Nie každý Arab je moslim, nie každý moslim je Arab. Na Slovensku žije podľa odhadov asi päťtisíc moslimov, medzi nimi nie sú len cudzinci. Od revolúcie konvertovalo na islam asi štyristo Slovákov. Politológ a vysokoškolský pedagóg Jozef Lenč patrí medzi nich. Tvrdí, že nie je žiaden rozdiel medzi ním a iným človekom, ktorý verí v jediného Boha, nevidel by ani problém zobrať si za ženu kresťanku či židovku.
Isté však je, že imidž moslima dotvára práve jeho žena - zvlášť tá zahalená v burke či aspoň v hidžábe. Spomedzi slovenských konvertitov je až šesťdesiat percent žien. Mužsko-ženské vzťahy v arabskom svete nás fascinujú svojou odlišnosťou. Nielen o nich hovorí kniha Arabský svet - iná planéta?, ktorá vyšla v týchto dňoch. Jej autorka pochádza zo zmiešaného manželstva. Emíre Khidayer je ale rada, že vyrastala na Slovensku. „Predsa len fakt, že Arabi dnes píšu rok 1430, je v mnohom príznačný. Niektorí Arabi si to dokonca aj priznajú," hovorí. Jej opis arabskej spoločnosti, zbavený ideológie a praktický nielen pre ženy, ktoré sa plánujú zaľúbiť do nejakého Araba.
„My nepoznáme ani arabskú kultúru, ani ich náboženstvo," pripomína Khidayer.
Optimistom v individuálnych aj spoločenských multikultúrnych vzťahoch je Mohamad Safwan Hasna, zakladateľ Islamskej nadácie na Slovensku. Tento tridsaťsedemročný Sýrčan sa na Slovensko dostal v rámci výmeny medzi Československom a Sýrskou arabskou republikou, je ženatý so Slovenkou, ktorá konvertovala na islam. Podľa neho je na Slovensku komunita moslimov veľmi dobre integrovaná. „Medzi nami sú hlavne vysokoškoláci a tejto spoločnosti prinášame a chceme prinášať hodnoty a nie problémy," hovorí.
V koži slovenského moslima
Na Slovensku je asi päťtisíc moslimov. Väčšinou sú to cudzinci, niektorí naturalizovaní na Slovensku, no nájdu sa medzi nimi aj čistokrvní Slováci - od revolúcie ich konvertovalo asi štyristo, z toho šesťdesiat percent sú ženy.
Hromadná modlitba moslimov. U nás stále čosi nevídané.
Tridsiatnik Jozef Lenč je rodák z Handlovej. Keď mal desať rokov, začal sa zaujímať o kresťanstvo. „Niektoré veci mi však nesedeli. Potom som bádal, až som spoznal islam. Postupne som ho študoval ďalších desať až dvanásť rokov, niekedy intenzívnejšie, niekedy menej. Až som začal byť presvedčený o tom, že sa chcem stať moslimom," hovorí. Vyštudoval politológiu a pôsobí ako pedagóg na Univerzite svätého Cyrila a Metoda v Trnave. Vo svojom blogu píše o islame takým spôsobom, že ho mnohí diskutujúci obviňujú, že je mohamedánsky agent. „Neprekáža mi to a som rád, že môžem hovoriť o islame."
Cesta k islamu
Najbližší neboli šokovaní, lebo Jozef ich informoval postupne. Jasné to bolo už aj vtedy, keď v osemnástich nechcel ísť ani na vysokú školu u nás, ale do Egypta. „Ale vôľa Božia bola, aby som zostal tu." Jozef tvrdí, že sa zatiaľ nestretol s negatívnymi reakciami a to napriek tomu, že je pedagóg. „Učil som svetové náboženstvá tak, ako sa učia úplne bežne, ale študenti zistili, že k islamu mám vzťah a teda sa aj pýtali viac. Vo všeobecnosti však učím predmety, ktoré s islamom nemajú nič spoločné, napríklad dejiny politického myslenia alebo textové semináre pravicových mysliteľov."
