BRATISLAVA. Chudobu považujú Slováci za najvážnejší celosvetový problém súčasnosti. Na druhom mieste v rebríčku Slováci označili problém šírenia infekčnej choroby a na tretie miesto posunuli klimatické zmeny. Tie považuje za celosvetový problém 41 percent Slovákov, čo je oproti minulému prieskumu pokles o 12 percentuálnych bodov.
Krátko pred Konferenciou OSN o klimatických zmenách v Kodani Európska komisia zverejnila špeciálny prieskum Eurobarometer, ktorý mapuje postoj Európanov ku klimatickým zmenám. Prieskum sa uskutočnil v auguste a septembri. Oproti predchádzajúcemu prieskumu z januára a februára zaznamenal zopár zmien v postojoch.
Únii veríme
Vedúcu Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Andreu Elschekovú-Matisovú "teší, že Slováci veria Európskej únii a jej úsiliu v boji proti klimatickým zmenám. EÚ totiž robí konkrétne kroky, jedným z nich je aj účasť na blížiacej sa konferencii v Kodani, kde chce dosiahnuť ambicióznu, celosvetovú a komplexnú dohodu, ktorej cieľom bude zabrániť, aby globálne otepľovanie presiahlo 2 °C a zabezpečiť udržateľnosť hospodárskeho rastu."
Z prieskumu vyplýva, že klimatické zmeny sú jeden z troch najvážnejších celosvetových problémov. Najväčšie obavy u Európanov vyvoláva v súčasnosti chudoba a nedostatok jedla a pitnej vody. Viac ako polovica Európanov zastáva názor, že Európska únia nebojuje proti klimatickým zmenám dostatočne. Napriek tomu si 45 percent Slovákov myslí, že Únia robí v tomto boji dosť, na rozdiel od vlády a miestnych orgánov (po 33 percent) a 31 percent Slovákov si myslí, že oni sami bojujú proti klimatickým zmenám dostatočne. Je to oproti minulému prieskumu nárast o desať percentuálnych bodov.
Klíma nás zaujíma
Slovensko (76 percent), spolu so Slovinskom (83 percent), Gréckom (78 percent) a Rakúskom (77 percent) je na čele rebríčka krajín, ktoré tvrdia, že s problematikou vážnosti klimatických zmien sa nepreháňa. Je to výrazne vyššie percento ako európsky priemer (64 percent).
Postoj Slovákov k emisiám oxidu uhličitého sa oproti predchádzajúcemu prieskumu zmenil, 31 percent opýtaných ich označilo iba za okrajovo vplývajúce na zmeny klímy, čo je nárast o desať percentuálnych bodov.
Takmer sedem z desiatich Slovákov je toho názoru, že ochrana životného prostredia môže pozitívne vplývať na európsku ekonomiku, 66 percent opýtaných tvrdí, že ju to môže výrazne povzbudiť. Najrozšírenejšou aktivitou Slovákov zameranou na boj proti klimatickým zmenám je triedenie odpadu na recyklovanie (72 percent), nasleduje znižovanie spotreby energie (68 percent) a znižovanie spotreby vody (60 percent).
Napriek pomerne vysokému percentu je to pokles oproti predchádzajúcemu prieskumu. Až o desať percentuálnych bodov menej Slovákov triedi odpad a o trinásť percentuálnych bodov menej z nich šetrí vodu.
Agentúru SITA o tom informovala tlačová tajomníčka zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Lucia Chovanová.
