BRATISLAVA. Maltézski rytieri majú na Slovensku nového veľvyslanca.
Zvrchovaný vojenský špitálnický rád sv. Jána z Jeruzalema, Rodosu a Malty má dvojaký pôvod. Je jedným z najstarších katolíckych cirkevných rádov, ktorý bol založený v Jeruzaleme približne v roku 1050. V tom istom čase bol však uznaný aj ako subjekt medzinárodného práva. Poslanie rádu, ktorý tento rok slávi 910 rokov od úradného založenia, je zhrnuté v hesle Tutio Fidei et Obsequium Pauperum, čo znamená Obrana viery a služba trpiacim.
Rád vznikol z iniciatívy niektorých obchodníkov z Amalfi ako mníšska spoločnosť zasvätená sv. Jánovi Krstiteľovi pre riadenie hospicov na pomoc pútnikom vo Svätej zemi. V roku 1113 ho pápež Paschalis II. uznal ako cirkevný rád. Prv ako rád stratil ostrov Maltu (1798), väčšiu časť členov tvorili duchovní, ktorí mali dodržiavať tri sľuby – chudoby, čistoty a poslušnosti. Ďalší vykonali sľub poslušnosti. Väčšina z 12 000 rytierov a dám, ktorí dnes tvoria rád, sú laickými členmi.
Rád sa stal pre ochranu chorých, pútnikov a kresťanských území vo Svätej zemi vojenským. Po strate ostrova Malty táto funkcia už viac vykonávaná nebola. Dnes rád vojenskú tradíciu iba zachováva. Podľa tradície mnohí z členov Rádu pochádzali v minulosti z rytierskych a šľachtických rodín kresťanského sveta. Ešte aj dnes je Rád rádom rytierskym s tým, že si zachoval hodnoty rytierstva a šľachtictva. Aj keď väčšina jeho členov nepochádza zo šľachtických rodov, prijímajú sa za zásluhy, ktoré vykonali pre cirkev a rád.
Maltézsky rád svoju činnosť zameriava na oblasť lekárskej a sociálnej starostlivosti, ako aj na humanitárne akcie. Dnes rád vykonáva vlastnú lekársku a humanitárnu činnosť vo viac ako 120 krajinách. Je zriaďovateľom nemocníc, lekárskych centier, ambulancií, zariadení pre starých a nevládnych, centier - hospicov pre nevyliečiteľne chorých. V rôznych krajinách rád riadi oddelenia dobrovoľníkov, ktorí poskytujú službu prvej pomoci, sociálneho servisu a pomoc pri ohrození.
Život a činnosť rádu sú stanovené Zakladajúcou listinou a Kódexom. Rád tvorí šesť veľkopriorátov, štyri podprioráty a 46 národných asociácií. Do rádu sa povoláva. Prijaté môžu byť iba osoby morálne bezúhonné a praktizujúci kresťania, ktorí získali v priebehu svojho života veľké zásluhy pre Zvrchovaný rád, jeho inštitúcie a aktivity.
Prostriedky na financovanie aktivít Rádu sa tvoria z veľkej časti z príspevkov od jeho členov a súkromných darov. Financovanie nemocníc a lekárskej činnosti závisí od krajiny a jej situácie, ale je tiež garantované uzavretými dohodami v súlade s národným zdravotným a sociálnym systémom. Po strate ostrova Malty sa rád v roku 1834 usadil v Taliansku v Ríme, kde má zaručenú extrateritorialitu svojich sídiel: Maltézskeho paláca na Via dei Condotti 68, kde sídli veľmajster a schádzajú sa vládne orgány a Villa Malta na Aventine. Na tejto adrese sídli tiež Veľkopriorát Ríma, Veľvyslanectvo rádu pri Svätej stolici a Veľvyslanectvo Rádu pri Talianskej republike.
