BRATISLAVA. Hoci Strana zelených, ktorá vznikla už pár dní po nežnej revolúcii, oslávila nedávno dvadsať rokov, dôvod na oslavy nemá. Na rozdiel od Česka či krajín západnej Európy zostane zrejme ešte dlho pred bránami parlamentu. „Rokujeme o integrácii menších strán pod Stranu zelených, ale aj o predvolebnej koalícii so silnejšou stranou. Snažíme sa aj o spoluprácu s aktivistami,“ vraví Pilinský.
V nedávnych voľbách do samosprávnych krajov sa zopakovala situácia z roku 2006, keď v komunálnych voľbách proti sebe kandidovali dve strany zelených. Strana zelených (SZ) a Strana zelených Slovenska (SZS), ktorú pred vyše tromi rokmi založili nespokojní odídenci z materskej strany.
Aj v týchto voľbách zelené strany súperili, často v krkolomných koalíciách. V Prešove napríklad SZ podporovala so Slobodným fórom Pavla Hagyariho a SZS Petra Chudíka zo Smeru. V Bratislave kandidoval za SZ jej šéf Peter Pilinský, SZS podporila nominanta Smeru Vladimíra Bajana. Zo 408 župných poslancov získala SZ jedného a SZS žiadneho.
Sami ísť nechcú
Hoci predstavitelia oboch strán už dlho hovoria o rokovaniach o zblížení, ani to im zrejme nepostačí na výraznejší úspech. V prieskumoch sa dlhodobo objavuje iba SZ s preferenciami okolo dvoch percent.
Úspešní skôr v koalícii
v roku 1989 vznikla federálna Strana zelených, vo voľbách do SNR v 1990 získala 6 mandátov, tvárami strany boli Ján Budaj a Mikuláš Huba
nová Strana zelených na Slovensku (SZS) uspela až v roku 1994 v koalícii Spoločná voľba
v roku 1998 sa do parlamentu dostala v päťkoalícii SDK
v roku 2002 kandidovala SZS samostatne a neúspešne
v roku 2006 boli na kandidátke Slobodného fóra, do parlamentu sa nedostali
po rozkole mení v roku 2006 názov na Stranu zelených (SZ)
vznikla aj Strana zelených Slovenska (SZS), obe bez výraznejších úspechov vo voľbách
„Rokujeme s viacerými stranami, je predčasné o tom hovoriť,“ vraví aj predseda SZS Martin Čulen.
SZ si už spoluprácu so silnou stranou vyskúšala, vlani podpísala dohodu so Smerom. Tá však naštrbila dôveru strany v ochranárskych kruhoch a nové vedenie ju po trištvrte roku vypovedalo.
„Nemali záujem o naše riešenia, zrejme iba chceli využiť našu značku pre problémy v Strane európskych socialistov,“ tvrdí Pilinský.
Premrhaná šanca
Predvolebné spojenectvo však zeleným nepomôže a ostanú mimoparlamentnou silou, myslí si sociológ Pavel Haulík. „Toto volebné obdobie, keď po zániku ANO chýbala občiansko-liberálna strana, bolo pre zelených príležitosťou osloviť širšie spektrum voličov spojením zelených a liberálnych tém. Túto šancu premrhali.“
Zaplniť priestor, ktorý má podľa Haulíka až desaťpercentný potenciál, sa pokúša viac strán. Naposledy o sebe dala počuť nová strana Zelená vlna, v jej vedení je aj člen iniciatívy Inakosť bojujúcej za práva homosexuálov.
Známy prednovembrový ochranár a porevolučný poslanec parlamentu za zelených Mikuláš Huba si myslí, že ich problémom je aj nedôveryhodnosť. Mali by podľa neho viac spolupracovať s ochranármi a odborníkmi. „Hlavným problémom však ostáva chýbajúca spoločenská objednávka.“
Za pravdu mu dáva aj Haulík. „Stále prevláda vnímanie, že najprv si vyriešme základné ekonomické otázky a dobehnime životnou úrovňou vyspelé krajiny a potom môže prísť na rad aj životné prostredie.“

Beata
Balogová
