MfD: Fico kritizuje korupciu, ale aj podpláca
Praha 11. apríla (TASR) - Káže vodu a víno pije. Týmito slovami podľa
denníka Mladá fronta Dnes (MfD) analytici hodnotia správanie sa
najobľúbenejšieho slovenského politika a predsedu strany Smer Roberta
Fica, ktorý nedávno priznal, že mu nie sú cudzie úplatky.
Denník pripomenul jeho slová, ktoré zazneli počas diskusie so
študentmi Trenčianskej univerzity, keď priznal, že túto metódu
použil. Fico, ktorého strana vyrazila v predvolebnej kampani do boja
proti korupcii, dnes tvrdí, že dal lekárovi z "vďačnosti" fľašu
koňaku, čo zopakoval aj generálnej prokuratúre, ktorá si ho pozvala,
aby slová o úplatku vysvetlil.
Denník podotýka, že podľa nahrávky z prednášky na otázku, či
dal niekedy úplatok, reagoval inak. "Každý, kto má niekoho blízkeho
v nemocnici, chce mať záruku, že je o neho postarané. Keby mi niekto
povedal: daj na to potvrdenku, tak to dám rád na potvrdenie,"
vyhlásil Fico. MfD pripomína, že Ficova fľaša nie je jedným
príspevkom do diskusie na tému korupcie a úplatky priznal aj tieňový
minister Smeru pre hospodárstvo Roman Václavík.
Čisté stranícke ruky má podporiť aj billboard, ktorý spája
topánky premiéra Mikuláša Dzurindu s korupciou, obuv šéfa HZDS
Vladimíra Mečiara s privatizáciou a jedine Ficove topánky majú značku
Made in Slovakia. Šéf Smeru sa pochválil, že pochádzajú z Bánoviec
nad Bebravou. Aké však bolo prekvapenie verejnosti, keď vysvitlo, že
do Bánoviec ich priviezli z Portugalska. Hádam o niečo lepšie dopadne
volebný šot, v ktorom bude Fico ponúkať čistiaci prášok Poriadok.
Bude v ňom, ako inak, prať tričká s obrázkom Mečiara a Dzurindu,
uzatvára MfD.
Dnes sa stane realitou Medzinárodný trestný tribunál
Washington 11. apríla (TASR) - Napriek odporu Spojených štátov sa
dnes na slávnosti v OSN v New Yorku zrodí prvý trvalý celosvetový
trestný tribunál, ktorý bude súdiť najväčšie zverstvá spáchané na
ľudstve. Vytvorenie Medzinárodného trestného súdu sa stane realitou
aj zásluhou SR, ktorá spolu s Írskom, Bulharskom, Kambodžou,
Mongolskom, Rumunskom, Bosnou a Hercegovinou, Konžskou demokratickou
republikou a Jordánskom odovzdá do depozitu ratifikačnú listinu
k Rímskemu štatútu, na ktorom sa zmluvné strany dohodli v roku 1998.
Dohodu doteraz ratifikovalo 65 členských krajín OSN.
Dohoda začne platiť od 1. júla a oprávňuje nový orgán
vyšetrovať a trestať vojnové zločiny, masové vraždy a iné prípady
hrubého porušovania ľudských práv.
Medzinárodný trestný súd bude sídliť v Haagu a očakáva sa, že
začne pracovať v roku 2003. Komplikovaná zmluva našla už podporu v 65
krajinách, hoci pesimisti tvrdili, že potrebných 60 krajín ratifikuje
dokument najskôr za 20 rokov.
S konceptom celosvetového trestného tribunálu celý rad
amerických kongresmanov nesúhlasí a navrhli mnoho opatrení, ktoré
Spojeným štátom zakazujú podieľať sa na práci tohto orgánu, a navrhli
sankcie proti krajinám, ktoré ich postoj nezdieľajú.
Vláda prezidenta Georgea W. Busha zvažuje aj možnosť, že
anuluje parafovanie Rímskeho štatútu bývalým prezidentom Billom
Clintonom, čo by znamenalo ďalšiu nezhodu s Európskou úniou, ktorá je
hlavným motorom myšlienky vzniku Medzinárodného trestného súdu.
Postoj Washingtonu podľa niektorých odborníkov neskomplikuje
situáciu, posunie však v tejto oblasti Spojené štáty na nesprávnu
stranu histórie. Podnet na vznik Medzinárodného trestného súdu našli
navrhovatelia v tribunáli, ktorý v Norimbergu po druhej svetovej
vojne súdil nacistických vojnových zločincov. Nemecko sa teraz stalo
jedným z najväčších stúpencov myšlienky, rovnako aj celý rad
izraelských činiteľov.
