BRATISLAVA. Vyplýva to z monitoringu zameraného na dodržiavanie ustanovení jazykového zákona, ktorý platí od septembra a okrem iného zaviedol možnosť sankcionovať.
Ako dnes informoval predseda RVR Miloš Mistrík, zákon je napísaný "tak široko a liberálne, že sa nedá porušiť", pretože na mnohé ustanovenia existujú výnimky. Práve ich uplatnenie v rámci monitorovaných programov v štyroch celoplošných televíziách a jednej vysielajúcej na národnostne zmiešanom území spôsobilo, že nie je dôvod na sankcie. Rada monitorovala prevažne spravodajstvo a publicistiku, zábavné a súťažné relácie. Vždy išlo o jeden program odvysielaný v septembri. Pracovali na ňom štyri slovenčinárky a jedna pracovníčka s materinským jazykom maďarským.
Za príkladné označil Mistrík dodržiavanie zákona o štátnom jazyku vo vysielaní lokálnej televízie vo Veľkom Mederi. To prebieha v maďarskom jazyku a programy korektne titulkujú do slovenčiny. "Vzorne dodržali všetky ustanovenia zákona," zdôraznil Mistrík.
Hoci sa vo vysielaní celoplošných televízií objavili nespisovné výrazy, nárečie i vulgarizmy, z hľadiska ich funkčného využitia boli pre Licenčnú radu akceptovateľné. Ide napríklad o použitie nárečia v zábavnom programe Slovenskej televízie Drišľakoviny a dialektom rozprávali aj respondenti v reportážach publicistickej relácie Reportéri. Vo vysielaní televízie Markíza to boli jazykové prejavy účinkujúcich v programe Česko-slovenská Superstar, ako aj v relácii Na streche. V prípade TV JOJ sa použitie nespisovných výrazov objavilo v prejavoch respondentov v publicistických Prvých novinách a spravodajských Novinách, ako aj v relácii Súdna sieň.
Samostatným okruhom je použitie českého jazyka vo vysielaní. V zákone má výnimku, pretože spĺňa požiadavku zrozumiteľnosti. Čeština sa objavila vo vysielaní STV (český moderátor a respondent), Markízy (účinkujúci v Česko-slovenskej Superstar) a TA3 (český moderátor).
Monitoring RVR sa sústredil aj na používanie štátneho jazyka v televíznych reklamách, pričom výrazy použité nie v štátnom jazyku Licenčná rada zhodnotila ako funkčné. Ide o inojazyčné výrazy, zvyčajne anglické (napríklad "base jumper"), na ktoré sa ešte neustálil a nekodifikoval vhodný rovnocenný výraz v slovenčine.
Mistrík spresnil, že po tom, ako vstúpila do platnosti novela zákona o štátnom jazyku, ktorou sa upravil aj zákon o vysielaní a retransmisii, RVR môže ukladať finančné pokuty, pričom dovtedy sankcionovala formou upozornenia na porušenia zákona. Od roku 2000 to urobila len niekoľkokrát, napríklad v roku 2002 voči lokálnej televízii v Komárne a v roku 2007 v prípade Rádia Tatry International. Dodal, že bežné monitoringy Licenčnej rady prihliadali aj na ustanovenia zákona o štátnom jazyku, ale nie výlučne, ako je to v tomto prípade. Ako však podčiarkol, rozhodnutia RVR nemožno spájať so sankčným aparátom, ktorý má k dispozícii Ministerstvo kultúry SR. "Neprepájame tie aktivity, už aj preto, že rada je nezávislý orgán, ale ani zákon to nepozná. My ho síce využívame, ale naše rozhodovanie je autonómne," vysvetlil.
Pokuty, ktoré môže rada vysielateľom uložiť za nedodržanie zákona o štátnom jazyku, sa v prípade televízií pohybujú od 165 do 6638 eur (5000 až 200.000 Sk) a rádiá môžu byť pokutované sumami od 99 do 1655 eur (3000 až 50.000 Sk). Podľa šéfa RVR by to však prakticky hrozilo v prípade porušenia jazykového zákona zámerným použitím nefunkčných nespisovných, hrubých či provokujúcich výrazov vo vysielaní.