Hovorí, že nechápe, čo by mohlo ľuďom na ňom ako moslimovi prekážať. „Ja predsa necítim žiadnu zášť k židom, kresťanom ani ateistom. Nemám potrebu. Islam znamená v preklade viera v jediného Boha, presnejšie dobrovoľné podriadenie sa jedinému Bohu. Nie je žiaden rozdiel medzi mnou a iným človekom, ktorý verí v jediného Boha," dodáva.
Terorizmus
„Som proti akémukoľvek zabíjaniu kdekoľvek a hlavne nevinných ľudí, a je jasné, že to nemôžem hodnotiť inak ako zlo," hovorí Lenč, keď sa reč zvrtne na terorizmus. „Každý, kto niekoho zabije, je sprostý vrah." Ak sa bavíme o nejakých rozdieloch vo vnímaní, jedine v otázke palestínskeho problému má iný pohľad ako jeho pravicoví kolegovia.
A čo fatwa a rozsudky smrti za karikatúry či literatúru? V Koráne je podľa neho napísané, že nemá mať blízky vzťah k ľuďom, ktorí nadávajú na Boha. Medzi priateľstvom a trestom smrti, aký vyhlásil ajatolláh Chomejní autorovi Satanských veršov Salmanovi Rushdiemu, je trochu rozdiel. „Trest smrti sa podľa Koránu môže udeliť len za úmyselnú vraždu," hovorí Lenč. „Súdiť môže jedine Boh a on rozhodne na základe mojich skutkov, či pôjdem do pekla, alebo do neba."
"Nám je úprimne ľúto tých nevinných obetí teroristov, a aj tak nám mnohí neveria a myslia si, že je to taktika." Mohamad Safwan Hasna, zakladateľ Islamskej nadácie na Slovensku.
Ženy
Islam a ženy - to je samostatná kapitola. Moslimské ženy musia chodiť zahalené. Bavíme sa o tom, ako by mala byť oblečená budúca Lenčova žena. „Ak by bola bohabojná moslimka, tak by určite nosila minimálne šatku a slušné oblečenie, teda žiadne výstrihy, minisukne a podobne.
Ale ak si vyberiem ženu, ktorá nie je moslimka a chodí oblečená európsky, tak by som bol hlupák, keby som ju chcel nasilu prerobiť," hovorí a pripomína, že moslimovia si nemusia brať len moslimské ženy, môžu mať aj kresťanky a židovky, lebo tie tiež veria v jedného Boha.
Dobrá moslimská žena nosí minimálne šatku a slušné oblečenie - žiadne výstrihy či mini.
Koberec v kabinete
Okrem toho, že Jozef Lenč neje bravčové mäso a nepije alkohol, sa podľa možnosti päťkrát denne modlí. „V každej ročnej dobe je to iné, lebo čas modlitby závisí od polohy slnka - prvýkrát sa modlíme medzi úsvitom a východom slnka a dvakrát cez deň, hneď po západe slnka a asi dve hodiny po západe slnka. „Mám koberec aj v kancelárii a keď tam nikto nie je a nikoho tým neobmedzujem, tak sa zamknem a za päť - desať minút som pomodlený, zbalím koberec a pracujem ďalej.
Jozef Lenč sa stýka skôr s európskymi moslimami - Bosniakmi, Macedóncami, Albáncami. „Moje názory sú pre Arabov možno príliš liberálne, povedia mi - vidno, že si z Európy. Oni však majú iné tradície, ktoré nemusia súvisieť s islamom ako takým, a islam tiež nie je všade rovnaký. Sú zásady, ktoré musí každý moslim dodržiavať, ale tie sa netýkajú napríklad toho, ako sa správa k žene.
V Koráne sa píše, že muž a žena sú si rovní, aj keď nie rovnakí. Teda niektoré veci muž nerobí, aby nezženštel a niektoré veci nerobí žena, aby nestratila dôstojnosť. Ale ak niekto cíti potrebu riešiť si svoje komplexy tým, že chce, aby chodila žena tri kroky za ním, je hlupák. Nikde v Koráne sa nepíše, že by muž a žena nemohli chodiť vedľa seba. V Saudskej Arábii som videl, že sa vodili aj za ruky. Všetko záleží od výchovy a tradícií. Ja som zvyknutý správať sa k ženám milo a tak to vidím aj v Prorokovej tradícii. Podľa islamu sú si všetci ľudia rovní."
