BRATISLAVA. Informácie, vzdelávanie a výskum považuje podpredseda vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič za efektívne zbrane v boji s hospodárskou, ekonomickou či sociálnou krízou. Preto, ako uviedol na odbornej konferencii Slovenská veda, ako ju dostať z okraja záujmu, ktorá sa konala dnes v Bratislave, podpora vedy a výskumu je existenčne dôležitá.
Konferenciu zorganizoval Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI). "Zamerali sme ju na tri dôležité témy, ktoré súvisia s vedou a jej podporou, pretože na Slovensku je neustály plač a lamentácia nad tým, že spoločnosť, vláda a podnikatelia kašlú na vedu," priblížil Miroslav Beblavý, predseda Správnej rady SGI.
"Prvou otázkou, ktorú tu chceme riešiť, je, prečo vlastne veda nie je prioritou na Slovensku," spresnil Beblavý s tým, že na druhej strane sa hovorí, že záchranou sú eurofondy. "Sami na to kašleme, ale EÚ nás zachráni, uviedol. Práve z tohto dôvodu pozvali na konferenciu podpredsedu vlády SR.
Nevieme naštartovať
Čaplovič v súvislosti s problematikou eurofondov vyhlásil, že tie môžu byť požehnaním no aj prekliatím. "Požehnanie sú roky, kedy prichádzajú zdroje, ktoré však majú byť iba doplnkové, teda obdobie od roku 2007 do roku 2013 a prekliatím môže byť obdobie po roku 2013," vysvetlil podpredseda vlády. Podľa neho, "ak sa nám nepodarí prehodiť výhybky a výraznejšie vyfinancovať z verejných a súkromných zdrojov vedu a výskum, môže sa stať toto financovanie po roku 2013 prekliatím, pretože naštartujeme isté veľké projekty, ktoré musia ďalej žiť.
Čaplovič sa vo svojom vystúpení venoval najmä využívaniu eurofondov, nastaveniu priorít vo vede a legislatívnym možnostiam na vytvorenie priestoru pre podpory vedy a výskumu zo strany súkromného sektora, ktoré doposiaľ podľa jeho slov absentuje.
Podporu vedy a vzdelávania považuje za existenčne dôležitú investíciu, ktorá garantuje budúcnosť a rozvoj spoločnosti, pričom pripomenul, že rozumná spoločnosť je kolískou úspešnej vedy.
Na konferencii v troch paneloch vystúpilo šesť prednášajúcich. Venovali sa problematike eurofondov vo vede, politickej ekonómii vedy a úniku mozgov. Na konferencii sa zúčastnili predstavitelia Slovenskej akadémie vied, vysokých škôl a rôznych mimovládnych organizácií.
Podľa Beblavého má konferencia naštartovať proces vytvárania riešení či odporúčaní do budúcnosti. "O šesť mesiacov sú parlamentné voľby a bolo by dobré, keby pre budúcu vládu boli k dispozícii isté odporúčania a myšlienky. My chceme dnes naštartovať proces, na základe ktorého dáme dokopy takého odporúčania pre budúcu vládu práve v oblasti vedy," zakončil Beblavý.
Ako vláda plní sľub vyčleniť viac peňazí pre vedu a výskum
Čo sľúbili: Cieľom vlády je, aby v spolupráci vysokých škôl, Slovenskej akadémie vied, výskumných a vývojových centier, vedeckých a technologických parkov, podnikateľských inkubátorov a technologicky orientovaných firiem a úspešného čerpania prostriedkov z fondov EÚ sa postupne dosiahla úroveň financovania vedy a techniky vo výške 0,8 % HDP.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Podpora vedy a vzdelania je podľa nich základným predpokladom pre správne fungovanie spoločnosti. Samotné navýšenie peňazí však nestačí, potrebné je vytvorenie transparentného, motivačného mechanizmu a adresná podpora kvalitného výskumu a vedy s merateľným prínosom pre spoločnosť.
Aká je realita? Sľub je prevažne nesplnený. Verejné výdavky na vedu a techniku boli v pomere k HDP v rokoch 2007 a 2008 nižšie ako v roku 2006, keď dosiahli 0,47%. Až v rokoch 2009 a 2010 dochádza aj vďaka eurofondom k výraznejšiemu rastu, dosiahnutá úroveň 0,68% HDP však stále zaostáva za sľubovaným 0,8%-ným podielom.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
