Proti AIDS treba bojovať celoročne a nielen tým, čo robíme, ale skôr tým, čo nerobíme. V súčasnosti je vírusom HIV nakazených okolo 40 miliónov ľudí, väčšina z nich žije v Afrike. Denisa Augustínová medzi ázijskými deťmi.Foto - Martin Bandžák
V 60. rokoch vynašli vedci antikoncepčnú tabletku a medicína sa v podstate vyrovnala s klasickými sexuálne prenosnými chorobami ako syfilis a kvapavka. Zdalo sa, že už nič nebráni možnosti užívať si „to" s kýmkoľvek, kdekoľvek, akokoľvek. Sexuálna revolúcia sa stala faktom.
No v roku 1981 boli v americkej odbornej tlači opísané prvé prípady zápalu pľúc, vyvolané dovtedy zriedkavo sa vyskytujúcim mikroorganizmom Pneumocystys carini - Jiroveci. Neskôr sa objavilo nádorové ochorenie kože, tzv. Kaposiho sarkóm. Ukázalo sa, že ide o chorobu prenosnú sexom alebo krvou. Dostala názov AIDS - syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti. Nová pandémia neliečiteľnej nemoci stopla sexuálne radovánky.
V Keni zabíja AIDS najmä v slumoch veľkomiest - čítajte pôvodnú reportáž Juraja Koníka z Nairobi
Na víruse HIV je zvláštne to, že presne kopíruje sexuálne správanie človeka - preto je taký úspešný. Spája sa s aktivitami, ktoré bývajú označované ako nemorálne, preto ho dlho považovali - a dá sa predpokladať, že ešte považujú - za chorobu narkomanov, homosexuálov alebo zhýralcov. V skutočnosti však neplatí, že vírusom HIV sa nakazí len ten, kto sa zahráva s ohňom. AIDS sa vždy týkal zodpovednosti všetkých.
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Situácia na Slovensku sa zmenila
AIDS sa týka všetkých - to bolo hlavné posolstvo kampane, ktorá u nás prebehla presne pred pätnástimi rokmi. Nevyliečiteľná choroba, na ktorú od roku 1981 zomrelo už vyše 25 miliónov ľudí na celom svete, je tu však už 28 rokov.
Prvé prieskumy o chorobe AIDS, ktoré sa na Slovensku uskutočnili v roku 1994, dopadli žalostne. „Ľudia nevideli dôvod, prečo by sa mali pred vírusom chrániť, nepovažovali to za svoj problém," spomína Miroslav Veselý, predseda vtedajšieho občianskeho združenia Slovenská AIDS pomoc. Tvárou kampane bol vtedy spevák Peter Lipa, ktorý si pamätá, že sa našli aj dospelí ľudia, ktorí ešte nemali v rukách prezervatív.
Dnes je situácia predsa len iná. Či sa to niekomu páči, alebo nie, mladí ľudia mali, majú a budú mať sex. A prišli na to, že s prezervatívom eliminujú hneď dve riziká.
Cestičky AIDS
Problematikou HIV/AIDS sa medzi prvými u nás začal zaoberať lekár Peter Osuský, ktorý porozprával zaujímavý príbeh rozšírenia tejto choroby. Pôvod vírusu je v oblasti rovníkovej Afriky. Centrom je oblasť Konga, Ugandy, Kene, Rwandy a Burundi. Za belgického koloniálneho panstva bolo dnešné Kongo v rámci prevencie nákazlivých chorôb rozdelené na zóny, ktoré sa mohli prekročiť iba po príslušnej zdravotníckej kontrole. Vrchnosť totiž chce kolónie funkčné a nie zdecimované nákazlivými chorobami.
Belgické koloniálne panstvo padlo v šesťdesiatom roku a v oslobodených krajinách upadla aj zdravotnícka štruktúra. Bieli lekári zväčša odišli, niektorí nestihli. Bývalé belgické Kongo je frankofónna oblasť, bolo teda treba zohnať lekárov, ktorí vedia po francúzsky a sú černosi, aby nedochádzalo k antipatiám. Takýchto doktorov našli napríklad na Haiti. Lekár však nielen lieči, občas robí aj iné veci. Takto sa infekcia preniesla na Haiti, kde je zaznamenaný jej prvý mimoafrický výbuch. Odtiaľ sa preniesla do centier haitskej emigrácie - na Floridu a do New Yorku. Vďaka homosexuálnej turistike na Haiti sa vírus dostal aj na západné pobrežie. Živnou pôdou pre vírus HIV bol teda aj fakt, že sa svet výrazne zmenšil.
