BRATISLAVA. Slovensku aj po rokoch chýba silný a vplyvný mienkotvorný časopis, ktorý by ponúkal seriózne spracované témy, kvalitných novinárov a investigatívnu žurnalistiku.
Pokusy ako napríklad Domino, Kultúrny život či Žurnál nevyšli. V súčasnosti jediné názorové periodikum zastupuje .týždeň. Začal vychádzať pred piatimi rokmi.
Pôvodným zámerom bol produkt s kvalitnými textami, fotografiami a dizajnom. „Nič z toho sa nestratilo,“ hovorí šéfredaktor .týždňa Štefan Hríb. Spolu s ďalšími redaktormi opustil redakciu Domina, aby „hľadali pravdu o svete okolo nás“.
Redakcii sa podarilo získať podľa merania čítanosti stabilných 30tisíc čitateľov, avšak časť ich fanúšikov z prvých rokov vychádzania na .týždeň zanevrela. Obľúbili si reportáže a rôznorodosť prispievateľov, ale so silnou názorovou profiláciou sa nestotožnili. Zrejme aj preto týždeň neláme rekordy v čítanosti a predaji. Z jeho auditu vyplýva, že za posledných dvanásť mesiacov predáva priemerne 16tisíc výtlačkov.
Spoločnosť neovplyvní
.týždeň vplýva na svojich stálych čitateľov, celú spoločnosť však ovplyvniť nedokáže. „Podobné časopisy majú malú skupinu čitateľov, ktorá s nimi súhlasí, ale je to taký silný súzvuk. Potom je veľa ľudí, ktorí k nemu majú výhrady alebo ho ignorujú. Tú malú časť dokáže držať vo vare kontinuálne,“ hovorí politológ Samuel Abrahám.
Časopis .týždeň
vydáva ho vydavateľstvo W press
získal ocenenia za grafickú úpravu a fotografie
priemerne si ho kúpi 16-tisíc Slovákov. V prieskume o predajnosti týždenníkov agentúry Median za posledných dvanásť mesiacov skončil na 15. mieste. Prvý bol Nový čas pre ženy s predajom 207 507 kusov, nasledovali Plus 7 dní (150 858) a Báječná žena (139 579).
Analytik Miroslav Kollár z Inštitútu pre verejné otázky považuje .týždeň za mienkotvorné periodikum. „V jeho prípade ani nie je dôležitý počet jeho čitateľov ako to, kto títo čitatelia sú.
Navyše .týždeň patrí k tým málo periodikám, ktoré otvárajú závažné témy ako kauzu Hedviga Malinová alebo odsúdených v prípade vraždy Cervanovej.“
Abrahám vysvetľuje, že takýto segment časopisov môže mať na spoločnosť veľký vplyv vtedy, keby ich bolo viac a boli by kvalitné. Šéfredaktor .týždňa verí v silu slova. „Neverím na spoločnosť, verím v ľudí, ktorí ju tvoria. Ja som človek a moju mienku .týždeň ovplyvňuje,“ povedal Hríb.
Blízky konzervatívcom
Na polceste medzi českým Respektom a Týdnom, tak zhodnotil časopis .týždeň mediálny analytik Miloš Čermák. „Týždeň je viac názorovo vyhranený a menej spravodajský, a preto je menej podobný českému Týdnu,“ porovnáva Čermák.
Analytici .týždeň radia ku konzervatívnym periodikám. Kollár povedal, že časopis otvorene inklinuje k hodnotovo blízkym stranám ako KDS, OKS A KDH.
Pre Žurnál bol konkurenciou
Riaditeľ vydavateľstva TVTIP Michal Arpáš, ktoré vydávalo od roku 2007 spoločensko-politický týždenník Žurnál, vnímal .týždeň ako konkurenciu.
