Duray: Slovenský parlament bude ešte rokovať o návrhu
protikrajanského zákona
Budapešť 15. apríla (TASR) - Slovenský parlament bude ešte rokovať
o jednom návrhu zákona namiereného proti maďarskému krajanskému
zákonu. Predkladateľom je Slovenská národná strana, tá však
v Národnej rade SR nemá takú podporu poslancov ako kresťanskí
demokrati, ktorých podanie zákonodarný zbor zamietol. Povedal to dnes
v relácii maďarskej verejnoprávnej televízie Ma reggel výkonný
podpredseda Strany maďarskej koalície (SMK) Miklós Duray.
Mnohí poslanci slovenského parlamentu si myslia, že
pripravovaný návrh národniarov je protiústavný, konštatoval Duray.
Ako dodal, v Národnej rade nie je veľmi populárna spolupráca so
Slovenskou národnou stranou, preto bude menej poslancov, ktorí
podporia ich návrh.
O návrhu kresťanských demokratov, ktorý neprešiel o dva hlasy,
politik SMK povedal, že z pohľadu Európy 21. storočia bol
extrémistický. Už aj názov návrhu o tom svedčí - zákon o zabezpečení
zvrchovanosti SR, konštatoval Duray. Zároveň položil otázku, ako môže
viacdetná rodina s niekoľkotisícovou podporou na zmiernenie jej
sociálnej situácie ohrozovať štátnu zvrchovanosť Slovenska.
Znovupredloženie návrhu kresťanských demokratov bude možné až
po septembrových parlamentných voľbách v novom zákonodarnom zbore.
Tam však už bude iná situácia, uviedol Duray. Podľa jeho slov sa už
záujmy budú inak črtať, a strany už budú mať menší záujem na tom, aby
si pozície posilňovali nacionalistickou propagandou. Po jesenných
voľbách sa maďarská koalícia opäť dostane do vlády, domnieva sa Duray
a vyjadril nádej, strana bude mať väčší vplyv na politické dianie.
Weiss: Slovenská ľavica je v kríze
Praha 15. apríla (TASR) - Problémom Strany demokratickej ľavice (SDĽ)
je veľmi hlboká kríza dôveryhodnosti a voliči sa k SDĽ nevrátili ani
po nástupe nového vedenia čele s Pavlom Koncošom. V rozhovore pre
český denník Právo to pripomenul spoluzakladateľ
Sociálnodemokratickej alternatívy (SDA) Peter Weiss.
Podľa Weissa sú príčiny krízy slovenskej ľavice hlbšie.
"Súvisia nielen s historickými tradíciami, ale aj so zmienenými
chybami ľavice v poslednom období," dodal bývalý šéf SDĽ, ktorý
nepopiera ani svoj podiel viny. Na Slovensku podľa neho prevládli
konzervatívno-liberálne myšlienkové prúdy a stalo sa módou byť
pravicový. "Teraz je veľmi dôležité obnoviť dôveryhodnosť
sociálnodemokratickej politiky," dodal.
Spolupráca novej strany s SDĽ je nepravdepodobná. "Keby sme sa
spojili s tými, od ktorými sme z veľmi zásadných dôvodov odišli,
ľudia by tomu opäť nerozumeli," dodal Weiss. Mrzí ho však postoj
Sociálnodemokratickej strany Slovenska, ktorej ponúkli zastúpenie na
kandidátke. Odpoveďou však bolo zvolenie Jaroslava Volfa, ktorý
symbolizuje najnižšie preferencie strany, za volebného lídra.
Ostrý výpad bývalého straníckeho kolegu, terajšieho lídra
Smeru Roberta Fica, proti jeho osobe Weissa prekvapil. "Jeho útok si
vysvetľujem tým, že bývalí voliči SDĽ, ktorí prešli k Ficovi, dostali
vznikom SDA novú alternatívu. U Fica je to jednoducho obava z novej
konkurencie," dodal.
V súvislosti s blížiacimi sa voľbami a rozhodujúcim summitom
NATO v Prahe Weiss pripomenul, že Slovensko stojí na historickej
križovatke. Predchádzajúca vláda podľa neho dostala červenú v čase,
keď sa rozdávali pozvánky do NATO a začínali rozhovory s úniou.
"My sme toto dvojročné manko dohnali. Záleží na slovenských
občanoch, akú si pre seba a pre svoje rodiny vyberú budúcnosť," dodal
spoluzakladateľ SDA pre Právo.
