BRATISLAVA. Píše sa rok 2004. Vtedajší policajný viceprezident Jaroslav Spišiak oznamuje zatknutie 84 osôb za nelegálne obchodovanie s vykurovacími olejmi, ktoré predávali ako naftu.
Olejári
polícia sa začala prípadom zaoberať už v roku 1993; celý obchod riadili Rusi; skupina mala sedem úrovní, na najnižšej boli biele kone; celkové výnosy sa odhadujú na vyše 100 miliárd korún; s kauzou nepriamo súviseli aj vraždy Petra Čongrádyho a Jozefa Svobodu.
Štát prišiel na daniach o vyše 1,5 miliardy korún. Prípad Olejári priniesol najväčší zisk slovenskej mafii v novodobej histórii.
Za hlavného aktéra označil Spišiak slovenského podnikateľa Jozef Oleša, honorárneho konzula Guinejskej republiky. Oleš podľa Spišiaka vybavil toky peňazí a materiálu na medzinárodnej úrovni. Na niekoľko mesiacov sa dostal aj do väzby.
Po vyše piatich rokoch teraz prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry rozhodol, že polícia Olešovu vinu nepreukázala. Trestné stíhanie zastavili 11. novembra. Toto rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné.
Dôkazy nestačia „Vyšetrovanie nepreukázalo podozrenia, ktoré viedli k začatiu trestného stíhania," povedala hovorkyňa Generálnej prokuratúry Jana Tökölyová. „Z toho vyplýva, že nie je možné považovať ho za údajného hlavného podozrivého."
Oleš nechcel rozhodnutie prokuratúry komentovať, kým nie je právoplatné. Podnikateľ figuroval aj v politickej kauze Dzurindovej vlády vláčiky. Práve on mal posunúť médiám list bývalého poslanca SDKÚ Petra Kresánka, ktorý vtedajšiemu premiérovi napísal, že „Gabo berie vec alternatívne podľa faktu, že pozadie je pre stranu rovnaké".
Spišiak obviňuje políciu Spišiak na otázku, aký má pocit z vývoja v prípade, odpovedal trpko: „Výborný." Bývalý policajný videprezident tvrdí, že polícia mala v rukách listinné dôkazy, svedkov aj telefónne odpočúvania, ktoré svedčili o vine obvinených.
V prípade olejári v súčasnosti ešte vyšetrujú 65 osôb.

Beata
Balogová
