BRATISLAVA. Zaistenie majetku získaného z organizovanej trestnej činnosti či zneužitím verejnej funkcie by sa malo zjednodušiť. Súd bude môcť ľahšie zadržať byty či firmy ľuďom, ktorí ich nadobudli nezákonne.
Prísnejšie pravidlá by mali platiť aj pre podávanie majetkových priznaní politikov, ministri či poslanci budú musieť dokazovať pôvod majetku aj dodatočne. Vyplynulo to z legislatívneho zámeru zákona o opatreniach proti nezákonne získanému majetku, ktorý dnes schválila vláda.
Prípravu novej normy na odhaľovanie nelegálnych príjmov ľudí ohlásil vlani premiér Robert Fico (Smer-SD), ktorý ešte ako opozičný poslanec presadil zákon o preukazovaní pôvodu majetku.
Ústavný súd však v septembri minulého roka označil normu za protiústavnú. Zákon mal odhaľovať nelegálne nadobudnutý majetok ľudí bez ohľadu na ich prepojenie na organizovaný zločin.
Zámer počíta s prísnejším režimom podávania majetkových priznaní politikov. Posilniť by sa mali aj právomoci parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií či služobného úradu štátnych zamestnancov, ktoré majetkové priznania vyhodnocujú.
Politici budú v prípade podozrenia, že majetok získali nezákonnou cestou, povinní zdokladovať jeho pôvod. Ak tak neurobia alebo zisk sporného majetku presvedčivo nepreukážu, súdy ho budú môcť dočasne zaistiť.
Cieľom zákona je podľa predkladateľa "zachovanie transparentnosti verejného života, prevencia hospodárskej kriminality a kriminality takzvaných bielych golierov".
Súdy budú môcť ľahšie zaistiť byty či ďalšie nehnuteľnosti aj ľuďom, ktorí ich nadobudli organizovanou trestnou činnosťou. Nové pravidlá by sa mali týkať nielen osôb priamo napojených na organizovaný zločin, ale aj ich rodinných príslušníkov či ľudí s nimi majetkovo prepojených.
O zaistení či prepadnutí majetku, ktorý ľudia napojení na organizovaný zločin získali nezákonne, by mali rozhodovať súdy. Tie budú môcť podľa zámeru zaistiť majetok dotyčných osôb vrátane bytov či firiem bez ohľadu na to, kedy ho získali.
Trnka: Potrebujeme viac prokurátorov
BRATISLAVA. Generálny prokurátor Dobroslav Trnka je rozhodnutý požiadať o zvýšenie počtu prokurátorov o 120 ľudí, ak sa do legislatívneho procesu dostane návrh zákona o opatreniach proti nezákonnému majetku.
„Na každú okresnú prokuratúru dvoch, na každú krajskú dvoch a na generálnu tiež dvoch," povedal po rokovaní vlády Trnka. Vláda dnes prijala legislatívny zámer tohto zákona a vybrala alternatívu, ktorá sa má vzťahovať aj na majetok verejných činiteľov.
Zákon by bol účinní voči tým, ktorí už dnes majú povinnosť podávať majetkové priznania za seba a blízkych a ich majetok je zjavne neprimeraný k deklarovaným príjmom, pričom jeho pôvod nedokážu ani dodatočne štátnym orgánom preukázať. V takom prípade bude prokurátor oprávnený súdu navrhnúť majetok zaistiť.
Podľa Trnku sa z legislatívneho zámeru zákona neposudzuje ani efektívnosť, ani tvrdosť, ani ústavnosť pripravovaného zákona, treba vidieť až jeho paragrafované znenie. „Ak by sa išlo podľa toho zámeru, tak je veľmi veľký predpoklad, že paragrafované znenie nemusí vyvolať pro futúro problémy s ústavnosťou tohto zákona," povedal Trnka.
SITA
Zákon sa tejto vláde vraj schváliť nepodarí
BRATISLAVA. Schválenie nového zákona o opatreniach proti nezákonne získanému majetku sa podľa štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti Anny Vittekovej nepodarí stihnúť v tomto volebnom období.
Objasnila, že rezort po vypracovaní paragrafového znenia, predloží právnu normu na posúdenie Rade Európy, ktorá o to požiadala. Rada posudzovala aj legislatívny zámer prípravy zákona, ktorý dnes vláda schválila.
Vitteková odhadla, že návrh zákona by sa na rokovanie kabinetu mohol predložiť na jeseň budúceho roku. Doplnila, že jeho príprava nie je jednoduchá a môže na nej participovať aj opozícia.
Ako ďalej objasnila, v súvislosti s postihovaním majetku verejných činiteľov sa budú musieť novelizovať aj právne predpisy upravujúce podávanie majetkových priznaní.
"Tie by mali byť tak urobené, aby sa z nich dal vyčítať stav majetku, ktorý dotyčná osoba má a jasne sa dal porovnať s deklarovaným príjmom," povedala. Myslí si, že priznania by sa mali priblížiť tým, ktoré podávajú sudcovia a prokurátori. Poznamenala pritom, že zo súčasných priznaní verejných činiteľov sa nedá nič zistiť.
Právna norma by mala postihovať majetok získaný z organizovanej trestnej činnosti, ako aj nezákonne získaný majetok verejných činiteľov. Zákon by sa tak dotkol aj majetku, ktorí zbohatli napríklad v 90. rokoch 20. storočia.
"Vychádzame z toho, že nepôjde o trestnoprávny postih, kde jednoznačne hrozí retroaktivita, ale budeme používať civilné nástroje," zhrnula Vitteková s tým, že nepôjde o trest, ale o preventívne opatrenia vo vzťahu k existujúcemu majetku vo vlastníctve danej osoby.
Aký orgán by mal zadržaný majetok spravovať, zatiaľ nie jasné. Vitteková vysvetlila, že ministerstvo zatiaľ vychádza z holandskej úpravy, kde existuje samostatný úrad na konfiškáciu majetku a jeho správu. Táto otázka však má byť predmetom ďalšej diskusie.
Dôkazné bremeno by v prípade postihovania majetku z organizovanej trestnej činnosti malo byť na prokurátorovi. V prípade verejných činiteľov by malo bremeno pripadnúť na nich.
TASR
Ako vláda plní sľub postihovať ľudí neschopných preukázať pôvod svojho bohatstva
Čo sľúbili: (Vláda SR) Vyvinie maximálne úsilie, aby nadobudol účinnosť zákon o preukazovaní pôvodu majetku a aby sa jeho mechanizmy čo najskôr začali v praxi uplatňovať.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Slovensko životne potrebuje právny mechanizmus, na základe ktorého bude možné v civilnom konaní siahnuť na majetok osobám neschopným preukázať pôvod svojho bohatstva.
Zdroj: Volebný program SMER-u, december 2005
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia skôr negatívne. Komplikované dokazovanie by s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobilo, že by náklady na splnenie sľubu prevýšili jeho prínos. Dôležité je aktívne brániť kradnutiu, a to najmä zlepšením práce polície, súdov a výberu daní.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. V septembri 2008 Ústavný súd rozhodol, že zákon o preukazovaní pôvodu majetku, pôvodne navrhnutý premiérom Ficom, je v rozpore s ústavou. Ministerstvo spravodlivosti odvtedy pripravuje nový zákon.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.