Vznik tribunálu urýchlila skutočnosť, že Bezpečnostná rada OSN
vytvorila dočasné tribunály, zaoberajúce sa vojnovými zločinmi
v bývalej Juhoslávii a genocídou v Rwande.
Pretože v minulosti nebol ustanovený trvalý súdny tribunál,
nebolo možné súdiť napríklad Pol Pota, ktorého vláda v 70. rokoch
v Kambodži usmrtila milióny ľudí, či irackého prezidenta Saddáma
Husajna, ktorý v roku 1988 nechal použiť smrtiaci plyn proti Kurdom,
ako uvádzajú aktivisti hnutí za ľudské práva.
Terajšia vláda prezidenta Busha, tak ako aj vláda prezidenta
Clintona je proti celému konceptu Medzinárodného trestného súdu,
pretože sa obáva, že Američania pôsobiaci v zahraničí by sa mohli
stať obeťou ideologicky motivovanej obžaloby. Prezident Clinton síce
parafoval Rímsky štatút medzinárodného trestného súdu, ale dokument
nepostúpil Kongresu na ratifikáciu.
Spojené štáty - pretože nesúhlasia s vytvorením tribunálu
- budú podľa niektorých odborníkov nástojiť, aby sa z fondu OSN
nevyčlenili nijaké finančné prostriedky na prácu spojenú
s Medzinárodným súdnym tribunálom, ktorý OSN nepodlieha.
Protizákon k maďarskému krajanskému zákonu v Bratislave neprešiel
Budapešť 11. apríla (TASR) - Bratislavský zákonodarný zbor rozhodol
rozdielom iba dvoch hlasov o zamietnutí návrhu kresťanských
demokratov, ktorých cieľom bolo zabrániť tomu, aby rodičia maďarskej
národnosti na Slovensku nedostali podporu na vzdelávanie ich detí
v zmysle maďarského krajanského zákona. Píše o tom dnes maďarský
denník Népszabadság.
Predseda poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície Gyula
Bárdos pre denník označil výsledok hlasovania za víťazstvo minimálnej
slovenskej politickej kultúry. K tomu podľa Bárdosa prispela aj
skutočnosť, že ďalšie koaličné strany by ťažko prijali nárast
popularity KDH, ak by ich návrh v parlamente prešiel.
Denník pripomína reakciu štátneho tajomníka ministerstva
zahraničných vecí Maďarskej republiky Zsolta Németha, podľa ktorého
by prijatie návrhu v slovenskom parlamente skomplikovalo
maďarsko-slovenské rokovania o zákone o Maďaroch žijúcich v susedných
krajinách.
Bratislava očakáva kompromisnú vládu, píše v súvislosti
s neúspešným pokusom kresťanských demokratov presadiť protizákon
krajanskému zákonu Magyar Nemzet. Slovenskí poslanci hlasujúci proti
návrhu KDH však nezdieľali názor SMK, podľa ktorej návrh zákona
evokoval ducha princípu kolektívnej viny.
Ľavicoví a liberálni poslanci sa vyjadrili v takom zmysle, že
sa oplatí počkať na novú maďarskú vládu a s ňou pokračovať
v rokovaniach. Svoje tvrdenie opreli o vyhlásenie predsedu
Liberálnodemokratickej únie Jána Budaja, ktorého v Budapešti uistil
predstaviteľ Zväzu slobodných demokratov, že nová vláda bude brať do
úvahy pripomienky a postrehy SR a bude pripravená korigovať krajanský
zákon.
Magyar Nemzet pripomína, že slovenský parlament bude
o maďarskom zákone rokovať ešte raz, tentokrát na podnet Slovenskej
národnej strany.
Veľvyslanec SR v Botswane odovzdal poverovacie listiny
Pretória 11. apríla (TASR) - Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR
v Botswanskej republike so sídlom v Pretórii František Hudák odovzdal
dnes v Gaborone poverovacie listiny prezidentovi Botswanskej
republiky Festusovi Gontebanyemu Mogaemu.
Počas prijatia prerokovali otázky rozvoja dvojstranných vzťahov
s dôrazom na hospodársku spoluprácu.
Slovenská republika nadviazala diplomatické styky s Botswanou
29. marca 2001. František Hudák je prvým slovenským veľvyslancom
v tejto africkej krajine.