Boh nechce vraždenie
„Islam vytvoril džihád a islam zostáva definovaný džihádom. Je to jediná veľká náboženská doktrína v histórii ľudstva s vyvinutou teológiou a právnym systémom povinného násilia voči neveriacim," píše Srda Trifkovič, zahranično-politický editor amerického magazínu Chronicles a autor knihy o histórii a teológii islamu The Sword of Prophet.
Lenč oponuje. „Džihád je predovšetkým úsilie na ceste Božej. Najdôležitejšou súčasťou je džihád srdcom, teda zlepšovanie samého seba, boj proti svojmu vlastnému zlu. To je veľký džihád. Džihád mečom sa vykladá ako právo sa brániť. Kresťanský postoj je taký, že keď vám dá niekto facku, nastavte druhé líce. Islam hovorí - keď vám dá niekto facku, poviete - nerob to. Keď vám dá druhú, tak mu ju vrátite." A čo ak jedenásty september teroristi považovali za regulárne vrátenie facky? „Pozor, tu ide o zabíjanie nevinných. Keď mi niekto dá facku, tak ju nevrátim jeho trojročnému synovi."
Jozef Lenč nevyzerá ako človek, ktorý by chcel nejako našej civilizácii ublížiť. Ale je moslim - a človeku neschádzajú z hlavy zábery Arabov, ktorí sa tešili na uliciach po páde dvojičiek. „Nehovorím, že to chápem, ale viem sa do nich vcítiť," pripúšťa Lenč.
„V totalitných a autoritatívnych režimoch ako Irán sa ľudia zvyknú tešiť nedobrovoľne, sú zmanipulovaní - aj my sme radostne vítali sovietskych štátnikov. Keď sa ľudia tešili v Palestíne či Gaze, považovali to za vojnový akt proti nepriateľom, pretože pohľad na problém si vytvárajú z médií. Berú to tak, že z USA idú peniaze na izraelskú armádu, s ktorou bojujú. Určite to nebrali ako radosť z toho, že zomrelo päťtisíc nevinných ľudí. Ale 99 percent moslimov je mierumilovných. Boh nechce vraždenie. Z vraždenia nevinných netreba obviňovať islam, tak ako z násilia na štadiónoch nemožno obviňovať futbal. Násilníci si vždy niečo nájdu - šport, národ, náboženstvo."
Islam sa nerovná totalita
To, že niektoré arabské štáty majú totalitné zriadenie, tiež podľa Lenča netreba pripisovať islamu, ale momentálnemu stavu spoločnosti. Európa má judaisticko-kresťanské tradície. Podľa Jozefa Lenča sa často zabúda na arabský prínos do medicíny, vedy a umenia. „Vďaka arabským učencom sa naštartovala renesancia," hovorí. A islam, ktorý vyznávali, je ten istý aj dnes," hovorí.
Okrem toho, čo mali židia a kresťania spoločné okrem krátkej histórie prvej jeruzalemskej náboženskej obce? Odkedy kresťania odišli z Jeruzalema, sústavne židov prenasledovali. Islam a židovstvo spolu fungovali, odkedy začal Mohamed prednášať až po vznik štátu Izrael. Tieto kultúry sa ovplyvňovali. Vidno to v umení, kultúre, jazyku, v gastronómii. Je tu oveľa väčšia spojitosť ako medzi židmi a kresťanmi.
Šíriť dobré meno
„Na Slovensku sme ako komunita moslimov veľmi dobre integrovaní. Medzi nami sú hlavne vysokoškoláci a tejto spoločnosti prinášame a chceme prinášať hodnoty a nie problémy," hovorí Mohamad Safwan Hasna.
Tridsaťsedemročný Sýrčan sa na Slovensko dostal v rámci kultúrnej výmeny medzi Československom a Sýrskou arabskou republikou. „Vyrastal som v zbožnej rodine, ako je u nás zvykom. Mal som kamarátov z ulice, ktorí boli síce Arabi, ale chodili do kresťanských kostolov. Nikdy som nemal problém so vzťahom k inému vierovyznaniu a vôbec necítim, že by som bol viac."
