Bratislava 12. apríla (TASR) - Ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, ktorý vo štvrtok schválila plným konsenzom Národná rada SR, označil minister obrany SR Jozef Stank za jednu z kľúčových právnych noriem bezpečnosti štátu. Ústavné právomoci ako poradný orgán vlády by nielen v čase ohrozenia, ale aj v mieri mala prebrať Bezpečnostná rada SR (BR SR). Ústavný zákon vstúpi do platnosti 1. mája 2002 a je prvým konkrétnym príspevkom dlhodobého plánu reorganizácie slovenských ozbrojených síl pod názvom Model 2010.
Šéf rezortu obrany na dnešnom stretnutí s novinármi poznamenal, že oproti pôvodnému návrhu ministerských legislatívcov najdôležitejšou koncepčnou zmenou je príprava na určené situácie ohrozenia aj v čase mieru. Podľa neho prijatie tohto ústavného zákona umožní ešte do parlamentných volieb schváliť aj ďalšie nevyhnutné legislatívne normy dôležité v integračnom procese do NATO - zákon o obrane, zákon o ozbrojených silách a zákon o obrannej povinnosti. Novelizovať by sa mal aj zákon o vojenskej službe a zákon o finančných náležitostiach vojakov.
V spomínanom ústavnom zákone sa po prvý raz definuje nielen individuálna, ale aj kolektívna obrana štátu v súlade s článkom 5 Washingtonskej zmluvy. Podľa neho útok na jeden zo štátov NATO sa považuje za útok na všetkých jeho signatárov. Návrh právnej úpravy stanovuje prechod kompetencií na Bezpečnostnú radu SR, ktorú bude riadiť premiér a tvoriť ju majú ministri obrany, vnútra, zahraničných vecí a financií, ako aj traja členovia vymenovaní prezidentom na návrh premiéra. Rada bude môcť prijať uznesenia o čiastočnom obmedzení práv a slobôd občanov, vypnutí mobilnej telefónnej siete, respektíve cenzúre masovokomunikačných prostriedkov.
