Košice 15. apríla (TASR) - V rómskej komunite v Košickom kraji zaznamenali pozoruhodný jav. Rómske rodiny si začali brať do pestúnskej starostlivosti rómske deti z detských domovov.
O tom, že ide o fenomén, svedčí fakt, že náhradné pestúnske rodiny sa vytvárajú v jednej malej obci v Sobraneckom okrese - v Blatných Remetách. Prvou lastovičkou bola v roku 1997 rodina Sliškovcov, ktorá si vzala do pestúnskej starostlivosti štyroch chlapcov. V roku 2001 v obci pribudlo ďalších 8 pestúnskych rodín, v súčasnosti tam kvalitne funguje 10 rodín s 22 zverenými deťmi z rôznych detských domovov, uviedla pre TASR Margita Dančovská z Krajského úradu v Košiciach. V obci pôsobí aj jedno pestúnske zariadenie so štyrmi deťmi, do ktorého by mal v krátkom čase pribudnúť ďalší chlapec.
Podľa Dančovskej ide o mimoriadne pozitívny jav. Ako dodala, deti v náhradných rodinách akoby "rozkvitli" a výrazne sa zlepšili aj ich školské výsledky. Špecifikom spomínaných rómskych rodín pritom je, že uprednostňujú deti v školskom veku a do opatery si berú aj celé súrodenecké skupiny. Známy je totiž fakt, že vo všeobecnosti v rámci náhradnej starostlivosti je najväčší "dopyt" po čo najmladších a nerómskych deťoch.
Myšlienka pomaličky na východe zapúšťa korene. V Blatných Remetách sa na pestúnsku starostlivosť pripravujú ďalšie štyri manželské páry a nedávno si dve rómske rodiny z okresu Trebišov zobrali do pestúnskej starostlivosti po štyri deti.
Hoci sa podľa Dančovskej môže natískať otázka, čo je motívom konania týchto rómskych rodín, navyše v okrese, kde je takmer 50-percentná nezamestnanosť, viditeľne šťastné deti potvrdzujú, že ním nie je len číry pragmatizmus. Ako dodala, nemožno zo strany uchádzačov o náhradnú rodinnú výchovu vylúčiť aj snahu o finančné zabezpečenie, popri nespornom humánnom rozmere to však nie je rozhodujúce. V konečnom dôsledku ide predovšetkým o prospech detí a štát to stojí oveľa menej ako úhrada pobytu v detskom domove. Nezanedbateľný je aj fakt, že slušní nezamestnaní Rómovia majú šancu aktívne sa podieľať na výchove príslušníkov svojej národnostnej menšiny, a tak zachovávať tradičné, rodinno-hodnotové špecifiká svojej národnosti. "Tento počin vnímame ako spoločensky želateľný, chvályhodný a zasluhujúci si uznanie aj vzhľadom na celkové záujmy rómskej národnostnej menšiny," dodala Dančovská.
Výkon náhradného rodičovstva, v tomto prípade podľa zákona pestúnskej starostlivosti, si vyžaduje dôkladne preskúmanie bezúhonnosti, osobnostných, zdravotných, materiálnych i mravných predpokladov budúcich pestúnov. Okrem toho je rodina v nepretržitom kontakte s terénnou sociálnou pracovníčkou, dozerajúcou na starostlivosť o prijaté dieťa.
