BRATISLAVA. Počas ďalších siedmich večerov sa budú postupne rozsvecovať ďalšie sviečky. Uviedla to pre TASR Viera Kamenická z Múzea židovskej kultúry v Bratislave.
"Je to sviatok svetla, oslava zasvätenia, oslava víťazstva," spresnila. Chanuka je pripomenutím víťazného povstania Makabejcov v roku 167 165 pred n. l. proti náboženskému útlaku helenizovaných Sýrčanov a oslavou znovuzasvätenia Jeruzalemského chrámu.
Kamenická vysvetlila, že počas sýrskej okupácie nútili židov, aby sa vzdali svojej viery, v chráme postavili sochu Dia a prinášali obete, ktorými znesväcovali chrám. Po víťazstve židovských povstalcov pod velením Júdu Makabejského chrám vyčistili a pripravili ho na opätovné zasvätenie pre bohoslužbu. Našli ale iba jedinú nádobku s rituálne čistým olivovým olejom (s pečaťou veľkňaza) potrebného na zapálenie večného svetla v chrámovej menore (lampe). Toto množstvo by stačilo na jeden deň a výroba ďalšieho oleja si vyžadovala osem dní. Ale stal sa zázrak. To malé množstvo oleja horelo osem dní, pokiaľ pripravili ďalší rituálne čistý olej. Preto sa tento sviatok nazýva aj sviatkom svetiel.
Chanukové svietniky - chanukije sú osemramenné alebo tzv. lavicové svietniky, na ktorých sa po súmraku počas ôsmich večerov postupne zapaľujú svetlá. Prvý večer sa zapaľuje jedno a každý večer sa pridáva o jedno svetlo viac, až kým bude svietiť všetkých osem. Svetlá by mali horieť minimálne pol hodiny. Zapaľujeme ich pomocou deviatej sviečky služobníka nazývaného šames. Pred zapálením prvej sviečky sa hovoria tri požehnania.
"Je to nesmierne milý, radostný sviatok, obzvlášť pre deti. Tie sú týmto svetlom fascinované," dodala Kamenická s tým, že je zvykom zapaľovať svetlá chanukije pri okne, aby sa naplnila symbolika prenikania svetla do tmy. To je aj krásnym posolstvom šírenia porozumenia medzi ľuďmi.
Chanukové svetlo osvetľuje nielen noc, ale je aj symbolom nádeje v ťažkých obdobiach. Chanuka je rodinným sviatkom, počas ktorého je rodina spolu. S Chanukou sú spojené spoločenské hry a piesne. Jedia sa symbolické tradičné pokrmy. Tradičnou piesňou je Maoz cur (Mocná skala), ktorá sa spieva pri zasvecovaní svetiel. V piesni je vyjadrená nádej na obnovu chrámu a obdiv chanukového zázraku.
Na stole počas tohto židovského sviatku nesmú chýbať jedlá, ktoré sa vysmážajú na oleji, ako zemiakové placky alebo šišky. Na bohatom stole nechýba ani ovocie a množstvo maškŕt, najmä pre deti.
Sviatky Chanuka sú obdobím stretávania sa a spoločného prežívania radosti. Ľudia sú veselí, vzájomne sa navštevujú, usporadúvajú večierky. Deti sa tešia z darčekov, počúvajú rozprávky a biblické príbehy. Pri hrách sa používa dreidel vĺčik, ktorého strany sú označené začiatočnými písmenami slov hebrejského textu "Stal sa tam veľký zázrak!".
"Židovský kalendár je lunárny, riadi sa fázami Mesiaca. Z tohto dôvodu pripadajú židovské sviatky každý rok na iný dátum bežného, občianskeho kalendára. Práve preto sa Chanuka neslávi každý rok v ten istý deň ako napríklad kresťanské Vianoce. Chanuka a Vianoce sú dva rôzne sviatky dvoch náboženstiev. Obidva sú v období zimného slnovratu. Nie je medzi nimi náboženská väzba, ale myšlienka lásky, svetla, radosti a nádeje. "Dátum Chanuky ale vždy vychádza na december," dodala Kamenická. Tradíciu zapaľovania chanuky obnovili v Bratislave v roku 1993. "Odvtedy sa na Rybnom námestí, na mieste zbúranej neologickej synagógy každoročne schádzajú Židia i Nežidia, aby si pri svetle chanukije pripomenuli zázrak z jeruzalemského chrámu," uzavrela Kamenická.