Mánes predstavuje diela osobností československého moderného umenia
60.rokov
Praha 11. apríla (TASR) - Putovná výstava pod názvom Six From
Sixties, ktorá v pražskej galérii Mánes potrvá do 5. mája,
predstavuje českej verejnosti tvorbu šiestich popredných osobností
československého moderného umenia druhej polovice 20. storočia.
"Je to výstava autorov, ktorí do polovice 60. rokov vystavovali
len málo, alebo v súkromí. Ich tvorba nevyhovovala ideologickému
diktátu komunistického režimu," uviedla pre TASR manažérka galérie
Mánes Klára Vomáčková.
Galéria 9. apríla sprístupnila diela šestice autorov - Mariána
Čunderlíka, Rudolfa Fila, Jozefa Jankoviča, Eduarda Ovčáčka,
Miroslava Šnajdra st. a Miloša Urbáska zo 60. rokov, ktorí sa
v podmienkach socialistického realizmu snažili vyrovnať s ozvenami
rozvíjajúceho sa abstraktného umenia.
"Slovenské abstraktné umenie 60. rokov je pre Čechov nie príliš
prebádanou oblasťou," podotkla Vomáčková, podľa ktorej mladšie
generácie poznajú napríklad dianie z tohto obdobia v Amerike či
západnej Európe, ale nie doma.
Podľa riaditeľky Slovenskej národnej galérie Kataríny
Bajcúrovej, ktorá výstavu pripravila, sú 60. roky v československom
kontexte fenomenálnym pojmom.
Umenie, tak ako aj spoločnosť, v tomto období po rokoch
stagnácie a otrockého uplatňovania metódy socialistického realizmu
znovu otvorilo okná do Európy a pokúsilo sa vyrovnať krok so svetom.
Umelci na chvíľu vystúpili z "ateliérového prítmia" a hoci ich snahy
opäť zahatal stalinizmus, pokračovali v nových výtvarných postupoch.
Autori patria k prvým protagonistom nepredmetného umenia na
Slovensku. Piati z nich - Marián Čunderlík, Rudolf Fila, Jozef
Jankovič, Eduard Ovčáček a Miloš Urbásek ako študenti Vysokej školy
výtvarných umení v Bratislave založili podľa pražského vzoru
združenie Konfrontace, v rámci ktorého vystúpili proti ideologickému
obmedzeniu tvorby.
Ich diela sa zaraďujú do štrukturálnej abstrakcie, ktorá bola
neskôr súbežne s vývojom v Európe označená ako informel. Bol to názov
pre diela charakteristické používaním najrôznejších materiálov
nesochárskeho a nemaliarskeho druhu. Slovenskí štrukturalisti
kombinácie a rôzne techniky aplikácie materiálov obohatili o metaforu
a zmysel pre náznak.
Výstava, ktorú pripravila Slovenská národná galéria
v spolupráci s Ivanom Langerom a Janom Kukalom, sa začiatkom roku
predstavila v Bratislave a v marci si ju mohli pozrieť milovníci
umenia v Olomouci. V Prahe putovná výstava "Šiestich zo
šesťdesiatych" končí.
Veľvyslanec SR pri OSN odovzdal ratifikačnú listinu k Rímskemu
štatútu ICC
New York 11. apríla (TASR) - Stály predstaviteľ SR pri OSN v New
Yorku veľvyslanec Peter Tomka uložil dnes ratifikačnú listinu
k Rímskemu štatútu Medzinárodného trestného súdu (ICC).
Príslušné dokumenty odovzdala SR počas slávnostného aktu
v sídle OSN spolu s ďalšími deviatimi štátmi - Bosnou, Bulharskom,
Írskom, Jordánskom, Kambodžou, Kongom, Mongolskom, Nigerom
a Rumunskom, aby česť byť 60. krajinou nepripadla jednému štátu.
Dohodu o vytvorení ICC tak ratifikovalo celkovo 66 krajín.
Vytvorením ICC medzinárodné spoločenstvo splnilo prísľub z čias
norimberského procesu s nacistickými pohlavármi pred 56 rokmi.
Tribunál bude sídliť v holandskom Haagu a očakáva sa, že začne
pracovať na budúci rok. Po podpise Rímskej zmluvy sa odhadovalo, že
získanie potrebných 60. ratifikácií bude trvať desať až 20 rokov.
Súdny dvor bude môcť stíhať osoby z ktorejkoľvek časti sveta za
spáchanie najvážnejších zločinov - genocídy, zločinov proti
ľudskosti, vojnových zločinov a iných vážnych porušení ľudských práv.
TASR o tom informovalo ministerstvo zahraničných vecí SR.