Doma zmaturoval ako najlepší študent a tak mal možnosť ísť do zahraničia. Svetaznalý strýko ho presvedčil, že by to mal skúsiť. Náhodne si vyplnil prihlášku na medicínu, ani nevedel, kde je Bratislava, myslel si, že to je štvrť Prahy. Študoval teda, ale čoraz viac sa zapájal do činnosti Všeobecného zväzu moslimských študentov.
„Prestala ma napĺňať predstava, že budem ako lekár zavretý na jednom mieste, to by ma nebavilo, zapáčila sa mi stála zmena. Začal som sa postupne venovať náboženským veciam a urobil som si certifikáty ako profesionálny prekladateľ, čím sa aj živím." Medzitým sa oženil, stretol bývalú ženu, Slovenku, ktorá konvertovala v štrnástich. Dostala sa k islamu cez sesternicu, ktorá má za muža Turka. Majú spolu sedemročného syna, ktorý chodí do bežnej slovenskej školy.
Veľa roboty
V roku 1999 založil Mohamad Safwan Hasna Islamskú nadáciu na Slovensku, ktorá má za cieľ propagovať islamskú kultúru. „Samozrejme, po 11. septembri 2001 sa pohľad na moslimov zmenil. Obraz o islame tu nie je dobrý a referendum vo Švajčiarsku to len potvrdilo. Jedna vec je, že s tým nesúhlasíme, ale zároveň to objektívne dokazuje to, že sa nás ľudia boja. Máme čo robiť, aby sme napravovali povesť moslimov a nie som v tomto smere veľký optimista.
Terorizmus je však podľa mňa politická záležitosť. Náboženstvo sa v nej ocitlo nevinne. Nám je úprimne ľúto tých nevinných obetí teroristov, a aj tak nám mnohí neveria a myslia si, že je to taktika. Za činy niekoľkých ľudí však nemôže trpieť celá moslimská spoločnosť," hovorí.
Mohamadovi európska demokracia imponuje a hovorí, že európska spoločnosť má v mnohom navrch oproti súčasnej moslimskej. „Je tu sloboda, možnosť rozvíjať sa, možnosť vyjadrovať sa, byť aktívny. Je tu otvorená spoločnosť a to si nadovšetko ceníme. Chyby, ktoré viedli k súčasným vzťahom, sa robia na jednej aj na druhej strane a k tomu treba započítať aj historickú skúsenosť, ktorá nie je najlepšia - vpád moslimov do Európy alebo opačne, križiacke výpravy, kolonizácia a podobne."
Život mohamedánskej rodiny
Mohamada sa pýtam na rozdiely medzi životom normálnej slovenskej rodiny a tej ich. „Neviem, čo je to normálna slovenská rodina, ale poviem vám, ako žijeme my," začína.
„Zobudím sa, dám si raňajky, idem do roboty, manželka tiež - pracuje so mnou v nadácii. Robím do siedmej, organizujem prednášky, výstavy, stretnutia.
Potom sa vrátim domov, pozriem si niečo v telke, dám si večeru, ideme spať. Cez víkend vyrazíme s rodinou von, na nákupy. Stretávam sa s kamarátmi, cvičil som taekwondo... hral futbal. Takže keď nad tým uvažujem, od bežného Slováka sa odlišujem len tým, že nepijem."
Samozrejme, Vianoce sláviť nebudú. „Náš syn je s tým uzrozumený a my mu to nejako vykompenzujeme. Ale už si spieva vianočnú reklamu „ahoj, Kikuš" a aj keď je to nabádanie na hriech, nalepilo sa to aj na mňa," smeje sa Mohamad.
Základné pojmy islamu
Islam znamená odovzdanie sa bohu Alahovi. Vyznávači islamu sú moslimovia. Veria v celý rad prorokov vrátane Ježiša, ktorého si vážia - veria, že nezomrel na kríži a očakávajú jeho návrat. Pokladajú ho za jedného z najväčších Božích poslov, ale odmietajú pripisovať mu akékoľvek božské atribúty. Zakladateľ islamu bol prorok Mohamed, ten však nemal vlastné učenie, bol len tlmočníkom Boha.
