Pred siedmimi rokmi arcibiskupský úrad v Trnave takmer prišiel o 55 miliónov korún. Prevedené peniaze sa podvodníkom vybrať nepodarilo. Zistenia potom posunuli daňovému úradu. Či udelil nejakú pokutu, nie je známe. Daňový úrad takéto informácie nezverejňuje a arcibiskupský úrad na to odmietol odpovedať.
BRATISLAVA. Už vyše štyri roky stojí na Krajskom súde v Bratislave prípad skupiny podvodníkov, ktorí sa pokúsili okradnúť viac ľudí vrátane cirkvi. Z prípadu vyplýva, že bývalý trnavský arcibiskup Ján Sokol sa neštítil peňazí od privatizéra Alexandra Rezeša. Vďaka tomu od neho podvodníci vylákali číslo účtu, z ktorého potom začali prevádzať peniaze na svoje účty.
Hlavným obžalovaným je právnik Martin M. Sám sa označuje za silne veriaceho. Vytvoril okolo seba skupinu, s ktorou sa stretával na kresťanských zhromaždeniach. Traja muži spolu neskôr okradli ľudí o milióny korún hlavne na základe podvodov s nehnuteľnosťami. Z obžaloby, ktorú získal časopis .týždeň vyplýva, že spáchali deväť skutkov. Dva z nich sa týkajú ešte bývalej bratislavsko-trnavskej arcidiecézy.
Peniaze od Rezeša
Martin M. a dvaja muži založili po celom Slovensku v roku 2002 vo VÚB, ČSOB a Ľudovej banke 17 účtov. Mesiac po Rezešovej smrti jeden z nich prišiel na arcibiskupský úrad do Trnavy. Ekonómovi úradu sa predstavil ako právnik Haraslín. Ekonóm neskôr vypovedal, že ho tento muž informoval, že podnikateľ Alexander Rezeš v závete odkázal katolíckej cirkvi 500–tisíc dolárov. Závet mu aj ukázal a ekonóm si ho „zbežne prečítal“.
„Toho pána nechal vo svojej kancelárii a išiel o poschodie vyššie za arcibiskupom Jánom Sokolom. Arcibiskup mu rukou napísal na kúsok papiera číslo účtu, na ktorý sa môžu peniaze previesť. On tento papierik odovzdal Haraslínovi,“ popisuje konanie ekonóma obžaloba.
Odvtedy ekonóm tohto muža nevidel. Závet bol len kamufláž, ako od Sokola vylákať číslo účtu.
O dedičstvo nemohlo ísť
Ak by pri reálnom dedičstve Sokol takto prijal peniaze, tak by išlo o obchádzanie zákona. Pripísanie dedičstva na účet bez riadneho dedičského konania je podľa právnika Tomáša Nielsena protiprávne. Pri legálnom dedení by cirkev bola riadnym účastníkom dedičského konania a s dedičstvom by mohla narábať až po tom, čo to schváli notár alebo súd.
Rezeš navyše zomrel len mesiac predtým a dedičské konanie tak rýchlo nemohlo prebehnúť.
Dva týždne po návšteve arcibiskupského úradu zamierili podvodníci do Ľudovej banky v Galante, kde arcibiskupskému úradu viedli účet. Podľa výpovede miestneho riaditeľa banky mohol s účtom disponovať iba arcibiskup Sokol a kňaz Juraj Augustín.
Dvaja z trojice prišli do banky so splnomocnením od Sokola a so žiadosťami na prevod 55 miliónov korún na ich účty, ktoré predtým založili. Jeden z nich sa vydával za Augustína. Vyšetrovanie neodhalilo ako splnomocnenie získali, ako vedeli, koľko peňazí je na účte a ani to, kto môže s účtom narábať. Prokuratúra predpokladá, že s podvodníkmi pravdepodobne ešte niekto spolupracoval. Do banky prišli s pripravenými prevodnými príkazmi.
Riaditeľ vypovedal, že Sokolov podpis sa mu zdal pravý, poznal ho z predchádzajúcej korešpondencie. Bol overený u notára, ako originál vyzerali aj doklady na meno Augustín.
Cirkev nemá peniaze na rozhadzovanie. Sú to kompromisy, ktoré sa z hľadiska katolíckej morálky môžu robiť.
