BRATISLAVA. Pražský Ústav pre štúdium totalitných režimov nedávno zverejnil zoznam ľudí, ktorí pracovali pre rozviedku Štátnej bezpečnosti (ŠtB) doma aj v zahraničí.
Meno kapitána Juraja Širokého, dnes jedného z najbohatších Slovákov, sa na zozname objavuje s nadporučíkom Branislavom Králikom či Josefom Poštulkom, ktorí pracovali na československom veľvyslanectve vo Washingtone.
- Kľúčové ambasády pre ŠtB: Washington, Londýn, Paríž, Bonn (bývalé hlavné mesto Nemecka).
- Referenti: interní zamestnanci ŠtB, získavali informácie cez sieť agentov.
- Rezidentúra: pobočka tajnej služby v zahraničí.
- Šéf rezidentúry: bol rezident, ktorý zbierané informácie vyhodnotil a poslal do centrály v Prahe.(tom)
Ich partnerstvo pretrvalo aj po roku 1989, keď sa dali na podnikanie: najskôr v Harvardských fondoch a neskôr v podnikateľských skupinách Chemolak a Plastika.
Širokého „skupina rozviedčikov“ mala kontakty s ľuďmi, ktorí prišli na ministerstvo hospodárstva za tejto vlády vrátane ministra Ľubomíra Jahnátka zo Smeru. Ten pracoval v jednej zo Širokého firiem Plastika.
Firmy ovládané Širokým len vlani vyhrali na ministerstve hospodárstva dva tendre spolu v hodnote 120 miliónov korún. Počas Ficovej vlády dostali jeho spoločnosti štátne zákazky za niekoľko miliárd korún, vrátane rekonštrukcie Bratislavského hradu či výstavby diaľnic.
Široký na otázky SME neodpovedal. Na ministerstve hospodárstva odmietajú, že by mal vplyv na verejné obstarávania.
Do Washingtonu len elita
Králik aj Poštulka pôsobili vo Washingtone – prvý ako referent, druhý ako rezident, čo bola najdôležitejšia funkcia eštebáckych rozviedčikov v zahraničí. Podľa Širokého spisu, ktorý má Ústav pamäti národa v Bratislave, bol Široký v rokoch 1988 až 1990 na ambasáde zástupca majora Poštulku.
Ešteže je riaditeľom NBÚ dôverník, komentuje Peter Shutz.
Oficiálne špióni pracovali ako diplomati, v prípade Širokého - zamestnanca rozviedky - to bola funkcia druhého tajomníka na československom veľvyslanectve. V Spojených štátoch bol v rokoch 1985 až 1990. Do Washingtonu odchádzali pracovať len elitní pracovníci Štátnej bezpečnosti.
Úlohou rozviedky bolo verbovať v zahraničí agentov, ktorí by v čase studenej vojny a sveta rozdeleného na dva silné bloky prinášali cenné informácie pre ten komunistický.
Nový začiatok
V roku 1993 sa už Branislav Králik stal predsedom predstavenstva Harvardského dividendového investičného fondu Slovakia. S Jurajom Širokým vlastnil Králik podiely v Harvard Real Estate Company. Spolu pôsobili v ďalších štyroch firmách.
Josef Poštulka bol podľa obžaloby, ktorú podala česká prokuratúra v roku 2006, riaditeľom firmy Harms Holdings na Cypre v roku 1992. Harms bol vraj súčasťou portfólia Harvardských fondov a podieľal sa na pochybných transferoch akcií.
Ako dopadli Harvardské fondy, ktoré boli projektom českého emigranta Viktora Koženého, je dobre známe. „Pirát z Prahy“ čelí v súčasnosti obvineniu z ich tunelovania, v deväťdesiatych rokoch sa z vtedy najznámejšieho fondu stratili miliardy korún. Kožený sa dlhodobo skrýva pred zákonom na Bahamách.
Kontakty na ministerstvo
Poštulka sa stal aj konateľom českej firmy Plastika-Isol – v čase, keď tam bol súčasný minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek predsedom dozornej rady.
Takisto bol konateľom českej firmy Chemolak Trade, kde sa neskôr stal konateľom Miroslav Trebuľa. Do februára tohto roka bol Trebuľa riaditeľom odboru medzinárodného obchodu na Jahnátkovom ministerstve.
S Poštulkom sa nám nepodarilo skontaktovať. Široký pred časom v rozhovore pre Hospodárske noviny odmietol, že by pracoval pre ŠtB. „V ŠtB som nikdy nebol spolupracovník ani pracovník. Pracoval som v štátnej správe v zahraničnej službe ako zamestnanec ministerstva zahraničných vecí. To je všetko, čo vám môžem k tomu povedať.“
So Širokého prácou na rezidentúre vo Washingtone bola ŠtB spokojná. Podľa jeho spisu, ktorý sa zachoval v Ústave pamäti národa, „postupne sa zapracoval do náročnej problematiky politickej rozviedky. Aktívne sa podieľal na riadení rezidentúry a príprave náročných akcií“.
