BRATISLAVA. Pokutu od 100 do 5000 eur za porušenie jazykového zákona budú môcť úrady, inštitúcie, firmy a podnikatelia dostať od januára len vtedy, ak ich prehrešok splní aspoň 11 z 21 kritérií. Uvádza sa to v návrhu zásad na uplatňovanie kritizovaného zákona, ktoré dnes schválila vláda. Spresnenie zákona si vyžiadali jeho sporné výklady.
Jazykový zákon sa sprísnil od septembra. Norma vyvolala odpor maďarskej menšiny, ale aj kritiku zahraničných inštitúcií. Kritici zákona napríklad tvrdili, že pokutu budú môcť dostať aj bežní ľudia, ak sa spolu nebudú rozprávať po slovensky. Ministerstvo kultúry preto v návrhu zásad vymenovalo, že pokutu budú môcť dostať štátne orgány, úrady, zákonom zriadené inštitúcie a podnikatelia.
Úradníci musia ovládať štátny jazyk
Podľa schválených spresnení zákona úradníci musia ovládať štátny jazyk, zároveň nie sú povinní ovládať jazyk menšiny. Na úradoch po slovensky budú musieť hovoriť aj bežní občania, výnimka sa týka len obcí, kde žije aspoň 20-percentná menšina. Bežným ľuďom však pokuty nehrozia.
Ministerstvo musí pred uložením pokuty vyzvať toho, kto zákon porušuje, aby to napravil. Až keď sa to nestane, môže uložiť pokutu. Jeho úradníci pritom musia prihliadať na rozsah prehrešku, jeho trvanie, následky a ďalšie okolnosti; pre uloženie pokuty tak musí byť splnených aspoň 11 z 21 kritérií.
Proti pokute je možné odvolanie do 15 dní, ak pokutu odobrí aj minister, tak o nej ešte môže rozhodnúť súd.
Menšina má právo na tlmočníka
Ministerstvo však zavádza aj niekoľko výnimiek. Napríklad rokovanie mestského či miestneho zastupiteľstva sa môže uskutočňovať aj v jazyku národnostnej menšiny, ak s tým súhlasia všetci prítomní.
Ak sa však na úrade niekoľkí ľudia na úrade rozprávajú v jazyku menšiny a je pri tom niekto, kto jazyk menšiny neovláda, musí im k tomu dať súhlas. Výnimkou zostáva čeština, Česi môžu hovoriť s úradníkmi svojou rečou i predkladať dokumenty.
Naopak, príslušníci menšiny majú právo na tlmočníka, ak pred súdom či políciou vyhlásia, že štátny jazyk neovládajú. Právo na neho majú aj ľudia z obcí, kde aspoň pätina obyvateľov patrí k menšine. Komunikáciu medzi lekármi a pacientmi štát kontrolovať nebude.
V jazyku menšiny či cudzom jazyku však podľa ministerstva môžu hovoriť len, ak pacient nevie po slovensky. Ministerstvo bude dodržiavanie zákona každé dva roky vyhodnocovať a predkladať v správe vláde.
Strana maďarskej koalície pod vedením Pála Csákyho, zastupujúca zhruba polmiliónovú maďarskú menšinu, chce naďalej žiadať zmenu zákona. "Diskusia v téme prijatia týchto zásad poslúžila len jednému záveru: potvrdilo sa, že zákon je zlý, nedemokratický, skutočne obsahuje nejasné formulácie a samotné aplikovanie zákona môže byť svojvoľné," uviedla dnes hovorkyňa strany Éva Dunajská. Zásady sú podľa nej právne irelevantné.
"Čokoľvek by sme urobili, pán Csáky svoj názor nezmení," vyhlásil počas dňa Maďarič. Dodal, že do zásad zapracovali aj väčšinu odporúčaní komisára Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Knuta Vollebaeka.
Lajčák: Budapešť sa ocitla v pasci svojich vyhlásení
BRATISLAVA. Výhrady maďarských predstaviteľov k slovenskému postupu pri jazykovom zákone, ku ktorému dnes vláda prijala zásady na jeho uplatňovanie, sú podľa šéfa rezortu diplomacie Miroslava Lajčáka neopodstatnené.
