Väčšina ľudí sa do Ameriky dostane bez problémov bez víz. Majiteľ niekoľkých reštaurácií na Slovensku sa nedostal ďalej ako na americké letisko, hoci mal desaťročné víza. Povedali mu, že ho podozrievajú z možnej emigrácie.
BRATISLAVA. František Borbély (39) si to nevie vysvetliť. Koncom novembra priletel do Washingtonu v USA, a chcel pokračovať v lete do Orlanda na Floride, kde vlastní dom.
Mal v pláne niekoľko týždňov odpočívať, chytať ryby, nakupovať, tak ako to urobil desaťkrát za posledných päť rokov.
Dovolenka sa však skončila skôr, ako sa začala. Namiesto relaxu mu priamo na americkom letisku zrušili jeho platné desaťročné víza do Spojených štátov, a vyhostili ho z krajiny ako nežiaducu osobu.
Borbély, ktorého meno sa objavilo pred rokmi v tzv. mafiánskych zoznamoch, ktoré unikli z polície, nechápe, prečo ho na letisku otočili a jeho dvaja spolucestujúci mohli pokračovať. Pýta sa, či môže za to jeho výzor? Je veľký, nebol oholený, mal na sebe traky. Je dôvodom, že cestoval bez batožiny s šesťtisíc dolármi vo vrecku?
Na letisku mu povedali, že musí absolvovať špeciálny pohovor na imigračnom oddelení. Jeho pracovník Brett Penberthy mu oznámil, že je podozrivý zo spáchania trestného činu možnej emigrácie do USA.
„Vysvetlil som mu, že mám na Slovensku podnikateľské aktivity, rodinu, takže nemám dôvod ostávať v USA, ale mi to nepomohlo,“ povedal Borbély.
Ponížili ho
„Bolo neprehliadnuteľné, že úradník rozhodoval podľa sympatií k jednotlivým turistom a podľa svojej nálady. Po ukončení rozhovoru mi (Penberthy) s úsmevom oznámil, že za krátku chvíľu budem odvedený do odletovej haly a vyhostený z USA do Frankfurtu. Konkrétny dôvod mi neoznámil.“
Borbélyho právnik Ľubomír Schweighoffer poslal sťažnosť na americké veľvyslanectvo v Bratislave. Nielen pre to, že bol vyhostený. Tvrdí, že Penberthy ho ponížil, a „porušil jeho základné ľudské práva“.
Zámerne ho vraj nechali čakať, aj keď bol medzi prvými zo zhruba 30 ľudí, ktorí mali absolvovať pohovor, napriek tomu, že vedeli, že mu čoskoro odletí lietadlo na Floridu.
Nedali mu jesť ani piť. Pustili ho iba na toaletu pre invalidov, hoci vedľa boli toalety pre verejnosť, „čo bolo pre mňa ponižujúce“, povedal Borbély.
„Ich prístup bol veľmi neprofesionálny, bolo mi zrejmé, že som osoba, na ktorej si idú vybiť svoje komplexy,“ hovorí. Schweighoffer pripustil, že „možno Fero bol na nich trošku hrubý“, ale to neospravedlňuje subjektívny prístup Američanov k tomu, koho pustia do krajiny a koho nie.
„Mohlo sa to stať komukoľvek.“ Je pravdepodobné, že podobná vec sa stala viacerým Slovákom.
V tomto prípade však ide o Františka Borbélyho, ktorého meno sa objavilo medzi „borbélyovcami“ z Bratislavy na tzv. mafiánskych zoznamoch, ktoré unikli z polície v roku 2005.
Pre políciu starý známy
Pred troma rokmi ho polícia obvinila z hrubého nátlaku. Vraj so svojou skupinou nútil platiť majiteľov bratislavských reštaurácií jeho skupine. Chceli od nich sedem až desaťtisíc korún mesačne. Prokurátor prípad stále rieši.