Mladá fronta Dnes (MfD) dnes pripomenula, že na zjazde SDA sa
jej novým lídrom stal Milan Ftáčnik. SDA chce osloviť voličov, ktorí
nechcú hlasovať pre populistický Smer, ani pre postkomunistickú SDĽ.
Odliv politikov z SDĽ bude podľa denníka pravdepodobne
pokračovať. Vznik alternatívy je podľa MfD ďalším klincom do rakvy
SDĽ, ktorá sa po korupčných aférach, vnútrostraníckom preťahovaní
a pritvrdení rétoriky voči vládnym partnerom dostala pod päťpercentnú
hranicu potrebnú pre zvolenie do parlamentu.
Kandidátov bude v predsedníctve Konventu zastupovať Peterle
Brusel 15. apríla (TASR) - Kandidátske krajiny bude v predsedníctve
Konventu o budúcnosti EÚ zastupovať slovinský poslanec Alojz Peterle.
Rozhodli o tom dnes v Bruseli zástupcovia národných parlamentov
kandidátskych krajín v tajnom hlasovaní. Poslankyňa NR SR Irena
Belohorská získala len dva hlasy.
Podľa očakávania získal najväčšiu podporu bývalý slovinský
premiér a minister zahraničných vecí, ktorého z 23 hlasujúcich
podporilo 12 poslancov. Pomohla mu okrem iného podpora vyjadrená
najsilnejšou politickou frakciou v Európskom parlamente - ľudovcov.
Litovský kandidát Alvydas Medalinskas získal deväť hlasov.
"Ako sa nakoniec ukázalo, rozhodla podpora politickej skupiny
a o tom to je, že treba hľadať podporu v politickej skupine,"
povedala TASR po hlasovaní Belohorská, ktorá priznala istý podiel
viny, pretože neinformovala o svojej kandidatúre ani kolegov zo
slovenskej delegácie.
Belohorská je presvedčená, že za ňu dnes nezahlasoval druhý
zástupca NR SR v Konvente Pavol Hamžík. "Myslím si určite, že ten
druhý hlas nebol od neho," povedala.
"Nie je dôležité, kto za koho hlasoval, ale to, že pán Peterle
bude kompetentne zastupovať záujmy kandidátskych krajín
v predsedníctve," odpovedal Hamžík na priamu otázku, či podporil
Belohorskú.
Obaja však veria, že zvolenie zástupcu kandidátskych krajín do
predsedníctva je dôležité, hoci bude mať len štatút pozorovateľa.
"Bude mať možnosť povedať svoj názor, aspoň niečo sme dosiahli,"
myslí si Belohorská.
Podľa Hamžíka bude mať Peterle rovnaké právomoci ako ostatní
- bude sa môcť vyjadrovať a prijímať závery. "Je to ale formálna
záležitosť, pretože rozhoduje Konvent, nie predsedníctvo," uviedol
Hamžík.
Alojz Peterle po svojom zvolení ubezpečil, že nebude
v predsedníctve len pasívnym pozorovateľom a prisľúbil, že bude
zastupovať záujmy kandidátskych krajín. "Chcem využiť svoje
skúsenosti v prospech kandidátskych krajín," vyhlásil s tým, že sa
spolieha na dobrú spoluprácu s ostatnými poslancami.
Zvoleného zástupcu v predsedníctve oznámia kandidátske krajiny
dnes popoludní na plenárnom zasadnutí Konventu, ktorého hlavnou témou
bude rozdelenie kompetencií medzi inštitúciami EÚ a členskými štátmi.
Mesežnikov: Durayov prejav bol nepremyslený
Budapešť 15. apríla (TASR) - Nie je zodpovedné, ak sa akákoľvek
osobnosť verejného života vyjadruje v zahraničí ako ľudový tribún.
Cituje dnes reakciu slovenského politológa Grigorija Mesežnikova na
vystúpenie Miklósa Duraya maďarský denník Népszabadság.
Podpredseda Strany maďarskej koalície (SMK) Miklós Duray
vystúpil v sobotu na masovom pravicovom zhromaždení v Budapešti, na
ktorom sa zúčastnilo vyše milióna občanov.
Politik SMK hovoril o tom, že národ je opäť spolu. Nemyslí si,
že maďarská spoločnosť je rozdelená, ale vie, že významná časť
spoločnosti pochopila, že sa začala revolúcia, kým druhá polovica to
nepochopila. Podľa jeho slov je potrebné im to vysvetliť, potom opäť
bude národ vo všetkom jednotný. Svoje vystúpenie ukončil zvolaním
"Felvidék je s vami, felvidék je s tebou, Viktor!".