„Brali sme ho aj ako časopis, ktorý sa pozerá na spoločensko-politické témy trochu inak a dopĺňa názorové spektrum v spoločnosti. .týždeň bol a je ideovo 'zafarbený',“ povedal o konkurencii Arpáš. Žurnálom chceli ponúknuť širšie názorové spektrum. Vychádzal necelé tri roky, položil ho prepad inzercie.
Čermák je presvedčený, že .týždeň sa dožije svojich šiestych narodenín a prečká krízu. „Zabehnutá značka má stabilné jadro čitateľov, ktorí .týždeň podržia a neprestanú ho kupovať ani pri prípadnom zdražení,“ myslí si Čermák.
Hríb: Nie sme konzervatívni ani pravicoví
Šéfredaktor .týždňa ŠTEFAN HRÍB hovorí, že ak bude za čo, pochváli aj ľavicu.
V prvom úvodníku ste predstavili .týždeň ako obrazové noviny. Dnes sa radíte k časopisu. Kde sa stratil váš pôvodný zámer a prečo?
„Pôvodný zámer bol časopis s kvalitnými textami, fotografiami a dizajnom. Nič z toho sa nestratilo.“
Niektorí čitatelia, ktorí .týždeň spočiatku s obľubou čítali, mu vyčítajú súčasnú názorovú vyhranenosť a jednostranné spracovanie tém. Postrehli ste aj vy v redakcii za tých päť rokov posun v názoroch či v spracovaní tém?
„Nie, žiadny posun. Od začiatku hľadáme pravdu o svete okolo nás. Hľadáme odpovede bez ohľadu na to, či nakoniec odrážajú väčšinový, alebo menšinový názor. Do .týždňa píšu ľudia, ktorí majú názor. A to je podľa mňa prednosť, nie slabina. Dokonca je to jediná prednosť, ktorou sa líši dobrý novinár od priemerného.“
Máte podľa čísel čítanosti a predaja stabilné jadro verných čitateľov. Ako sa ich snažíte udržať?
„Nedelím svet na novinárov a čitateľov. Sme v tom spoločne. Náš vzťah k ľuďom nie je vypočítavý. Nepíšeme podľa toho, čo sa práve hodí, nechceme si nikoho 'udržať'. Píšeme to, čo považujeme za dôležité a zaujímavé.“
Má podľa vás .týždeň silu slova v spoločnosti, vytvára ľuďom mienku a formuje ju?
„Neverím na spoločnosť, verím na ľudí, ktorí ju tvoria. Ja som človek a moju mienku .týždeň ovplyvňuje.“
Ktoré kauzy v .týždni sú redakcii najbližšie a prečo?
„Kauza Cervanová, pretože možnosť, že nevinní ľudia sú označení za vrahov, je neznesiteľná. Útok na Hedvigu Malinovú, pretože najskôr dvaja tupci a potom jeden tupý štát ubližuje jednému z nás. Stav súdov, pretože Harabin a jeho ľudia sú pohromou pre spravodlivosť. A napokon školstvo, pretože jeho súčasný stav predurčuje volebný úspech budúcich Ficov.“
.týždeň odporúča svojim čitateľom pred voľbami koho voliť. Prečo?
„Pretože svoj pohľad na svet a dobré riešenia neskrývame.“
.týždeň ako konzervatívne periodikum spracovaním tém a názorovým spektrom verejne sympatizuje s konzervatívnymi politickými stranami a ich politikami. Ku ktorej z týchto strán máte najbližšie - KDH, KDS alebo OKS?
„Prekvapím vás: .týždeň nie je konzervatívne periodikum. Dokonca ani pravicové. Tieto nálepky potrebuje ľavica, aby vyvolala dojem akejsi rovnováhy. Pravica ako jeden pól, ľavica ako druhý. Ale to je falošná rovnováha. Keď sa u nás zaviedli nižšie dane, nebol to pravicový, ale rozumný krok, ktorý priniesol dobré ovocie. Sľubujem vám, že keď s dobrým riešením ľavica príde, podporíme ho.“
glo
Beata
Balogová