Čo je HIV a AIDS
„HIV je vírus ľudskej imunitnej nedostatočnosti. Napáda imunitný systém, hlavne T-lymfocyty, a tak znižuje obranyschopnosť voči ochoreniam," hovorí Lenka Šramková, hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva. „AIDS je posledným štádiom HIV infekcie, pri ktorom dochádza k zlyhávaniu imunitného systému, ktoré sa končí smrťou." Protilátky na vírus HIV sú podľa Šramkovej zistiteľné vo väčšine prípadov 6 až 12 týždňov po napadnutí vírusom, u 95 percent pacientov do 6 mesiacov.
Liečiteľné, nevyliečiteľné
Stav, keď je človek HIV pozitívny, ale ešte neprepuklo štádium AIDS, je udržateľný pomerne dlhodobo. Podľa Danice Stanekovej, vedúcej referenčného centra pre prevenciu HIV/AIDS na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave, je infekcia HIV dnes už liečiteľné, ale stále nevyliečiteľné ochorenie. „Infekcia HIV predstavuje neustály boj medzi vírusom a imunitným systémom," hovorí. Účinná antivírusová terapia dokáže brzdiť množenie vírusu v rôznych štádiách jeho replikácie v bunke, ale stále nedokáže vírus zničiť. Prognóza ochorenia závisí od dávky vírusu, cesty prenosu, typu vírusu a tiež vnímavosti jedinca k infekcii, závisí i od stavu imunitného systému a tiež spolupráce pacienta s lekárom a dodržiavania liečebného režimu."
Tri cesty prenosu
Tajuplný vírus vyvoláva množstvo mýtov, napríklad o tom, ako spoľahlivo ho likviduje octová voda a podobne.
Podľa Stanekovej sú potvrdené iba tri cesty prenosu infekcie HIV: nechráneným sexuálnym stykom, krvou a krvnými derivátmi. Obzvlášť rizikový je análny styk, lebo dochádza k trhlinkám v oblasti. Pri bežnom heterosexuálnom styku sú ženy vo väčšom riziku ako muži. „Spoločenským kontaktom, napr. bozkávaním, objímaním či podávaním rúk sa vírus HIV neprenáša," zdôrazňuje odborníčka.
Krvné konzervy
Ak si chcete dať urobiť test na HIV po rizikovom sexuálnom styku, nemá to zmysel skôr ako päť týždňov po ňom - toľko trvá inkubačná doba. Ale čo keď niekto počas inkubačnej doby daruje krv? „Keď človek v psychickom strese príde darovať krv skôr ako tri mesiace po rizikovej udalosti, môže sa stať, že jeho výsledok testu vyjde negatívne a môže ohroziť zdravotný stav príjemcu krvi," hovorí Danica Staneková. „Preto sú darcovia pred odberom povinní vyplniť dotazník, týkajúci sa okrem iného aj ich možného rizikového správania. Pravdivé vyplnenie dotazníka, ako aj dodržiavanie karantény plazmy sú spolu s testovaním darcu citlivými diagnostickými súpravami zárukou bezpečnosti krvi a krvných derivátov pri transfúziách."
Z matky na dieťa
Vírus sa môže preniesť aj z nakazenej matky na dieťa pred pôrodom. Laický rozum by mohol hovoriť, že riziko, že sa dieťa nakazí, musí byť stopercentné, ale nie je to tak. „Kedysi, v čase, keď sa nepoužívala antiretrovírusová terapia, sa zhruba tretina detí HIV pozitívnych matiek rodila HIV infikovaných," hovorí Staneková. „V súčasnosti sa vďaka účinnej terapii znížilo riziko takéhoto prenosu na 6 - 7 percent." Dôležité je, aby HIV pozitívne tehotné ženy poberali terapiu od prvého trimestra až do pôrodu, dieťa sa narodilo cisárskym rezom a počas neho dostala žena vyššie dávky liekov aj infúziou.