Mesežnikov pre Népszabadság uviedol, že je normálne, ak v rámci
kampane vystúpia politickí partneri vyznávajúci podobné hodnoty.
Z tohto pohľadu je Durayove vystúpenie v poriadku. Slová politika
maďarskej koalície boli nepremyslené v tom, že hovoril o akejsi
revolúcii maďarského príkladu. V Maďarsku na rozdiel od Slovenska
alebo Česka po zmene režimu neboli ani raz predčasné parlamentné
voľby, teda demokracia je tam stabilná.
Duray môže podľa Mesežnikova vyvolať na Slovensku protimaďarské
vášne, ktorých prvé znaky sa už ukázali v reakcii Slovenskej národnej
strany. Takéto poľutovaniahodné prejavy môžu skomplikovať vyjasnenie
rozdielov vládnych slovensko-maďarských názorov na maďarský krajanský
zákon, ako aj na otázku Benešových dekrétov, konštatoval politológ.
Denník zverejnil aj reakciu predsedu SMK Bélu Bugára, podľa ktorého
Duray hovoril svoj osobný názor.
Splitský súd skúma možnosti a podmienky vydania Vladimíra F.
a Mariána Š.
Split 15. apríla (TASR) - Župný súd v chorvátskom Splite sa naďalej
zaoberá postupom a podmienkami vydania konateľov nebankových
spoločností Vladimíra F. a Mariána Š. slovenským orgánom. Vyšetrovací
sudca splitského súdu Velimir Pandžič to dnes potvrdil pre TASR.
Zdôraznil, že ho teraz nezaujíma žiadna firma Horizont ani iné
skutočnosti, ale výhradne len fakty o tom, či sú splnené podmienky
vydania dvojice zadržaných na Slovensko. "Viac k tomu nič nemôžem
dodať," konštatoval vyšetrovateľ a odmietol sa púšťať i do odhadu
možného termínu vydania.
Chorvátska polícia zadržala oboch slovenských občanov 1. marca
v Drveniku pri Makarskej na základe medzinárodného zatykača. Tí sú
teraz vo vydávacej väzbe v Splite. Konatelia spoločností Horizont
Slovakia a BMG Invest sú obvinení zo spáchania trestných činov
neoprávneného podnikania, porušovania záväzných pravidiel
hospodárskeho styku a podvodu.
Komisár Busquin: Slovensko musí investovať do vedy a výskumu
Brusel 15. apríla (TASR) - Veda, výskum a inovácia sú základom pre
ekonomický rozvoj a rast zamestnanosti, preto je nevyhnutné do týchto
oblastí investovať, aj keď výsledky týchto investícií sa prejavia až
o niekoľko rokov. S takýmto posolstvom príde v utorok na návštevu
Slovenska európsky komisár pre vedu a výskum Philippe Busquin.
"Ak chceme byť konkurencieschopní a mať vysokú zamestnanosť
zajtra, musíme (do vedy a výskumu) investovať už predvčerom," povedal
v rozhovore pre TASR komisár. Chápe, že Slovensko čelí mnohým
ekonomickým problémom a nedostatku finančných zdrojov, ale "mať dobre
vybavené laboratóriá je rovnako dôležité, ako mať dobré cesty".
Prioritou je podľa neho dosiahnuť, aby EÚ vydávala na vedu
a výskum tri percentá hrubého domáceho produktu. Dnes je to len 1,99
percenta, zatiaľ čo v prípade USA až 4,2 percenta. Slovensko
vynakladá v uplynulých rokoch na túto oblasť len asi 0,7-0,8 percenta
svojho HDP.
Ďalším problémom európskej vedy oproti USA je podľa Busquina
veľká roztrieštenosť zdrojov. "Problémom nie je dostatok inteligencie
a ľudských kapacít, ale organizácia," uviedol komisár, ktorý je však
presvedčený, že zaostávanie Európy za Amerikou sa podarí znižovať.
Aby sa to podarilo, je nevyhnutné vytvoriť spoločný európsky
vedecký priestor a integrovať roztrieštené výskumné pracoviská
a projekty. To by malo tiež zabrániť úniku kvalitných vedcov za
atraktívnejšími podmienkami v USA, čo nie je len problém Slovenska,
ale celej Európy.
Pomôcť má tomu aj šiesty rámcový program EÚ pre vedu a výskum
na roky 2003-06, do ktorého sa plne zapojí aj Slovensko a ostatné
kandidátske krajiny. "Je to vlastne rozšírenie pred rozšírením,"
komentoval účasť kandidátov na programe Busquin. Na program vyčlenila
EÚ 17,5 miliardy eúr.
