BRATISLAVA. Sloboda a Solidarita (SaS) má zásadné výhrady voči Lisabonskej zmluve. Slovensko nie je na jej platnosť legislatívne pripravené a je nutné prijať ústavné zmeny, čo vládne strany zanedbali. Na dnešnej tlačovej konferencii to uviedol člen Republikovej rady SaS Martin Chren. Podľa jeho slov by Slovensku v legislatívnych opatreniach malo byť vzorom Nemecko, kde ústavný súd zaviazal nemeckého kancelára rešpektovať ústavnú väčšinu parlamentu.
"Nechceme, aby akýkoľvek slovenský politik mohol zabezpečiť, že EÚ vezme kompetencie slovenskému parlamentu bez toho, aby s tým ústavná väčšina v parlamente vyjadrila svoj súhlas," vyhlásil Chren. Lisabonská zmluva podľa zástupcov SaS dáva európskej byrokracii možnosť rozšíriť svoje právomoci na úkor členských štátov, aj bez dodatočného potvrdenia svojich rozhodnutí ústavnou väčšinou či referendom v členských štátoch. Postačí na to jednohlasný súhlas zástupcov členských krajín.
Chren preto považuje za potrebné prijať ústavnú zmenu, ktorá by zabezpečila, aby zástupca Slovenska v Rade EÚ nemohol súhlasiť v otázkach rozšírenia právomocí EÚ bez súhlasu ústavnej väčšiny poslancov Národnej rady (NR) SR.
Vraj nemáme možnosť chrániť sa
Slovensku podľa SaS chýba aj vnútroštátna úprava podania žaloby na Európsky súdny dvor (ESD). "V slovenskom ústavnom zákone o spolupráci NR SR a vlády SR v záležitostiach EÚ neexistuje možnosť podať žalobu pre porušenie zásad subsidiarity, hoci nám to Brusel umožňuje," uviedol Michal Nižňan z SaS a dodal, že sa tak pripravujeme o možnosť ešte pred schvaľovaním v Rade EÚ zabrániť prijatiu európskej legislatívy, ktorá by zasahovala do našich národných právomocí.
Nižňan si myslí, že vláda zlyhala aj v príprave legislatívy v rámci justície a vnútornej bezpečnosti v oblasti imigračnej a azylovej politiky. Podľa jeho slov chýba aj úprava, ktorá by umožňovala zapojiť sa do spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ. "V súčasnosti ani keby parlament chcel, nemôže na základe Lisabonskej zmluvy vyslať vojakov do nejakej misie EÚ, pretože súčasná legislatíva tak umožňuje len v prípade misie pod hlavičkou NATO," doplnil Nižňana Chren. SaS pripravuje návrh ústavných zmien, ktoré ošetrujú problematické časti Lisabonskej zmluvy, o jeho podpore však zatiaľ nerokovala.
Členka Výboru NR SR pre európske záležitosti Katarína Tóthová (ĽSHZDS) považuje iniciatívu SaS za snahu získať voličov. "Ide o nový politický subjekt, ktorý sa silou-mocou snaží dostať do povedomia obyvateľstva, v tomto prípade hovoria o niečom, čo sa už v práci parlamentu realizuje," uviedla Tóthová. Predseda výboru Milan Urbáni spresnil, že Slovensko je pripravené na prijatie Lisabonskej zmluvy. Zaviazanie zástupcu SR pri hlasovaní v Rade EÚ je zabezpečené cez Výbor pre európske záležitosti. "Stanovisko Výboru pre európske záležitosti prijaté uznesením zaväzuje člena vlády a nesmie ho zmeniť, len v prípade veľmi vážnych dôvodov," uviedol Urbáni a dodal, že takéto opatrenie nemajú všetky štáty.
Predseda ústavnoprávneho výboru Mojmír Mamojka (Smer-SD) si myslí, že "miera samostatnosti nášho zástupcu by sa mala odvodzovať od vôle štátnych orgánov vrátane parlamentu", na prijatie ústavných zmien je však potrebný široký konsenzus. Ústavná zmluva EÚ je podľa jeho slov veľmi čerstvá, vyvstáva z nej veľa problémov a je potrebné ju analyzovať.