Dieťa sa nedojčí, lebo infekcia sa môže preniesť aj mliekom a je pod terapiou po dobu jedného mesiaca po pôrode. „Vďaka týmto preventívnym opatreniam nemáme na Slovensku HIV pozitívnych novorodencov, hoci 15 žien s infekciou HIV už na Slovensku rodilo."
Na utrpenie a smrť sa nedá zvyknúť
Misia slovenskej organizácie Magna Deti v núdzi patrila v Kambodži medzi prvé v krajine, ktorá začala sprístupňovať liečbu detským pacientom HIV/AIDS.
Situácia s HIV bola v roku 2003 v Kambodži alarmujúca, 250- tisíc nakazených bolo najviac na obyvateľa v Ázii.
Podobne začal narastať aj počet chorých detí, ktoré sa navyše stávali sirotami. V roku 2004 ich bolo zasiahnutých AIDS-om 77-tisíc. Liečba bola dostupná len na niekoľkých miestach v hlavnom meste Phnom Penh.
„Kambodža je chudobná krajina, kde honba za majetkom ničí životy a vyháňa chorých mimo mesta. Vytváranie segregovaných AIDS kolónií mimo miest nemá v súčasnom svete obdobu," hovorí Martin Bandžák, jeden zo spoluzakladateľov a výkonný riaditeľ Magna Deti v núdzi v Kambodži, ktorý stál pri implementácii jej všetkých misií vo svete. S rodinou trávi v Kambodži väčšinu času, vychovávajú tam aj ich 14-mesačnú dcéru. Nemôže však tvrdiť, že si už na všetko zvykli. „Asi sa nedá zvyknúť na utrpenie a smrť," hovorí.
Počas šiestich rokov Magna vybudovala a prevádzkuje v Kambodži dva sitorince pre päťdesiat HIV pozitívnych detí. Okrem toho vedú program na zastavenie prenosu vírusu HIV z matky na dieťa v šiestich nemocniciach a plne prevádzkujú pediatrické lôžkové oddelenie. Celkovo dnes od nich dostáva lekársku starostlivosť okolo štyristo detí HIV/AIDS.
Magna v posledných rokoch spustila program aj pre ľudí v Keni a v súčasnosti pracuje aj vo Vietname a Kongu.
Denisa Augustínová, operačná riaditeľka Magna Deti v núdzi si začala ešte počas štúdia hľadať prácu v teréne pre nejaký slovenský projekt v treťom svete. „Znie to neuveriteľne, ale v tej dobe taký neexistoval. Našla som len pobočky misií alebo ´dcéry´ medzinárodných organizácií, ktoré nemali mandát na vysielanie pracovníkov do terénu," spomína.
Na Slovensku nemali v tom čase humanitárne projekty ešte tradíciu. Väčšina našich ľudí sa tvárila, že sa nás podobné problémy netýkajú. „Práve to nás priviedlo k myšlienke založiť Magnu," hovorí Augustínová.
„V zahraničí je to bežná prax, mladí ľudia majú možnosť túto tematiku študovať na univerzitách," dodáva Bandžák, pôvodným povolaním fotograf.
Podľa neho však potrebujeme ešte niekoľko rokov na to, aby sme sa poznačení komunizmom naučili myslieť aj na druhých a nemali donekonečna pocit, že my sme jediní, ktorí majú nedostatok. Myslí si, že na Slovensku sú predsudky voči nositeľom tejto choroby stále veľmi rozšírené. „Viem si predstaviť reakciu množstva ľudí, ak by zistili, že osoba sediaca oproti nim pri obede alebo hladkajúca ich dieťa je HIV pozitívna...."
Aj negatívny vzťah katolíckej cirkvi k používaniu kondómov je podľa neho v súčasnej dobe neakceptovateľný.
Slabá informovanosť a nezáujem o skutočnosti, ktoré sa nás práve netýkajú, sa nám pri otvorených hraniciach nemusia vyplatiť. A to určite neplatí len v prípade HIV/AIDS.
Zuzana Uličianska
Beata
Balogová
