkou Aspektu.
Teleki zažaloval bývalý primátor Považskej Bystrice Ľuboš Lackovič, jeho sestra sudkyňa Helena Loduhová a jej manžel Pavol Loduha.
V jej prípade konali dvakrát
Teleki je súdená, hoci má v rukách rozhodnutie vyšetrovateľa, ktorý obvinenie voči nej zrušil a pred desiatimi rokmi v novembri 1999 postúpil vec na priestupkové konanie. Okresný úrad ho neskôr zastavil. Postup vyšetrovateľa okresný prokurátor Dušan Križka odobril. „V jeho postupe som nezistil žiadne protizákonné ani neopodstatnené konanie,“ napísal.
Básnička – útok na verejného činiteľa
Mestečko malebné, má veľké špecifiká. Jedinec bežný, ten iba ťažko si zvyká.
Chybička krásy a jeden malý fór poslanci nevládnu, vládne nám primátor.
Majetok mesta rozkradol takmer celý, občania tvária sa akoby to nevideli.
Objekty, pozemky, čachruje bez starostí. Chudákom bude, kto úradu po ňom sa zhostí.
Blížia sa voľby, po veľkej estráde, odzvonia šéfovi, poslancom i mestskej rade.
Jana Teleki, týždenník Aspekt, 3. novembra 1998
Napriek rozhodnutiu vyšetrovateľa sa v marci 2000 začalo nové konanie. V apríli 2001 ten istý prokurátor, ktorý so zrušením obvinenia súhlasil, podal na Teleki obžalobu.
Odvtedy čaká na právoplatné rozhodnutie súdu. Za útok na verejného činiteľa ju už odsúdiť nemôžu, pretože tento paragraf v roku 2003 vypadol z Trestného zákona.
Žiaden sudca konanie voči nej nezastavil, hoci zo spisu je jasné, že bola dvakrát trestne stíhaná za tie isté skutky, čo zákon nepripúšťa. Lucia Kurilovská z Katedry trestného práva Univerzity Komenského hovorí, že takýto postup „je zvláštny a nie celkom v súlade so zákonom.“
„Len čo je raz vznesené obvinenie a potom sa v tej veci rozhodne, že sa postúpi na priestupkové konanie, čiže sa trestné konanie úplne skončí, tak v rámci toho istého skutku a tej istej osoby znova to trestné konanie nie je možné začať,“ hovorí Kurilovská.
Prokuratúra chyby nevidí
Prokuratúra pochybenie nevidí. Jana Tökölyová z generálnej prokuratúry tvrdí, že v prípade Teleki „ide o jeden skutok a dva trestné činy“. Na generálnej prokuratúre sa tvária, ako keby konanie pred podaním obžaloby v apríli 2001 neexistovalo.
Ako sa dá teda vysvetliť, že aj v súdnom spise je vyjadrenie zástupcu trenčianskeho krajského policajného riaditeľa Zdenka Pastoreka, ktorý opisuje obe trestné konania? „Pokiaľ sa pýtate na vyjadrenia policajta, obráťte sa priamo na hovorcu polície,“ odpovedala Tökölyová.
Hovorca trenčianskej krajskej prokuratúry Marián Sipavý prvé konanie priznáva. Hovorí však, že rozhodnutie vyšetrovateľa o postúpení veci na priestupkové konanie bolo „nesprávne a teda nezákonné“. V čom bolo nezákonné, nepovedal. Kurilovská upozorňuje, že o každom rozhodnutí vyšetrovateľa musí prokurátor rozhodnúť do 48 hodín. Ten ho odobril.
Napriek tomu sa začalo nové konanie pod novou spisovou značkou, hoci s tým istým zdôvodnením ako pôvodne. Podľa Sipavého to, že druhé konanie bolo označené novou spisovou značkou a nepokračovalo sa v starej, malo „čisto administratívny význam“. Navonok sa tak môže zdať, že obe konania spolu nesúvisia.
Štrasburg je na strane Teleki
Trestný poriadok aj v čase, keď sa voči Teleki znova začalo konať, hovoril, že trestné stíhanie nie je možné začať proti niekomu, voči komu už skoršie stíhanie bolo zastavené alebo sa skončilo právoplatným rozhodnutím iného orgánu na stíhanie trestného činu oprávneného. Podľa Sipavého sa na rozhodnutia vyšetrovateľa tieto ustanovenia nevzťahovali.
Chronológia
1. júna 1999: vyšetrovateľ vzniesol na Teleki obvinenie, voči čomu podala sťažnosť
7. októbra 1999: vyšetrovateľ pôvodné uznesenie zrušil
18. novembra 1999: prípad Teleki postúpil vyšetrovateľ na priestupkové konanie
9. decembra 1999: okresný prokurátor postup vyšetrovateľa odobril
15. decembra 1999: okresný úrad priestupkové konanie zastavil
8. marca 2000: okresný prokurátor opäť dáva pokyn na obvinenie
9. apríla 2001: prokurátor podáva obžalobu
30. januára 2003: Okresný súd v Bánovciach nad Bebravou odsúdil Teleki trestným rozkazom na osemnásť mesiacov podmienečne; Teleki sa odvolala, odvtedy čaká na právoplatné rozhodnutie
„Bez ohľadu na to, čo hovorí Trestný poriadok a ako si ho vykladajú domáce orgány, Štrasburský dohovor zakazuje, aby za to isté konanie, za ktorého bol niekto potrestaný v priestupkovom konaní, bol následne aj trestne stíhaný,“ hovorí právnik Radoslav Procházka.
Toho si je vedomá aj Teleki a jej právnik, ktorý Okresný súd Trenčín, kde sa vo veci koná, na nezákonnosť celého procesu upozornil. Bez úspechu. Ako je možné, že súd koná, hovorca Roman Tarabus neodpovedal.
Teleki má na to vysvetlenie. Ak by sudcovia zastavili konanie, dali by jej za pravdu a za nezákonné konania by musel byť niekto potrestaný.
Tým by mali byť podľa nej všetci sudcovia a prokurátori, ktorí v prípade konali. Za tie roky stratila Teleki nádej, že by sa tak stalo. Zanevrela aj na justíciu. „Nemám pred ňou ani rešpekt ani úctu. Sú to chudáci zahalení v akejsi čiernej handričke, ktorá im na vážnosti ani na úcte občanov nepridá,“ hovorí.
