Pôvodný text tlačových agentúr sme o 21:15 nahradili autorským článkom SME
BRATISLAVA. Pôsobivá hudba, tlieskajúci a výskajúci diváci a hlavná hviezda prichádzajúca na pódium osvetlená jediným reflektorom v prítmí sály. Premiér Robert Fico prišiel na včerajší snem k desiatemu výročiu strany Smer v bratislavskej Inchebe v štýle SuperStar. V 67 minútovom prejave kritizoval opozíciu a média a chválil Smer, ktorý vraj zachránil Slovensko pred dopadmi krízy. Podporil ho aj šéf ČSSD Jiři Paroubek, ktorý ho oslovil „Milý Roberte“.
„Ak by som nebol v politike, tak rok 2009 by som pri sledovaní médií a z vyjadrení opozície musel vnímať iba ako rok nástenkového tendra a emisií. Ako keby sme v tom istom roku nevyriešili finančnú krízu,“ povedal Fico.
Robert Fico svoje vyhlásenia recykluje, píše v komentári Marián Leško
Podľa neho pri zachovaní sociálnych vymožeností počas krízy bude mať Slovensko na budúci rok jeden z najvyšších hospodárskych rastov a najnižších deficitov verejných financií. Pripomenul, že napriek kríze je v súčasnosti nižšia nezamestnanosť, ako bola za Dzurindovej vlády.
Paroubek aj o SuperStar
„Nech Šakaly vyjú, karavána ide ďalej,“ odštartoval Paroubek spoločný útok socialistických predsedov proti novinárom. Obidvaja ich označili za pravicové a opozičné. Paroubek poznamenal, že slovenské aj české médiá si v nekorektnom boji proti ich stranám „môžu podať ruky“. Výborné vzťahy medzi krajinami šéf ČSSD dokazoval na úspešnosti speváckej SuperStar.
Ocenenie členov
Súčasťou programu bola aj videoprezentácia o 350 členoch Smeru, ktorí zomreli za desať rokov existencie strany. Zaslúžilí členovia strany zas získali od Fica vyznamenia.
Chronológia snemov strany Smer
20. októbra 1999
Strana Smer bola zaregistrovaná na Ministerstve vnútra (MV) SR.
11. decembra 1999
Ustanovujúci snem strany Smer sa konal v Stupave. Za predsedu bol zvolený Robert Fico, ktorý sa o post uchádzal ako jediný kandidát. Na post predsedu nepodali účastníci snemu nijaké iné personálne návrhy. Zo 128 hlasov získal Fico 127, jeden bol neplatný. Snem rozhodol, že predsedníctvo bude zložené z 10 členov a schválil stanovy strany. Podľa predsedu strany, bývalého člena Strany demokratickej ľavice (SDĽ) Roberta Fica vznikol Smer z presvedčenia, že politika na Slovensku sa má robiť iným štýlom a spôsobom ako doteraz. Prvoradým programovým cieľom Smeru je nastolenie poriadku, spravodlivosti a stability. Smer sa nezaradil ani do ľavého ani do pravého politického spektra.
9. decembra 2000
V Košiciach sa konal slávnostný snem strany Smer. Predseda strany Robert Fico na ňom opäť potvrdil, že spolupráca s HZDS na čele s Vladimírom Mečiarom je pre stranu neprijateľná. "Nechceme ísť do medzinárodnej izolácie ani fiaska vládnutia. To je odkaz pre pánov Mečiara a Dzurindu", povedal Fico. Podľa Fica sa Smer predstavil ako reálna alternatíva súčasnej vlády, ktorej vládnutie označil ako "veľké fiasko". Strana prezentovala ambiciózny cieľ dosiahnuť 25-percentné volebné preferencie a postaviť stabilnú budúcu vládu, v ktorej by mali byť najviac dva až tri politické subjekty. Hoci Fico povedal, že nemôže vylúčiť spoluprácu so žiadnou politickou stranou, do volieb pôjde Smer ako samostatný subjekt a nepridá sa do žiadneho bloku.
