BRATISLAVA. Agentúru SITA dnes o tom informoval hovorca Ministerstva spravodlivosti Michal Jurči.
Na základe tohto rozhodnutia zo 6. novembra nadobudol právoplatnosť rozsudok ESĽP, podľa ktorého má naša krajina zaplatiť spoločnosti, ktorá vymáhala koncesionárske poplatky pre Slovenský rozhlas, 10 000 eur ako náhradu škody a 8 000 eur ako trovy konania. "Slovenskej republike začala plynúť lehota na vyplatenie spravodlivého zadosťučinenia, ktoré bolo sťažovateľom priznané," uviedol Jurči.
V prospech Lawyer Partners rozhodli európski sudcovia už v polovici júna. Obchodná spoločnosť žalovala Slovenskú republiku pre porušenie práva na prístup k súdu.
Firma pôvodne požadovala ako spravodlivé zadosťučinenie takmer 507 miliónov eur ako náhradu majetkovej škody, takmer 4,7 milióna eur ako náhradu nemajetkovej ujmy a viac ako 900 000 eur za náklady a výdavky v konaní. Proti Slovenskej republike podala 15 sťažností, ktoré sa týkali rovnakých skutkových okolností, ktoré ESĽP spojil na spoločné konanie.
Porušenie bolo v tom, že viaceré okresné súdy odmietli konať o návrhoch na vydanie platobných rozkazov, ktoré sťažujúca sa obchodná spoločnosť v marci a v júni 2006 doručila na súdy v elektronickej forme a podpísané zaručeným elektronickým podpisom.
Okresné súdy v tom čase požiadali ministerstvo spravodlivosti o stanovisko, ako majú vo veci postupovať. Ministerstvo spravodlivosti v apríli 2006 okresným súdom odpovedalo, že súdy nie sú technicky vybavené na prijímanie takýchto podaní. Okresné súdy s týmto vysvetlením odmietli o návrhoch konať.
Po tom, ako v októbri 2006 pracovníci ministerstva spravodlivosti konštatovali, že súdy sú pripravené na prijímanie podaní v elektronickej forme, sťažujúca sa spoločnosť podala časť svojich návrhov opäť. Okresné súdy zasa odmietli o návrhoch konať. Na poradách predsedov krajských a okresných súdov v novembri 2006 a vo februári 2007 pracovníci ministerstva spravodlivosti výslovne uviedli, že súdy sú technicky vybavené na prijímanie podaní v elektronickej forme.
V októbri 2008 ministerstvo spravodlivosti na svojej internetovej stránke zverejnilo elektronické adresy jednotlivých súdov na doručovanie podaní v elektronickej forme. Sťažujúca sa spoločnosť sa v tomto ohľade obrátila na Ústavný súd SR, ktorý však jej sťažnosti odmietol ako podané oneskorene.
Vo svojom rozsudku sa ESĽP nestotožnil s argumentáciou vlády, že sťažujúca sa spoločnosť nevyčerpala vnútroštátne prostriedky nápravy, pretože mala podať ústavné sťažnosti včas, v súlade s procesnými podmienkami konania pred Ústavným súdom.
Podotkol, že Lawyer Partners, a. s. podala v roku 2006 v tejto súvislosti približne 40 ústavných sťažností, pričom Ústavný súd počítal lehotu na ich podanie dvoma odlišnými spôsobmi. Keďže sa spoločnosť sťažovala na porušenie svojich práv, mohla odôvodnene predpokladať, že lehota na podanie ústavnej sťažnosti plynie od momentu, kedy jednotlivé okresné súdy odmietli o jej návrhoch konať.
Tento prístup napokon Ústavný súd zvolil vo vzťahu k väčšine podaných sťažností, na základe ktorých napokon rozhodol, že došlo k porušeniu práva sťažujúcej sa spoločnosti na súdnu ochranu. ESĽP nepovažoval za odôvodnený prístup Ústavného súdu, ktorý zvyšné sťažnosti rovnakého obsahu odmietol, počítajúc lehotu na podanie sťažnosti od momentu, kedy sa spoločnosť prvýkrát dozvedela od jedného z okresných súdov, že o jej návrhoch nie je možné konať.
ESĽP poukázal na to, že Občiansky súdny poriadok už od roku 2002 umožňoval urobiť podanie na súd v elektronickej forme. Rozhodnutie sťažujúcej sa spoločnosti zvoliť si túto možnosť a podať návrhy na vydanie platobných rozkazov na DVD nosičoch nepovažoval za nelogické, keďže jej návrhy by v tlačenej forme obsahovali viac ako 40 miliónov strán.
Odmietnutie konať o týchto návrhoch zo strany všeobecných súdov považoval preto ESĽP za neprimerané obmedzenie práva spoločnosti na prístup k súdu. Ďalej poukázal na to, že vo viac ako 20 obdobných prípadoch Ústavný súd dospel k rovnakým záverom, pretože konštatoval porušenie práva sťažujúcej sa spoločnosti na súdnu ochranu.