„Budapešť sa predovšetkým ocitla v pasci svojich vlastných bombastických vyjadrení na začiatku, keď sa mnohí politici pasovali do úlohy nejakých samozvaných vykladačov európskych noriem, európskeho práva a zrazu s prekvapením zisťujú, že relevantné európske inštitúcie majú iný názor, veľmi blízky nášmu názoru," konštatoval Lajčák.
Dôvod na zamyslenie
Minister verí, že to trošku pomôže maďarskej politickej scéne k sebareflexii, ktorá je „viac než potrebná“.
Lajčák konštatoval, že cieľom tohto zákona nie je nikomu ubližovať. „Slovenská republika je pripravená pokračovať v konštruktívnych rozhovoroch s maďarskou stranou, tak ako sme to aj oficiálne odkomunikovali," povedal Lajčák.
Maďarský premiér Gordon Bajnai v utorok na rokovaní s predstaviteľmi Maďarov žijúcich v zahraničí v Budapešti vyhlásil, že situácia a posledné udalosti súvisiace so slovenským jazykovým zákonom sú znepokojujúce.
Maďarsko bude podľa Bajnaia rozhodne reagovať na to, ak nejaká krajina prijme opatrenia, ktoré nebudú v súlade s európskymi normami, a tým viac v prípade, ak budú takéto opatrenia znevýhodňovať maďarskú menšinu.
Maďarský premiér narážal na slovenský jazykový zákon, ktorý podľa Budapešti nespĺňa európske štandardy. Bajnaiove letné stretnutie so slovenským premiérom Robertom Ficom podľa maďarského premiéra ukázalo, že je šanca vyriešiť tieto záležitosti pokojným spôsobom.
Treba vraj pokračovať v rokovaniach
Námestník maďarského ministerstva zahraničných vecí Vilmos Szabó v utorok vyhlásil, že Maďarsko by chcelo ešte diskutovať o slovenskom jazykovom zákone. Prijatie zásad na vykonávanie zákona o štátnom jazyku je predčasné, vyhlásil Szabó. Zásady na vykonávanie zákona o štátnom jazyku (jazykového zákona) však dnes slovenská vláda odobrila. Platiť majú od 1. januára 2010.
Szabó pripomenul, že maďarská strana navrhovala ďalšie stretnutie so slovenskou delegáciou na 15. decembra, slovenská strana však už ďalšie stretávanie sa k otázke jazykového zákona v tomto roku odmietla.
Podľa Szabóa sú ďalšie rokovania potrebné najmä preto, že súčasťou zásad na vykonávanie zákona, "sú nové záležitosti, ktoré v pôvodnom texte zákona neboli".
Zmiešaná slovensko-maďarská komisia pre záležitosti menšín sa zaoberala témou slovenského jazykového zákona naposledy 4. decembra. V pondelok slovenské ministerstvo zahraničných vecí vyhlásilo, že slovenská strana síce zostáva otvorená ďalšej diskusii, no tento rok sa už s maďarskou stranou na tému jazykového zákona baviť nebude.
SITA
SMK: Vykonávacie predpisy sú bezzubé
BRATISLAVA. Strana maďarskej koalície (SMK) považuje dnes prijaté zásady na vykonávanie Zákona o štátnom jazyku za právne irelevantný dokument, a to nielen z hľadiska aplikovania zákona zo strany občanov SR, ale aj z hľadiska súdnej vymožiteľnosti práva občanov.
Diskusia okolo prijímania týchto zásad podľa SMK potvrdila, že "zákon je zlý, nedemokratický, skutočne obsahuje nejasné formulácie a samotné aplikovanie zákona môže byť svojvoľné".
Ako sa ďalej uvádza v stanovisku, SMK považuje za dôležité, že zo strany OBSE bude pokračovať monitorovanie aplikovania zákona a taktiež sa očakáva celkové hodnotenie zákona zo strany Benátskej Komisie Rady Európy. Upozorňuje na to, že diskusia o Zákone o štátnom jazyku na medzinárodnej úrovni nie je zďaleka ukončená.
Podľa SMK je riešením zmena zákona, prijatie vylepšeného zákona o používaní jazykov menšín a prijatie komplexného zákona o menšinách.
SITA