5. mája 2001
Kritike koalície, ale ani opozície sa nevyhol vo svojom príhovore k delegátom mimoriadneho snemu strany Smer v Stupave jej predseda Robert Fico. Vládna koalícia, ktorá nie je už podľa neho "ničoho dobrého schopná, ale všetkého možného schopná," využíva aj nečinnosť parlamentnej opozície. Ak najmä HZDS ako najsilnejšia opozičná strana spí, tak Smer by mal podľa Fica prevziať na seba "úlohu hlavného opozičného rivala súčasnej vlády." Za podpredsedov strany boli výraznou väčšinou zvolení Milan Murgaš za oblasť ekonomiky, Dušan Čaplovič pre školstvo a Monika Beňová zodpovedná za vnútrostranícke záležitosti. Snem schválil aj text štátnej doktríny. Tento dokument, ktorý tvorí preambula a šesť kapitol (vnútorná integrita štátu, suverenita SR, právny štát a vnútorná bezpečnosť, ekonomická stratégia, ľudské zdroje, európska integrácia) bol predložený na verejnú diskusiu.
16. decembra 2001
Delegáti II. slávnostného snemu Smeru v Bratislave schválili dokument "Tretia cesta, Slovensko a Smer". Týmto dokumentom sa strana oficiálne prihlásila k prúdu tretej cesty a definovala tretiu cestu v slovenských podmienkach. Smer pritom nepokladá tretiu cestu za nový ideologický model, ale za novú formu vytvárania spoločenskej integrity. Je to podľa nich politika pragmatizmu a racionality, ktorá si vyžaduje preskupenie tradičných politických prúdov. V dokumente Smer definuje problémy, ktoré chce postupne riešiť. Zaoberať sa chcú predovšetkým novou politikou zamestnanosti. Silné sociálne programy môže štát realizovať len so silnou a prosperujúcou ekonomikou. Delegáti schválili aj dokument Smer ako otvorená moderná strana. V ňom opätovne deklaruje, že v prípade účasti vo vládnej koalícii po parlamentných voľbách v roku 2002 nominuje na najvýznamnejšie posty výkonnej moci a v hospodárskej oblasti iba ľudí z profesionálneho života.
20. a 21. septembra 2002
V parlamentných voľbách získala strana Smer 13, 46 percenta hlasov a stala sa opozičnou stranou. V NR SR jej patrilo 25 kresiel.
10. mája 2003
Na III. sneme Smeru v Hlohovci zvolili delegáti vedenie, predsedníctvo aj členov ústrednej a revíznej komisie a odsúhlasili zmeny v stanovách strany. Predsedom zostal Robert Fico. Delegáti zvolili aj podpredsedov: Monika Beňová zodpovedá za zahraničnú politiku, Dušan Čaplovič za oblasť školstva, kultúry a športu a Milan Murgaš za ekonomiku. Nová tvár medzi podpredsedami, Robert Kaliňák, má na starosti oblasť bezpečnosti a obrany ako aj záležitosti týkajúce sa ministerstva spravodlivosti. Podpredseda Pavol Paška je zodpovedný za vzťahy s politickými stranami.
13. decembra 2003
O ďalšom postupe strany diskutovali delegáti IV. snemu Smeru v Piešťanoch. Prítomní sa na sneme zhodli, že opozičná strana Smer je v prípade vládnej krízy pripravená garantovať stabilitu ďalšieho politického vývoja iba ak sa dohodnú strany o predčasných parlamentných voľbách. Novým podpredsedom strany Smer pre ekonomiku sa stal poslanec NR SR Igor Šulaj, ktorý vystriedal Milana Murgaša. Za jeho zvolenie vo verejnej voľbe hlasovali všetci prítomní delegáti snemu.
