BRATISLAVA. Za posledných desať rokov sa počet sťažností na súdne prieťahy zdesaťnásobil. Uviedla to predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková, ktorá dnes o možných riešeniach, ako zabrániť predlžovaniu súdnych procesov rokovala s vedúcimi predstaviteľmi súdnictva, prokuratúry a advokácie. Viacerí z nich sa zhodli, že bude potrebné zmeniť aj legislatívu.
Zatiaľ čo v roku 2000 poslali ľudia podľa štatistiky Ústavného súdu 72 sťažností na pomalé súdy, už o dva roky neskôr ich bolo 757 a tento rok viac ako 600. "Nehovoriac o finančnom zadosťučinení, ktoré bolo v roku 2002 okolo jedného milióna korún (33.194 eur), v roku 2008 to bolo 21 miliónov korún (697.072 eur) a už dnes vieme dať štatistický údaj, že je to okolo 700.000 eur (21 miliónov Sk)," povedala Macejková.
Trnka: Trestný poriadok umožňuje výhovorky
Množstvo sťažností totiž býva úspešných. Potvrdil to aj verejný ochranca práv Pavel Kandráč, ktorý za sedem rokov svojho pôsobenia uznal porušenie práva na prerokovanie prípadu bez prieťahov u 1098 sťažností zo 1179. Niektoré prípady sa ťahajú aj desaťročia, napríklad v septembri bratislavský súd vyniesol rozsudok v spore rodičov postihnutého dieťaťa s nemocnicou, ktorý trval 22 rokov a dieťa medzitým zomrelo.
Podľa ministerky spravodlivosti Viery Petríkovej je príčinou prieťahov preťaženosť sudcov a zlá legislatíva. Podľa nej však konania naťahujú nielen sudcovia, ale aj advokáti. Generálny prokurátor Dobroslav Trnka kritizoval hlavne Trestný poriadok, ktorý umožňuje advokátom naťahovať konania rôznymi ospravedlnenkami. Napríklad advokát údajného šéfa košického podsvetia Róberta Okoličányho raz na súd neprišiel, lebo oslavoval synove narodeniny, inokedy predložil lístok od urológa. Predseda advokátskej komory Štefan Detvai však tvrdil, že nie je v záujme advokátov naťahovať konania.
Legislatívu už súčasná vláda, ktorej funkčné obdobie končí v júni, zmeniť nestihne. Predsedníčka Ústavného súdu, generálny prokurátor či predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin však o tom chcú rokovať aj s budúcou vládou.
Harabin by dal novým sudcom skúšobnú lehotu
Harabin napríklad navrhol, aby sudcovia mali najskôr štvorročnú skúšobnú dobu a po jej uplynutí Súdna rada rozhodla, či sa na povolanie sudcu osvedčili. Táto zmena by si však vyžiadala novelu ústavy, podobne ako návrh na vytvorenie samostatného správneho súdnictva, ktoré by malo odstrániť prieťahy vo verejnej správe.
Prácu súdov by vraj mohla podľa odborníkov zefektívniť aj novela Občianskeho súdneho poriadku, Exekučného poriadku, zákona o konkurze a reštrukturalizácii či zmena zákona o sudcoch a prísediacich a novela zákona o Súdnej rade. Sprísniť by sa mal výber sudcov a zároveň by sa malo skvalitniť ich vzdelávanie.
Sudcom by tiež hrozili disciplinárne postihy, pokiaľ nebudú rešpektovať právne názory nadriadeného súdu. Šéfovia okresných, krajských a Najvyššieho súdu by mali mať viac právomocí, pokiaľ zistia prieťahy v konaní u jednotlivých sudcov. O opatreniach, ktoré majú zrýchliť prácu súdov, bude komisia opäť rokovať na budúci rok v marci.
