BRATISLAVA. Nezamestnanosť v školstve podľa školských odborárov najbližšie roky nehrozí. Predpovedajú, naopak, ďalšiu stabilizáciu pedagogických a nepedagogických zamestnancov.
Zmeny sa udiali za posledné desaťročie.
"V školstve sa urobilo niekoľko opatrení. Veľa škôl bolo napríklad zrušených - najmä materských, alebo boli spájané so základnými školami. Bol vydaný zákon o odbornom vzdelávaní, ktorým zanikli stredné odborné učilištia," priblížil pre TASR Gašperan. Za posledných desať rokov tak poklesol celkový počet zamestnancov v školstve o vyše 22.000, z toho takmer 13.000 tvorili pedagógovia.
V roku 2009 sa vďaka narastajúcej demografickej krivke naplnili viac materské školy a prvé ročníky základných škôl. Reforma si žiada menej žiakov v triedach. "To znamená, že v školstve sa zastavilo prepúšťanie," podčiarkol šéf odborárov.
"Počty pedagógov sú predovšetkým závislé od demografického vývoja, teda počtu detí v školách," potvrdili TASR z rezortu školstva.
Mierny nárast školských zamestnancov za posledné tri štvrťroky zaznamenali napríklad v špeciálnom školstve, na cirkevných školách a tých, ktoré zriadili obce. Najviac zamestnancov, vyše 15 percent, pritom pribudlo na súkromných školách a zariadeniach. Táto tendencia sa však netýka stredného školstva. "Tam je ešte stále pokles zamestnancov, lebo tam ešte klesá počet žiakov," upozornil Gašperan.
Na verejných vysokých školách posledných desať rokov, naopak, podstatne stúpal počet študentov. Kým v roku 1999 chcelo získať vysokoškolský diplom 118.641 ľudí, vlani ich už bolo 185.203. Vysokoškolských pedagógov pritom pribúdalo nepatrne. "Zvyšuje sa tak počet študentov na jedného zamestnanca," konštatoval Gašperan.
Odborníci v školstve pripomínajú súčasnú krízu učiteľského povolania. Podľa nich nie je postavenie učiteľov v spoločnosti stále adekvátne, samotných učiteľov brzdí v práci plat, ale aj zhoršené správanie sa detí. "Pedagógovia opúšťajú svoje povolanie, prípadne do neho po absolvovaní vysokej školy ani nevstúpia," konštatoval nedávno pre TASR Miron Zelina, externý poradca ministra školstva.
Rezort Jána Mikolaja (SNS) najnovšie rieši postavenie pedagógov, ako aj ich finančné ohodnotenie zákonom o pedagogických zamestnancoch. Legislatíva, ktorá nadobudla účinnosť v novembri, má zadeliť všetkých pedagógov základných a stredných škôl do štyroch kariérnych stupňov a počíta so zvyšovaním miezd. Učitelia majú zbierať kredity, ktoré im výplatu vylepšia o príplatky a umožnia im ďalšiu atestáciu. Kredity si pripíšu za vzdelávanie, ale aj autorstvo či spoluautorstvo učebníc a iných merateľných tvorivých aktivít.
Priemerný plat v školstve k júnu 2009 predstavoval 618,21 eura (18.624 Sk). Priemerná mzda v národnom hospodárstve je 721,4 eura (21.732 Sk). Školskí odborári apelujú, aby sa tieto dve čísla minimálne vyrovnali.