Komisár vysoko ocenil účasť Slovenska už na piatom rámcovom
programe, na ktorom participovalo 130 slovenských organizácií.
"Proporcionálne k veľkosti krajiny a počtu obyvateľov je to
vynikajúce," zhodnotil. Za problém Slovenska, ale aj celej Európy,
považuje nedostatočné zapojenie priemyselných štruktúr do vedy
a výskumu.
Slovensko má ale dlhoročné tradície vo vede a výskume,
kvalitnú vzdelanostnú úroveň a obrovský ľudský potenciál. Busquin
preto nevidí dôvod, prečo by nemohlo nasledovať napríklad fínsky
model. Vo Fínsku bola pred pár rokmi veda a inovácia relatívne slabá,
krajina sa však zamerala na vedu a vzdelávanie a dnes je na čele
komunikačných technológií vo svete, pripomenul komisár.
Busquin sa počas jednodňovej návštevy v Bratislave stretne
s vicepremiérkou pre európsku integráciu Máriou Kadlečíkovou,
ministrom školstva Milanom Ftáčnikom, navštívi Komenského univerzitu
a laserové stredisko Technickej univerzity v Mlynskej doline.
Jeho návšteva bude prvá na Slovensku a je súčasťou turné po
kandidátskych krajinách, ktorého cieľom je oboznámiť sa s prípravami
na šiesty rámcový program pre vedu a výskum.
Minister zahraničných vecí Eduard Kukan rokoval na Islande
Reykjavík 15. apríla (TASR) - Minister zahraničných vecí SR Eduard
Kukan začal dnes oficiálnu návštevu Islandskej republiky stretnutím
so šéfom islandskej diplomacie Halldórom Ásgrímssonom.
Ministri sa zhodli na tom, že vzťahy medzi Islandom
a Slovenskom sú bezproblémové, k čomu by mala prispieť aj dnes
podpísaná dohoda o zamedzení dvojitého zdanenia. Deklarovali
pripravenosť podpísať aj ďalšie dohody, z ktorých aktuálna je dohoda
o podpore a vzájomnej ochrane investícií.
Impulzom pre ďalší rozvoj bilaterálnych vzťahov bude aj dnešné
otvorenie honorárneho konzulátu v Reykjavíku, na čele ktorého bude
stáť islandský podnikateľ Runolfur Oddsson.
Eduard Kukan prejavil záujem o ďalšiu spoluprácu vo využívaní
termálnej energie - v súčasnosti existuje jediný spoločný
slovensko-islandský podnik Slovgeoterm, ktorý sa zaoberá využívaním
geotermálnych prameňov na Slovensku. Obe strany prejavili záujem
o rozšírenie spolupráce v oblasti kultúry - v stredu 17. apríla
otvoria v Reykjavíku festival súčasného európskeho dokumentárneho
filmu, na ktorom sa bude prezentovať aj SR.
Šéf slovenskej diplomacie informoval svojho partnera
o zahraničnopolitických prioritách SR a stave pripravenosti Slovenska
na vstup do euroatlantických štruktúr, požiadal ho tiež o podporu
slovenskej kandidatúry na post stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN
na roky 2006-2007. Islandský minister Halldór Ágrímsson vyjadril
podporu ďalšiemu rozširovaniu NATO a EÚ a ocenil stav pripravenosti
SR na vstup do NATO.
Téma bilaterálnych vzťahov a integrácie dominovala aj na
stretnutí Kukana s islandským premiérom Davidom Oddssonom. Ten
konštatoval, že "Slovensko je na dobrej ceste, pokiaľ ide
o pripravenosť na členstvo v NATO" a dodal, že "bola by škoda
nevyužiť výsledky, ktoré Slovensko dosiahlo od volieb v roku 1998".
David Oddsson zároveň zdôraznil, že nikto nepochybuje o tom, že
Slovensko patrí do európskej rodiny.
Popoludní minister Kukan vystúpil na pôde reykjavíckej
univerzity s prednáškou na tému "Slovensko ako člen transatlantickej
komunity" a rokoval s islandskou ministerkou obchodu a priemyslu
Valgerdur Sverisdottir.