Vyhrali tendre
Ministerstvo hospodárstva odmietlo odpovedať na otázku, či bývalí špióni z Washingtonu majú vplyv na chod rezortu. „Otázka je špekulatívna a netýka sa úloh ministerstva hospodárstva,“ povedala jeho hovorkyňa Dagmar Hlavatá.
Chemolak, ktorý patrí do Širokého portfólia, vlani vyhral tender za 60 miliónov korún a dodá náterové hmoty Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústave, ktorú riadi ministerstvo hospodárstva.
Firma bit-Studio, ovládaná Širokého firmou Druhá strategická, tiež v roku 2008 vyhrala tender za 60 milión korún u Jahnátka na dodanie „serverov, stolných osobných počítačov a notebookov vrátane servisu“.
Spoločnosť vraj podľa ministerstva ponúkla najlepšiu ceny z troch súťažiacich.
„Skutočnosť, že spoločníkom firmy bit-Studio je Druhá strategická, ovládaná Jurajom Širokým, je z hľadiska zákazky úplne irelvantná,“ povedala Hlavatá. „Nevidíme dôvod, prečo by firma bit-Studio nemohla dostať zákazku od rezortu, keď plní podmienky vyhlásenej verejnej súťaže."
Rozhodovanie ako ďalej po novembri 1989 rozviedčici ŠtB nemali veľmi komplikované. Väčšina z nich sa rýchlo dala na podnikanie. 
BRATISLAVA. Bývalí komunistickí bojovníci proti imperializmu v Spojených štátoch: Juraj Široký, Branislav Králik a Jozef Poštulka neboli jediní, čo sa z dvanástich rozviedčikov Štátnej bezpečnosti na ambasáde vo Washingtone dali na podnikanie.
Fotografia zo spisu rozviedčika Širokého. REPROFOTO – ARCHÍV ÚPN
Referent a druhý tajomník ambasády Petr Bednařík sa objavil v desiatkach spoločností a predsedal aj dozornej rade už skrachovanej Veľkomoravskej banky. Viacerí jeho spoločníci boli Američania práve z Washingtonu.
Referent a tretí tajomník veľvyslanectva Josef Černohlávek založil tri menšie firmy, druhý tajomník a starší referent špecialista Karel Tregler sa objavil v dvoch, a tretí tajomník a starší referent Karol Likér v jednej.
Tretina bývalých kolegov z Washingtonu sa objavila po revolúcii v spoločných firmách.
Aj kolegovia z rezidentúry, pobočky ŠtB v New Yorku, sa dali na podnikanie. Rezident Petr Hála pôsobil v desiatkach firiem, v niektorých aj s Američanmi. Referent Peter Kmeť sa objavil vo vyše sto firmách, ktoré však väčšinou založil pre iných podnikateľov.
Harvardské fondy sľúbili desaťnásobný zisk. Malí akcionári nikdy nevideli desaťnásobok ani Koženého.
BRATISLAVA. Počas kupónovej privatizácie v Českej republike získala Harvardská skupina kontrolu nad majetkom v hodnote 60 miliárd českých korún.
V roku 1994 mali fondy významné podiely v päťdesiatich najlukratívnejších firmách. Hnacím motorom skupiny bol mladý emigrant Viktor Kožený, absolvent Harvardskej univerzity v USA, ktorý sľúbil bežným ľudom desaťnásobok peňazí, ktoré mu zverili. Nestalo sa. Po niekoľkých rokoch boli Harvarské fondy vytunelované a skončili v likvidácií. Kožený utiekol na Bahamy, jeho partner Boris Vostrý sa skrýval v Belize.
Český prokurátor Zdeněk Častoral podal žalobu za podvod proti Koženému a Vostrému v roku 2006. Dokument je dostupný na internete. Častoral tvrdí, že Kožený mal plnú moc a predal akcie z portfólia Harvardských fondov neznámym cyperským spoločnostiam. Tieto firmy buď nezaplatili za akcie, alebo uhradili iba prvé, malé splátky.
Používali sa vraj aj iné spôsoby, na ulievanie peňazí z Harvardských fondov. Napríklad Kožený kúpil za Harvardský fond akcie v českej SPT Telekom za 2 710 českých korún za akciu od cyperskej firmy Zenko Trading. O týždeň ich predal naspäť za 2215 za akciu. „Za (Harvard) podpisuje Kožený, za Zenko Koženého spolupracovník Juraj Široký,“ píše sa v obžalobe. Šesť takýchto operácií vraj spôsobilo Harvardu škodu vo výške 250 miliónov českých korún.
Široký neodpovedal na otázky SME. V rozhovore pre Hospodárske noviny trvdil, že odpovedal na otázky českej polície ako svedok v kauze Kožený a spol. O akciách SPT povedal, že „tie sa však o týždeň vrátili naspäť. Vrátili sa tie isté. Na to sa pýtali tí policajti.“ Tunelovanie fondov vyšetruje aj naša polícia.
