BRATISLAVA. Poslankyni Národnej rady SR Tatiane Rosovej (SDKÚ-DS) sa nepodarilo vytlačiť z nákupných centier akékoľvek fajčiarske prevádzky. Parlament dnes totiž odmietol jej návrh novely zákona o ochrane nefajčiarov, ktorý mal takúto zmenu zaviesť už v prvom čítaní.
Rosovej iniciatíva mala predovšetkým vyriešiť problém, ktorý vznikol po tom, ako vstúpili do platnosti opatrenia novely z februára 2009 v súvislosti s fajčením v nákupných centrách. "Napriek očakávaniu verejnosti mnohí prevádzkovatelia zariadení, ktoré sú súčasťou interiéru nákupných centier, ich naďalej prevádzkujú ako fajčiarske a argumentujú pritom nejednoznačnosťou zákona," upozorňuje Rosová. Podľa jej slov sú tak vystavení dymu z cigariet aj nakupujúci, ktorí sa v týchto zariadeniach nezdržiavajú, ale sú nútení popri nich prechádzať.
Rosová je presvedčená, že prevádzkovatelia zariadení v nákupných centrách, ktorí sa v záujme ochrany nefajčiarov rozhodli vo svojich prevádzkach fajčenie zakázať, na to doplácajú stratou zákazníkov. "Prejavuje sa známy fenomén prispôsobivosti nefajčiarov, ktorí pokiaľ majú medzi sebou fajčiara, v záujme jeho komfortu uprednostnia fajčiarske zariadenie," konštatovala v dôvodovej správe.
Úvahu o úplnom zákaze fajčenia v reštauráciách a baroch nedávno prezentoval aj minister zdravotníctva Richard Raši (nominant Smeru-SD). Tvrdí, že tohtoročná novela zákona o ochrane nefajčiarov priniesla veľa dobrého, jeho osobne však "vytáča" práve fajčenie v nákupných centrách. Poznamenal, že tie sa v súčasnosti stali miestom, kde sa stretávajú mladí ľudia a chodia sem aj rodiny s deťmi a tých tu ohrozujú bezočiví prevádzkovatelia zariadení a fajčiari. Raši upozornil, že tak ohrozujú nielen dospelých nefajčiarov, ale aj deti. Minister však pripustil, že sa mu realizácia tohto cieľa nemusí podariť v tomto volebnom období.
Prevádzkovatelia zariadení, v ktorých sa pripravuje a podáva jedlo, sú od septembra povinní stavebne oddeliť fajčiarske časti. Priestory pre nefajčiarov majú zaberať minimálne polovicu z rozlohy zariadenia a musia byť umiestnené pri vstupe do zariadenia. V prípade, že sa majitelia nerozhodli pre stavebné úpravy, museli zaviesť úplný zákaz fajčenia, ktorý platí napríklad v Írsku či Taliansku. V podnikoch, kde sa podávajú len nápoje, ostáva na rozhodnutí majiteľa, či pôjde o fajčiarsku, alebo nefajčiarsku prevádzku.
Tvorcovia legislatívneho rámca pôvodne avizovali zavedenie úplného zákazu fajčenia. Vzhľadom na pripomienky rezortov financií a hospodárstva sa však pristúpilo ku kompromisnému riešeniu. O skomplikovanie predaja tabakových výrobkov v predajniach potravín sa zase snažila poslankyňa Oľga Nachtmannová (Smer-SD). Cigarety sa mali predávať iba vo vyčlenenom samostatnom priestore umiestnenom mimo pokladnice pri východe z predajného priestoru. Ani tento nápad u poslancov neprešiel.
Za nedodržanie ustanovení o ochrane nefajčiarov v podnikoch hrozí sankcia do výšky 3319 eur (100.000 Sk) alebo zákaz činnosti. Zákaz fajčenia sa týka všetkých výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie. V nefajčiarskych podnikoch a častiach si tak nemožno zapáliť ani bylinné či elektronické cigarety. Takýto zákaz sa oproti dovtedy platnému zneniu zákona rozšíril aj na úradné budovy, divadlá, kiná, obchody, výstaviská, múzeá, areály zdravotníckych zariadení i zariadenia starostlivosti o ľudské telo.
Odhaduje sa, že na Slovensku nefajčí 62 percent ľudí, zvyšok predstavujú pravidelní a príležitostní fajčiari. Počet dospelých fajčiarov v SR klesá, naopak, počet fajčiacich detí narastá. Na následky fajčenia vo svete umiera ročne asi štyri až päť miliónov ľudí. Asi každých desať sekúnd tak zomrie človek na ochorenie súvisiace s fajčením. Ďalších 13 miliónov trpí chronickými ochoreniami v dôsledku pasívneho fajčenia.
