BRATISLAVA. Posúdenie existujúceho stavu vzťahov Slovenska a Maďarska bolo hlavnou témou dnešnej schôdzky národných skupín Medziparlamentnej únie parlamentov Maďarskej republiky a Slovenskej republiky, ako aj členov maďarsko-slovenskej a slovensko-maďarskej skupiny priateľstva, ktorá sa konala v severomaďarskom Komárome.
Predseda slovenskej skupiny únie Miroslav Číž ocenil pozitívnu atmosféru pri diskusii o úlohách parlamentov v súčasnej situácii vo vzťahu medzi oboma krajinami. "Zadefinovali sme základné okruhy záujmové jednotlivých strán, vyložili sme svoje stanoviská, pokúsili sme sa demonštrovať, že dobré susedské vzťahy sú pravdepodobne veľmi dôležitým prvkom, ktorý od nás občania očakávajú, a úlohy parlamentných skupín priateľstva pri zlepšovaní dialógu," povedal Číž pre TASR.
Podľa jeho maďarského partnera Gábora Hársa členovia skupín, ktorí sa v Komárome zišli z maďarskej iniciatívy, sa zhodli na tom, že parlamenty hrajú významnú úlohu v zmiernení napätia.
"Rokovali sme o všeobecnej situácii slovensko-maďarských vzťahov, o otázkach, ktoré tvoria napätie, medzi nimi o otázke novely jazykového zákona a tiež o otázke Fóra poslancov Karpatskej kotliny.
Na schôdzke sa zúčastnili aj členovia slovensko-maďarskej skupiny priateľstva, ktoré viedli za slovenskú stranu predseda Ján Richter a za maďarskú György Rubovszky.
Richter ocenil vzájomnú komunikáciu, ako aj "ambície skupín hodnotiť isté pozitíva, ktoré sú v bilaterálnych vzťahoch, a to, že členovia skupiny hľadajú odpovede aj na problematické otázky vzájomných vzťahov."
Podotkol, že skupina priateľstva a medziparlamentná únia nie je inštitucionálna zložka, ktorá by mala definitívne riešiť jednotlivé otázky a problémy.
"Slovenská časť pomenovala otázku, ktorá súvisí s akýmsi inštitucionálnym zakotvením Fóra poslancov Karpatskej kotliny. Jednoznačne sme trvali na potrebe odpovede, ktorá bola zadefinovaná na stretnutí zahraničných výborov a ktorá sa týka právneho postavenia tohto fóra. Naši maďarskí partneri otvorili otázku - celkom logicky - jazykového zákona. Snažili sme sa im vysvetliť, že jazykový zákon nie je na úkor doterajšieho postavenia a právomocí menšín," konštatoval pre TASR Richter.
"Zhodli sme sa na tom, že je veľmi dôležitá metodika, ktorú momentálne pripravuje ministerstvo kultúry, ktorá - som presvedčený - dá mnohé odpovede na otázky, ktoré kladú naši maďarskí priatelia. My takisto od nich očakávame, že dajú fundované odpovede v súvislosti s činnosťou Fóra poslancov Karpatskej kotliny," dodal Richter.
Rubovszky vytýkal okrem jazykového zákona aj otázku Benešových dekrétov potvrdených v roku 2007. Podľa jeho slov od toho času zamrzla spolupráca skupín priateľstva, ktoré sa stretli naposledy v novembri 2007.
