BRATISLAVA. Séria pokusov ministerstva spravodlivosti (MS) presadiť na pôde Národnej rady SR kontroverznú novelu zákona o sudcoch SR sa na najbližšie obdobie skončila. Vláda SR dnes totiž na návrh vicepremiéra a ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer-SD) schválila späťvzatie tejto právnej normy.
Tú pripravil ešte ako minister spravodlivosti Štefan Harabin (vtedy nominant ĽS-HZDS), ktorý je v súčasnosti predsedom Najvyššieho súdu SR, a teda aj šéfom Súdnej rady SR.
Návrh novely sa v parlamente dostal do druhého čítania ešte v apríli, odvtedy však bol z rokovania zákonodarného zboru opakovane prekladaný na neskorší termín.
Na otázku TASR, či MS príde s takouto iniciatívou opäť ešte v tomto volebnom období, nechcel rezort reagovať.
Rada mala prebrať právomoci ministerstva
Podľa právnej normy sa malo rozhodovanie o najdôležitejších otázkach v oblasti organizácie, riadenia a správy súdov, ktoré boli doteraz zákonom zverené do výlučnej pôsobnosti výkonnej moci, preniesť na Súdnu radu SR a Najvyšší súd SR.
"Účelom navrhovanej úpravy je posilnenie nezávislosti súdnictva v Slovenskej republike formou rozšírenia zákonných záruk nezávislosti v oblasti organizácie, riadenia a správy súdov, prenesením príslušných zákonných oprávnení na Súdnu radu Slovenskej republiky, resp. Najvyšší súd Slovenskej republiky," vysvetľoval rezort v prekladacej správe k novele.
Na základe dnes platných zákonov realizuje správu súdov v oblasti personálnej, finančnej, organizačnej a ekonomickej minister spravodlivosti.
Do tejto agendy spadá okrem iného menovanie a odvolávanie predsedov a podpredsedov súdov s výnimkou predsedu Najvyššieho súdu SR, menovanie a odvolávanie členov rady Justičnej akadémie a jej riaditeľa, tvorba rozpočtu súdov a záverečného účtu súdov, vedenie účtovníctva či verejné obstarávanie.
Po novom však mal o niektoré kompetencie prísť a napr. menovanie a odvolávanie predsedov a podpredsedov súdov už bude mať v kompetencii Súdna rada. Rezortu mala naďalej zostať tvorba legislatívy či vykonávanie medzinárodných zmlúv.
Kolektívne rozhodovanie nemusí byť vraj prospešné
Ambíciou návrhu nemal byť podľa MS len mechanický presun kompetencií, ale aj vytvorenie funkčného modelu riadenia a správy súdov, ktorý má zabezpečiť operatívne a okamžité rozhodovanie.
Preto sa časť kompetencií presúva priamo na predsedu Súdnej rady SR, "keďže ich zverenie do pôsobnosti Súdnej rady ako kolektívneho orgánu riadenia a správy súdov nemusí byť vždy na prospech veci".
Vynovená právna norma mala tiež riešiť niektoré čiastkové zmeny zákonnej úpravy postavenia Justičnej akadémie a kreovanie jej orgánov, a to v duchu jej podriadenia v prospech súdnej moci.
"Taktiež dochádza k čiastkovej zmene zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorej nutnosť vykonania vyplýva z celkovej zmeny mechanizmu tvorby rozpočtu súdov a ich financovania," uvádza sa v dôvodovej správe k novele.