Verheugen: SR potrebuje po voľbách vládu, pre ktorú je EÚ prioritou
Brusel 15. apríla (TASR) - V rozhodujúcej etape prístupových rokovaní
a celého procesu rozšírenia je dôležité, aby Slovensko malo po
voľbách parlament a vládu, ktoré môžu dôveryhodne pokračovať
v procese integrácie a doviesť ho do úspešného konca. Vyhlásil to
dnes v Bruseli európsky komisár pre rozšírenie Günter Verheugen.
Komisár odpovedal v diskusii s členmi zahraničného výboru
Európskeho parlamentu na otázku britského poslanca Charlesa Tannocka,
či môže potvrdiť stanovisko, že víťazstvo "istej" politickej strany
v septembrových voľbách bude znamenať prakticky koniec pre integračné
ambície Slovenska.
"Nechcem špekulovať o tom, aké dôsledky by mal aký výsledok.
Ale v zhode s Radou (ministrov) a myslím, že aj s (Európskym)
parlamentom by sme mali povedať, že v tejto rozhodujúcej fáze
rokovaní a celého procesu ide samozrejme o to, aby krajina mala
parlament a vládu, ktoré v tomto procese môžu dôveryhodne pokračovať
a doviesť ho do konca. Teda vládu a parlament, pre ktoré je vstup do
EÚ prioritou," uviedol komisár Verheugen.
V diskusii s poslancami EP však dominovala téma Benešových
dekrétov. Verheugen potvrdil, že tieto dekréty patria minulosti,
nemajú dnes žiadne právne účinky a nesúvisia s prístupovým procesom.
V búrlivej debate najmä nemeckí poslanci tvrdili opak.
Upokojiť situáciu sa pokúšal holandský poslanec a spravodajca
EP pre Slovensko Jan Marinus Wiersma, ktorý odmietol spájanie
dekrétov s procesom rozšírenia.
Verheugen v búrlivej debate v EP potvrdil stanovisko k dekrétom
Brusel 15. apríla (TASR) - Téma Benešových dekrétov dominovala
dnešnej diskusii komisára EÚ pre rozšírenie Güntera Verheugena
s poslancami zahraničného výboru Európskeho parlamentu v Bruseli.
Zatiaľ čo Verheugen obhajoval svoje minulotýždňové stanovisko
z Prahy, podľa ktorého sú dekréty minulosťou, nemajú dnes žiadne
právne účinky a neovplyvnia vstup ČR do únie, nemeckí a rakúski
poslanci jeho vyhlásenie kritizovali, zdôrazňovali utrpenie
deportovaných Nemcov, diskriminačný charakter dekrétov a ich nesúlad
s európskym právom.
Väčšinou socialistickí poslanci sa naopak snažili situáciu
upokojovať. Podľa parlamentného spravodajcu pre Slovensko Jana
Marinusa Wiersmu treba slovenskej a českej verejnosti jasne
vysvetliť, že to, čo počúvajú z Bruselu o dekrétoch, nie je oficiálne
stanovisko EP, ale názory jednotlivých poslancov.
"Prebieha tu diskusia, ale ani parlament, ani tento výbor
nedospel zatiaľ k žiadnemu záberu. A ja dúfam, že na záver plénum aj
tak príde k záveru, že Benešove dekréty by sa nemali spájať
s rozšírením. Inak by sme urobiť ďalších 50.000 takýchto spojení
a ísť až do stredoveku," vyhlásil Wiersma.
Verheugena sa spýtal, či komisár neplánuje prijať podobné
spoločné vyhlásenie - ako minulý týždeň s českým premiérom Milošom
Zemanom - aj s predsedom slovenskej vlády Mikulášom Dzurindom.
Komisár odpovedal, že premiér Dzurinda nedávno veľmi jasne
a presvedčivo o tejto téme hovoril na pôde zahraničného výboru
a nadobudol dojem, že výbor jeho stanovisko uspokojilo.
Debatu o dekrétoch dnes živili najmä nemeckí a rakúski
poslanci. Rakúšanka Ursula Stenzelová vyhlásila, že v českej právnej
praxi sa aj dnes v prípade reštitúcií odvolávajú na Benešove dekréty.
Vyslovila sa za zriadenie osobitnej historickej komisie, ktorá by
dekréty preskúmala.
Nemec Hartmut Nassauer si neodpustil poznámku, že na základe
dekrétov boli zabité tisíce Nemcov a podľa dekrétov to nebolo
protiprávne. "A tieto dekréty stále platia," vyhlásil s tým, že to
treba preskúmať skôr, ako sa ČR a jej právny systém stane členom
únie. Komisára sa Nassauer spýtal, či súhlasí s tým, že deportácie na
etnickom princípe nie sú protiprávne.