Bývalý ekonóm arcibiskupského úradu
Riaditeľ si pre istotu vypýtal doklady od druhého muža, ktorý povedal, že ich zabudol. Išlo o účet arcibiskupstva vedený v dolároch. Druhý muž sľúbil, že sa s dokladmi neskôr vráti. Banka medzitým previedla peniaze na účty. Keď sa muž s dokladmi nevrátil, riaditeľ spozornel. Zavolal Sokolovi, ktorý mu oznámil, že splnomocnenie nikomu nedával. Vtedy banka peniaze zablokovala.
Obžalovaní stihli vybrať 300–tisíc korún. Pri pokuse o ďalší výber ich zatkla polícia. Ekonóm arcibiskupského úradu, ktorý tam dnes už nerobí a neželá si zverejniť meno, ochotu prijať peniaze od Rezeša obhajuje. „Cirkev nemá peniaze len tak na rozhadzovanie. Sú to kompromisy, ktoré sa z hľadiska katolíckej morálky môžu robiť.“
Cirkev bola podvedená aj pri druhom skutku. Šesť miliónov, ktoré poslala podvodníkom na účet za budovu, ktorú jej predávali, aj keď nebola ich, už nikdy neuvidí.
Podvedená bola bratislavská farnosť Rača, ktorá chcela od Martina M. kúpiť budovu vo Vajnoroch. Dokumenty k budove však boli sfalšované.
Súd sa nehýbe
Prípad sa na súde vlečie a rozsudok zrejme tak skoro vynesený nebude. Krajská prokuratúra podala obžalobu na súd v auguste 2005. Spolu žiada odsúdiť sedem osôb. Niektorí z nich vrátane hlavného obvineného boli v tom čase vo väzbe. Medzitým ich už z nej prepustili.
V decembri 2005 vrátil súd prípad prokuratúre na došetrenie. V máji 2006 Najvyšší súd zrušil rozhodnutie krajského súdu o vrátení veci a nariadil súdu konať.
V januári 2007 prípad pridelili novému sudcovi a ten vytýčil prvé pojednávanie až v máji tohto roka. Traja obžalovaní a traja obhajcovia sa ospravedlnili. V septembri sa ospravedlnil jeden obžalovaný a jeden obhajca, v novembri sa ospravedlnili dvaja obžalovaní. Najbližšie pojednávanie je vytýčené na január.
Cirkev o dolároch mlčí
Aký bol pôvod dolárov na vykradnutom účte, nechcú biskupi povedať.
BRATISLAVA. Bývalý ekonóm arcibiskupského úradu v Trnave hovorí, že pôvod dolárov na účte úradu, ku ktorému mal podpisové právo Ján Sokol, nepozná. Financie podľa neho na 95 percent riadil arcibiskup Sokol.
Zvyšok mali na starosti úradníci. Odhaduje však, že ide buď o peniaze zahraničných Slovákov, ktoré cirkvi darovali, alebo Sokol nakúpil doláre pre výhodný kurz. Arcibiskup podľa neho šetril na stavbu seminára. Dokopy vraj našetril asi 200–miliónov korún, ale seminár postavený nebol. Peniaze by teraz mali mať po rozdelení diecéz Bratislavská alebo Trnavská diecéza. Bratislavský arcibisup Stanislav Zvolenský povedal, že pod nich účet neprešiel a peniaze z neho nemajú. Celú kauzu nechcel hodnotiť.
Vyjadriť sa odmietol aj nový trnavský arcibiskup Róbert Bezák s odôvodnením, že vo veci stále prebieha pojednávanie. Neodpovedali ani na otázky o prijímaní darov alebo dedení.
Najvyšší kontrolný úrad robil v roku 2004 na Arcibiskupskom úrade v Trnave rozsiahlu kontrolu narábania s financiami. Kontroloval práve roky 2002 a 2003 a zistil zásadné porušenia zákona a podozrenia z daňových únikov. Kritizoval vedenie účtovníctva, ktoré bolo podľa neho „nepresné, neprehľadné“. Píše sa to v záverečnej správe NKÚ, ktorú úrad poskytol SME.
Monika Tódová
