Pôvodný text agentúry TASR sme o 21:46 nahradili autorským článkom SME
BRATISLAVA. Slovania by si v Európskej únii zaslúžili pracovný jazyk. Tvrdí to podpredseda vlády Dušan Čaplovič (na snímke) zo Smeru. Popri angličtine, francúzštine a nemčine, ktorú úradníci v európskych inštitúciách používajú najviac, by si vedel predstaviť ich komunikáciu aj v poľštine.
„Slovania si dokážu bez potreby náročného vzdelávania a štúdia rozumieť prakticky okamžite,“ potvrdil Čaplovičovu myšlienku jeho hovorca Michal Kaliňák. Slovanských národov v únii je päť – okrem Slovákov aj Česi, Poliaci, Slovinci a Bulhari.
Euroúradníci považujú pridávanie nového pracovného jazyka za zbytočne nákladné. „Je v záujme daňových poplatníkov, aby inštitúcie vo vnútri únie používali menej jazykov. Je to efektívnejšie,“ myslí si Karl-Johan Lönnroth, šéf generálneho riaditeľstva pre preklad.
Veronika Boráková, šéfka kancelárie pre viacjazyčnosť z riaditeľstva hovorí, že problém by bol aj s výberom konkrétneho slovanského jazyka. „Neviem, či je potrebné pridávať ďalší pracovný jazyk, keď úradné dokumenty sú prekladané do všetkých oficiálnych jazykov. Nám by to internú komunikáciu určite neuľahčilo,“ hovorí Boráková.
Lönnroth tiež upozornil na zmenu, ktorú priniesla Lisabonská zmluva – podľa nej je všetkých 23 oficiálnych jazykov únie zároveň pracovnými. Hoci členov má únia 27, oficiálne sú jazyky všetkých členských krajín – rozdiel v číslach spôsobuje len to, že niektoré krajiny majú rovnaký oficiálny jazyk.
Beata
Balogová
