Pokuty a príkazy. Pre bežných ľudí platí to, čo je v zákone o štátnom jazyku.
BRATISLAVA. Máme nové vládne zásady. Minister kultúry Marek Maďarič (Smer) cez ne vysvetľuje jazykový zákon.
Zásady, ktoré v stredu prijala Ficova vláda a ktoré začnú platiť od januára, sú pre ministerských úradníkov, nie pre občanov. Tí sa majú, tak ako doteraz, riadiť nejasným jazykovým zákonom.
Z dokumentu nie je zrejmé, či je vôbec právne záväzný, upozornilo Maďariča aj ministerstvo spravodlivosti. Navrhlo, aby sa na vykonávanie jazykového zákona prijal namiesto zásad štandardný právny predpis – nariadenie vlády, vyhláška alebo výnos.
Z maďarčiny chcú urobiť kuchynskú reč, myslí si Peter Morvay
Nezáväzné zásady
Jazykový zákon l od 1. septembra zaviedol pokuty až do 5000 eur; l prikazuje používať slovenčinu v úradnom styku. Výnimkou sú iba územia s vyše 20percentnou menšinou; l určuje aj to, ako sa má rozprávať lekár s pacientom; l slovenčina je povinná aj na pamätníkoch a pamätných tabuliach, kultúrnych letákoch a v reklamách.
Právna záväznosť zásad nebola jasná ani Generálnej prokuratúre – keď jej ministerstvo objasnilo, že zásady nie sú právne záväzné, prokuratúra navrhla ich nezverejňovať v Zbierke zákonov. Tam sa nakoniec aj tak objavia, hoci sa podľa nich nemožno záväzne riadiť.
Predpisy s názvom „zásady vlády“ existovali podľa právnika Jozefa Vozára zo Slovenskej akadémie vied ešte v bývalom režime. Vtedy určovali napríklad organizáciu a úlohy právnych útvarov v niektorých organizáciách riadených ministerstvami.
„Zásady nemenia samotný zákon, sú riadiacim aktom metodického charakteru, ktorý je záväzný pre ministerstvo kultúry ako orgán dohľadu a takisto ako zákon budú chrániť práva občanov na poskytovanie a prijímanie informácií v štátnom jazyku,“ povedal Maďarič. Zároveň pripustil, že pred súdom občanom nepomôže odvolávať sa na vykonávací predpis.
Maďarsko má naďalej obavy
Právnik spolupracujúci so združením Via Iuris Peter Wilfling považuje prijatie nezáväzného dokumentu na vykonávanie zákona za zvláštne. Pre občanov to znamená nižšiu právnu istotu. „Ak chcela vláda zabezpečiť právnu istotu, tak mala zákon zmeniť alebo prijať na jeho vykonanie naozajstný právny predpis. O tom, či bol zákon porušený, totiž v konečnom dôsledku môže rozhodnúť súd a ten interpretuje zákon podľa svojho uváženia, bez ohľadu na vládne zásady.“
Maďarsko tvrdí, že ich obavy, či bude asi 30-stranový dokument záväzný a ústretovejší k menšinám, sa naplnili. Maďarský premiér Gordon Bajnai v utorok znova vyjadril pochybnosti o súlade jazykového zákona s medzinárodnými a európskymi normami napriek tomu, že zákonu i predpisom dal zelenú aj vysoký komisár OBSE pre menšiny Knut Vollebaek.
Marek Maďarič včera znova zopakoval, že v zásadách zohľadnili pripomienky komisárových expertov i maďarskej menšiny zastúpenej Okrúhlym stolom Maďarov, stranou Most-Híd i SMK.
Tretí na úrade spúšťa slovenčinu
BRATISLAVA. Ministerstvo kultúry po naliehaní predstaviteľov maďarskej menšiny vysvetľuje aj to, čo podľa neho jazykový zákon hovorí o úradnom styku v obciach, kde menšina nedosahuje pätinu obyvateľov. Nebolo totiž jasné, či tam môžu hovoriť jazykom menšiny, ak je na mieste aj tretia osoba.
Ak je podľa rezortu napríklad na pošte viacero ľudí, no rozhovor prebieha len medzi úradníčkou a jedným zákazníkom, môžu hovoriť trebárs aj po maďarsky. Ak sa pridá človek, ktorý k menšine nepatrí, s menšinovým jazykom je koniec. „Pri účasti inej tretej osoby na komunikácii v úradnom styku tam, kde nežije 20-percent príslušníkov menšiny, sa komunikácia automaticky vedie v štátnom jazyku.“
Martina Kováčová