Podľa prepisu pohovoru s imigračným úradníkom vo Washingtone sa Borbélyho spýtali, či „bol niekedy zatknutý niekde vo svete“. Odpovedal: „Nie“. Ďalšia otázka úradníka bola: „Boli ste zapletený do trestnej činnosti niekde vo svete?“
Odpoveď Borbélyho: „Nikdy ma nikto z ničoho neobvinil, nebol som nikdy zapletený do trestného konania.“
Na otázku SME, prečo pri pohovore nehovoril pravdu, Borbély odpovedal, že „platí prezumpcia neviny. Žiadne dôkazy nie sú, lebo som nič neurobil“.
Dodal, že si myslel, že sa ho imigračný úradník pýtal, či sa dostal do problémov so zákonom v Spojených štátoch. Borbély sa s úradníkom rozprával prostredníctvom tlmočníka.
Pravý dôvod môžu tajiť
Simon Hankinson, konzul Spojených štátov v Bratislave, povedal, že príslušníci imigračného oddelenia na území USA majú široké právomoci. Môžu rozhodnúť, koho pustia do krajiny a koho nie. Potvrdil, že oficiálny dôvod nemusí byť často ten skutočný dôvod, prečo niekoho vyhostia.
Informácia, že Borbély má desaťročné podnikateľské víza do USA, odznela na Krajskom súde v Bratislave v marci 2007, keď ho nevzali do väzby. Pracovníci amerického veľvyslanectva vtedy odmietli informáciu potvrdiť alebo vyvrátiť.
Hankinson hovorí, že v počítačovom systéme pri mene Borbély mohol mať imigračný úradník „poznámku“.
Borbély však žiada vyšetrenie úradníkovho postupu. Vraj „nemal ani predstavu, kde sa nachádza Slovensko“, a svojím konaním ukázal USA ako „obraz povýšeneckosti, zlovôle a zneužívania svojho postavenia“.
Zákaz vstupu mu môže spôsobovať problémy. V texaskom Houstone má založený podnik Borbely and Company. Na Floride má dom, tvrdí, že na bankovom účte v USA má 28-tisíc dolárov. „Ak teraz nemôžem navštíviť Spojené štáty, čo sa stane s mojím majetkom?“ pýta sa.
Rozhodol sa, že do svojich podnikov na Slovensku už nebude objednávať americký tovar ako Coca Cola, Pepsi alebo cigarety Marlboro. „Nemôže im byť ľahostajné, aký imidž má Amerika vo svete. Ale nechcem, aby to vyzeralo ako vydieranie.“
Traky vstupu nebránia
O tom, ako si strážia Američania vstup do krajiny, hovorí SIMON HANKINSON, konzul veľvyslanectva Spojených štátov amerických v Bratislave.
Ak sa osoba, ktorej meno sa objavilo na „mafiánskych zoznamoch“, snaží vycestovať do Ameriky, má šancu sa tam dostať?
Ak máme informácie od vlády alebo z polície cudzej krajiny, že konkrétny cestujúci má trestný záznam, alebo ho vyšetrujú, vždy to dáme do systému, aby sme ho mohli poriadne vyšetriť, keď si požiada o vízum. Ale rozhodnutie, či niekoho vpustíme do krajiny, spraví imigračný úradník na mieste.
Aké má kompetencie?
Veľmi široké, ale nie ľubovoľné. Časť imigračného zákona, ktorá určuje, komu môže byť odmietnutý vstup, má niekoľko strán. Obsahuje všetko, od členstva v nacistickej strane, k tomu, či má nákazlivé choroby, alebo či je člen kriminálnej skupine.
Františkovi Borbélymu imigračný úradník oznámil, že má podozrenie, že chce emigrovať do Spojených štátov. Čo takéto vyjadrenie vlastne znamená?
To je len fráza, ktorá sa dá aplikovať v rôznych kontextoch.