Existuje päť (podľa radikálnej hanbalovskej školy „šestoro") základných pilierov islamu:
1. Vyznanie viery (as-ahadah): „Niet boha okrem (jedného jediného) Boha a Mohamed je jeho posol." Kto toto vyznanie nahlas vysloví, stáva sa moslimom.
2. Modlitba (as-saláh) je predpísaná povinná modlitba, ktorá sa vykonáva päťkrát denne v presne stanovený čas, najlepšie v mešite.
3. Dobročinnosť (az-zakáh) obvykle zodpovedá odovzdaniu 2,5 percenta z peňažného majetku na dobročinné účely. No nielen peniaze, ale aj skutky alebo zdržanie sa zlých skutkov sú činením dobra.
4. Pôst (as-sijám) sa koná každoročne, počas mesiaca ramadán od úsvitu až do západu slnka, pričom moslimovia sa zdržiavajú jedenia, pitia a pohlavného styku.
5. Púť do Mekky (hadž) je povinná len pre tých, ktorí ju môžu fyzicky zvládnuť a finančne si ju dovoliť, čo predstavuje ročne presun asi dvoch až troch miliónov ľudí. Symbolizuje zhromaždenie všetkých ľudí počas súdneho dňa. V Saudskej Arábii bolo zriadené ministerstvo púte (voda, lieky, doprava).
Podľa hanbalovskej právnej školy sa niekedy uvádza ako 6. pilier islamu džihád - „snaha o spravodlivú vec". Táto škola vyzýva veriacich na ozbrojený boj proti neveriacim, teda džihád mečom (al-džihád bi´l-sajf).
Iné islamské právne školy nevyznávajú taký extrémny výklad džihádu a vykladajú džihád predovšetkým ako
* džihád srdcom (al-džihád bi´l-kalb) - premáhanie hriechu a prejavy zbožnosti,
* džihád jazykom (al-džihád bi´l-lisán) - podpora a šírenie misijnej činnosti islamu,
* džihád rúk (al-džihád bi´l-jad) - charitatívna činnosť,
pričom džihád mečom nezaznávajú, ale je redukovaný na obranný džihád.
Šaríja
Islamské právo šaríja sú Bohom zjavené univerzálne pravidlá správania pre moslimov aj nemoslimov. Interpretácia šaríje = fikh.
Zdroj šaríje
Korán - posvätná kniha z výrokov Mohameda.
Sunna - ústne tradované legendy o Mohamedovi a jeho prvých nasledovníkoch.
Idžma - dohoda islamského spoločenstva o pravidlách správania sa v tých otázkach, na ktoré Korán ani sunna nedávajú odpoveď.
Kijás - (dedukcia podľa analógie), doslova znamená rozumové uvažovanie, t. j. uvažovanie právnikov, opierajúce sa o určité premisy dané základnými prameňmi práva. Predstavuje spôsob výkladu a realizácie práva.
Manželstvo
Jeden z troch inštitútov klasického islamského (sunnitského) práva. Uzavretie manželstva sa považuje za zmluvu, nie však zmluvu osobitnú, ale všeobecnú, ktorá je bežným právnym úkonom, podobne ako napríklad kúpa ťavy. Pozoruhodné je, že napriek značnému spojeniu práva s náboženstvom v islame nemá táto zmluva náboženský charakter. Manželstvo je budované na princípe obmedzenej polygamie - tetragamie, podľa ktorej môže mať moslim až štyri manželky, za predpokladu, že ich dokáže uživiť.
Islamské právo pripúšťalo skončenie manželstva jednostrannou repudiáciou (zapudením) manželky manželom. V prípade takéhoto zrušenia manželstva mala význam lehota idda, počas ktorej sa žena nesmela znova vydať, lebo manžel mohol svoje rozhodnutie zrušiť a požiadať ju, aby sa k nemu znova vrátila. Táto lehota bola rôzne dlhá. S inštitútom manželstva súviseli inštitúty zasnúbenia a obvenenia.
podľa www.islam.sk
msp
Autor: Marián Jaslovský

Beata
Balogová