11. decembra 2004
Delegáti slávnostného V. snemu Smeru v Bratislave odsúhlasili integráciu so SDSS, SDĽ a SDA. Oficiálny názov strany je Smer-sociálna demokracia a do loga pribudla červená socialistická ruža. Podpredsedom strany sa stal dovtedajší podpredseda SDĽ a europoslanec Vladimír Maňka. Delegáti snemu schválili aj dokument s názvom Ekonomická, sociálna a demokratická alternatíva.
3. decembra 2005
Delegáti snemu strany Smer-sociálna demokracia v Bratislave schválili dokument, v ktorom budú definované princípy sociálneho štátu Návrat k ľudskej dôstojnosti – Prvé kroky k realizácii sociálneho štátu.
18. júna 2006
Strana Smer-SD sa stala so ziskom 29,14 percenta platných hlasov voličov víťazom parlamentných volieb a v Národnej rade SR obsadila 50 poslaneckých kresiel. 2. júla 2006 podpísali koaličnú dohodu predseda strany Smer – sociálna demokracia Robert Fico, predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar a predseda SNS Ján Slota.
30. septembra 2006
Na čele Smeru-sociálna demokracia zostal Robert Fico. Vo funkcii ho potvrdilo 132 delegátov snemu v Trenčíne. Snem tiež zvolil šiestich podpredsedov. Novými sa stali Marek Maďarič a Igor Federič. Staronovými podpredsedami sa stali Dušan Čaplovič, Pavol Paška, Robert Kaliňák a Vladimír Maňka. O funkciu podpredsedu prišli Igor Šulaj a Monika Beňová. Tá bude radovou členkou strany, pretože podľa nej aj radový člen, ktorý má vlastný názor, je pre stranu rovnako dôležitý ako niekto v jej vedení.
8. decembra 2007
Slávnostný snem Smeru-SD v Prešove zobral na vedomie integráciu s Ľavicovým blokom. Táto strana bola po Strede, SOP, SDĽ, SDA a SDSS šiestym subjektom, ktorý Smer-SD pohltil. Predseda strany Robert Fico vyhlásil, že v diskusiách o prezidentskom kandidátovi bude v štruktúrach strany rezonovať meno súčasného prezidenta Ivana Gašparoviča. „Hľadáme človeka, ktorý má sociálne cítenie. Je to človek našej nátury,“ povedal na adresu Gašparoviča minulý rok Fico. Snem bol podľa Fica dôkazom stability Smeru, ktorú mu môžu závidieť všetky politické strany na Slovensku. Ukázal tiež, že Smer-SD je autentická sociálnodemokratická strana.
Smer si na sneme vytýčil pre rok 2008 štyri priority. Prvou je udržanie alebo pokles cien potravín a energií, druhou diaľničné prepojenie Bratislavy a Košíc, čo je podľa Fica prioritou priorít. Za ďalšie priority označil prípravu na prijatie eura a vytvorenie podmienok pre maximálne čerpanie financií z eurofondov.
6. decembra 2008
Hlavnou témou snemu Smer-SD v Nitre bola hospodárska a finančná kríza vo svete a jej finančné dopady na Slovensko. Predseda strany a premiér Robert Fico vyzdvihol, že výhodou Slovenska pri finančnej kríze môže byť zavedenie eura. „Dnes vnímame zavedenia eura ešte prospešnejšie, ako sme ho videli pred niekoľkými mesiacmi,“ zhodnotil. Smer-SD na sneme v Nitre stanovil stratégiu, ako vyhrať voľby v roku 2010. Má ňou byť pokračovanie v politike, ktorá je kombináciou silných sociálnych programov a trhovej ekonomiky so silným postavením štátu. Naďalej chce povzbudzovať tiež národné povedomie. Fico sa na sneme ospravedlnil za chyby, ktoré súčasná vláda počas svojho pôsobenia urobila. Smer-SD podporil opätovnú kandidatúru prezidenta Ivana Gašparoviča pre voľby hlavy štátu v roku 2009.
sita