Ale čo konkrétne to znamená v Borbélyho prípade? Má majetok, rodinu a podniká na Slovensku. Prečo by bol zrazu podozrivý, že chce utiecť?
Je možné, že odvtedy, ako dostal víza (v roku 2002 - pozn. red.), sa objavili nové informácie. Ak to dostali do rúk ľudia z imigračného personálu, je možné, že chceli, aby si znovu požiadal o víza.
Ale prečo by musel vôbec mať vízum? Nezrušili ste túto povinnosť pre Slovensko?
Slovensko je súčasťou Visa Waiver Program, ktorý umožňuje cestovať do USA do 90 dní bez povinnosti získať vízum. Tak cestuje drvivá väčšina Slovákov. Menej ako percentu odmietnu vstup na hranici, pretože nespĺňajú požiadavky tohto programu. Napríklad tým, že máme dôvod veriť, že pri žiadosti o vízum skrývali informáciu.
Borbély tvrdí, že ho odmietli vpustiť, pretože mal traky a vyzeral neupravene a príslušníci si na ňom len vybíjali svoje komplexy. Je možné, že by ho odmietli len pre jeho výzor?
Pochybujem o tom. V minulosti bolo veľa rozruchu, že sú ľudia posudzovaní na základe farby pleti alebo veku, úradníci si preto na to dávajú veľký pozor. Teraz sa nám sťažujú staré ženy, že sa tiež musia podrobiť prehliadkam. Príslušníci používajú všetky nástroje a informácie, ktoré majú k dispozícií, to však neznamená, že si automaticky vyberajú veľkých chlapov s trakmi, aby ich vyradili.Tom Nicholson
Podozriví cestujú do zahraničia radi
Ľudia vnímaní ako súčasť organizovaného zločinu chodia do cudziny oddychovať aj podnikať. Často je pre nich prechod štátnych hraníc bezproblémový.
BRATISLAVA. František Borbély nie je jediný Slovák vnímaný ako súčasť organizovaného zločinu, ktorý bežne cestoval do cudziny. Napríklad bratislavský mafián Jozef Svoboda, ktorého zabili v roku 2004, dlhodobo žil vo Švédsku. Mal dom aj vo Francúzsku, kde často oddychoval.
Svobodov blízky človek Ivo Ružič, ktorý bol terčom neúspešného bombového atentátu v bratislavskom Ružinove v roku 2004, sa teraz podľa jeho známych venuje svojmu vinohradu vo Francúzsku.
Na Floride má dom, na Slovensku Mitickú
Bývalý policajt Libor Jakšík, ktorého meno sa tiež objavilo v mafiánskych zoznamoch, kde figuroval ako popredný člen skupiny tzv. jakšíkovcov z Bratislavy, má dom v meste Boca Raton na americkej Floride. Patrí mu tam od roku 2002 aj firma Jakso, Inc.
V októbri tohto roku sa podľa jeho právnika Mariána Košuta bez problémov vrátil na Slovensko, kde uspel v súdnom spore o vlastníctvo minerálky Mitická.
S Jakšíkom sme sa pokúsili spojiť, v jeho dome na Floride však nikto neodpovedal na telefón.
Černáka Česi vrátili
Nie každý mafián prekračoval hranice tak pohodovo. Boss bossov Mikuláš Černák utiekol pred zákonom do Čiech, no v roku 2003 ho vrátili na Slovensko českí kuklači.
Peter Steinhübel, známy ako Žaluď, sa v roku 1998 nedostal na Slovensko s falšovaným albánskym diplomatickým pasom. Rok po tom mal problémy na poľskej hranici, kde sa snažil použiť diplomatický pas africkej Libérie.
Karol Mello z Prievidze stále unika pred medzinárodným zatykačom. Naposledy bol odfotografovaný v Španielsku, kde v pohode dovolenkoval.
Tom Nicholson

Beata
Balogová
