BRATISLAVA. Skryté školné, ktoré ako dar vyberali niektoré vysoké školy za úspešný zápis študentov na školu, je podľa trnavského Okresného súdu opakovane v poriadku. Okresný súd v rozsudku napísal, že list nespôsobuje nátlak, pretože aj v prípade, že by študent obsah listu považoval za nátlak a donútenie, zrejme by sa nedostavil na zápis, a teda bolo na jeho vôli, či sa pre takúto formu štúdia rozhodne, alebo nie,“ píše sa v rozsudku.
Študentovi, ktorý žaloval univerzitu za bezdôvodné obohatenie sa, nižšie súdy za pravdu nedali, podľa Najvyššieho súdu však svoje verdikty dostatočne neodôvodnili.
Najvyšší súd vyčítal rozhodnutiam súdov, že ignorovali zjavný nátlak a hrozbu študentovi. Darovacia zmluva obsahovala bod, ktorý podmieňoval nezaplatenie daru v určenom termíne zanechaním štúdia. Okresný súd v Trnave rozhodnutie Najvyššie ho súdu ani nespomenul.
Dar alebo nátlak?
„Ide o ignorovanie záväzného právneho názoru Najvyššieho súdu, ktorý podrobne a zrozumiteľne vymedzil rozhodujúce právne i skutkové otázky v spore a uložil Okresnému súdu, aby sa nimi zaoberal,“ hovorí právnik Vladimír Šárnik, ktorý študenta zastupuje.
Školy a peniaze
vyberanie školného na vysokých školách je legálne
školy však peniaze od študentov vyberali aj predtým, ako sa platenie v roku 2007 zlegalizovalo
niekoľko študentov sa so školami súdi pre vyberanie peňazí v minulosti
Súd však v odôvodnení opakovane pripustil, že štúdium bolo realizované za úhradu, pretože fakulta nemala dostatok peňazí na jeho financovanie. V čase vyberania darov bolo školné nelegálne.
Bezradnosť
Minister školstva Ján Mikolaj (SNS) nevie zastaviť vyberanie podmienených darov ani v súčasnosti, keď školy môžu vyberať školné. Priznal to aj v aprílovom liste parlamentnému výboru pre vzdelávanie po komplexnej kontrole vyberania školného na univerzitách.
„Ak je od niekoho vymáhané finančné plnenie formou daru, je potrebné, aby sa obrátil na orgány činné v trestnom konaní, prípadne následne požadoval zrušenie darovacej zmluvy. V tomto za neho nemôže postupovať ministerstvo, pretože ide o dvojstrannú zmluvu,“ odkázal Mikolajov odbor masmediálnej politiky.
Súdy vo vyberaní školného už raz dali za pravdu diaľkovému študentovi Univerzity Mateja Bela. Akadémia vzdelávania, ktorá vzdelávanie technicky zabezpečovala, od študenta vyberala peniaze neoprávnene.
Spor o školné na Ústavnom súde stojí
Podnet na retroaktivitu vyberania školného prijal Ústavný súd vlani, pojednávať ešte nezačal.
BRATISLAVA. Ani po roku a pol od prijatia poslaneckého podnetu na vysokoškolský zákon pre retroaktívne vyberanie školného neurčil Ústavný súd prvé pojednávanie.
Hovorca súdu Jozef Skybjak povedal, že vo veci ešte nebolo rozhodnuté, lebo doteraz nebolo vytýčené ani prvé pojednávanie.
Predsedníčka parlamentného výboru pre vzdelávanie Tatiana Rosová (SDKÚ) upozorňuje, že na to doplatí väčšina študentov, pretože už pomaly končia štúdium. „Ak aj súd prijme rozhodnutie tak, ako ho navrhujeme, pre nich bude neskoro. Cesta k náprave bude zložitá a mnohí študenti po skúsenosti s konaním alebo nekonaním Ústavného súdu pravdepodobne rezignujú.“
Novela umožnila vysokým školám vyberať poplatky za štúdium od študentov, ktorí prekročili nadštandardnú dĺžku štúdia. Tí si buď štúdium na rok prerušili, alebo stíhali študovať dve vysoké školy naraz. Nejasné je, kto má platiť a kto nie, zákon podľa poslancov i študentov platí retroaktívne.
Ján Glovičko
