Aj keď sa opozícia spojí s HZDS, nebude mať parlamentnú väčšinu, ukazuje prieskum.Preferencie naznačujú, že Smeru bude po voľbách v roku 2010 stačiť jeden koaličný partner.
BRATISLAVA. Ako králiky z klobúka. Možno aj tak by si mohol predseda Smeru Robert Fico vyberať budúceho koaličného partnera, pokiaľ by voľby dopadli tak, ako naznačuje decembrový prieskum agentúry Focus.
Sondáž ukazuje, že sa rok trvajúci prepad preferencií Smeru zastavil na 37,9 percentách. Aj takýto výsledok by do parlamentu dostal až 62 Ficových poslancov, čo je o desať viac, ako má teraz.
Koalíciu by mohol zostaviť so SNS a HZDS (87 mandátov), ale i so samotnou SNS (76 mandátov), čo by však vzhľadom k najtesnejšej väčšine nebolo príliš pravdepodobné. Ale pohodlne by mohol vládnuť s KDH (spolu 80 poslancov), SDKÚ (81 poslancov) a s rôznymi kombináciami, ktoré by si poskladal z piatich pravicových strán, ktoré by sa do snemovne dostali.
Pravica by podľa sondáže mala problém aj v prípade, že by sa do parlamentu dostali Most i SaS. SDKÚ totiž za pol roka klesla z takmer 18 na 11,5 percenta a je na tom len o pol percenta lepšie ako KDH, ktoré je naopak na vzostupe. Pri súčasných preferenciách by nemalo v parlamente väčšinu ani päť pravicových strán spolu s HZDS.
Smer vzal od HZDS aj SNS
Ficova strana podľa prieskumu čerpá svoje percentá nielen od ľudí, ktorí mu dali hlas pred tri a pol rokom. Pridali sa k nemu hlavne vtedajší nevoliči a niekdajší sympatizanti HZDS a SNS.
Naopak HZDS nepribralo od roku 2006 v podstate žiadnych voličov iných strán na rozdiel od SNS, ktorá niektorých sympatizantov Vladimíra Mečiara dostala na svoju stranu.
Koľko budú mať strany nakoniec vo voľbách je však aj pol roka pred nimi ťažké odhadnúť. Prieskum Focusu v decembri 2005 nameral Smeru 31,8 percenta, čo bolo veľmi blízko jeho 29-percentnému volebnému zisku.
Pri niektorých iných stranách bol však výsledok v porovnaní s prieskumom veľmi odlišný.
SDKÚ ukazovali prieskumy len okolo deviatich percent, ale vo voľbách jej dal hlas dvojnásobok ľudí. Výrazne lepší výsledok, ako naznačovali prieskumy, dosiahla aj SNS.
Šesť mesiacov pred voľbami majú zmeny v preferenciách iba stranícky význam, lebo politicky je situácia nemenná, hovorí Marián Leško.
Dzurinda môže dostať viac
Podľa analytika Focusu Martina Slosiarika majú potenciál polepšiť si aj teraz práve SDKÚ a SNS. Mnohí potenciálni pravicoví voliči, ktorí sú momentálne v kategórii nevoličov či nerozhodnutých, nájdu v sebe povinnosť nakoniec k voľbám ísť a nenechať prepadnúť svoj hlas, hoci zažili v prípade SDKÚ isté dezilúzie. „Treba si však uvedomiť, že v predchádzajúcich voľbách tu nebola SaS," povedal.
Slosiarik si myslí, že istý nárast by, podobne ako v roku 2006, mohla zaznamenať aj SNS. V decembri 2005 jej Focus nameral len necelých sedem percent, hoci o pol roka odovzdalo Slotovej strane hlas skoro 12 percent ľudí.
Smeru môžu ubrať papuče
Pri Smere analytik očakáva naopak skôr mierny pokles oproti súčasným preferenciám. Ten by podľa neho mohol vo voľbách nazbierať 32 až 35 percent. Približne takéto percento by podľa informácií SME považovali za úspech aj niektorí ľudia z najužšieho vedenia Smeru.
„S veľkými sympatiami súvisí aj to, že má veľa potenciálnych voličov, z ktorých časť k voľbám nepríde. Hovoríme tomu papučové preferencie," povedal Slosiarik. Preferenciám Ficovej strany by podľa sociológa mohli v nasledujúcom polroku výrazne uškodiť len mimoriadne závažné kauzy.
SaS berie hlavne Smeru, nie SDKÚ
V parlamente by mohlo byť až päť pravicových strán. Je to skôr neisté než isté.
BRATISLAVA. KDH sa po roku priblížilo tesne k SDKÚ. Most sa drží päť mesiacov stabilne okolo piatich percent a SMK k nim naopak neomylne klesá.
SaS sa už v prieskumoch viacerých agentúr dostáva nad päť percent. Toto je obraz slovenskej pravice pol roka pred voľbami.
Práve nové strany SaS a Most by mohli v prípade úspechu zmeniť pomery v parlamente, prípadne sa stať možnými partnermi Smeru. Neúspech oboch strán by naopak mohol pravicu výrazne oslabiť, keďže by mohlo prepadnúť aj do 10 percent hlasov.
SaS však prekvapivo neberie hlasy hlavne od SDKÚ. Podľa prieskumu agentúry Focus volilo v roku 2006 Dzurindovu stranu len 18 percent súčasných priaznivcov Richarda Sulíka. Viac ako 39 percent sympatizantov získala strana spomedzi bývalých voličov Smeru a šesť percent od voličov SNS.
Veľký podiel niekdajších Ficových priaznivcov si sociológ Martin Slosiarik vysvetľuje aj „populistickou agendou", ktorú Sulík a jeho strana ponúkajú - teda napríklad referendom o zrušení koncesionárskych poplatkov, poslaneckej imunity či stanovení limitov na nákup limuzín pre politikov.
Ďalším zaujímavým zistením Focusu je, že len 70 percent voličov Mostu dalo v roku 2006 hlas SMK. Viac ako 13 percent z jeho súčasných priaznivcov naposledy hlasovalo za Smer, SDKÚ a iné strany. Práve táto časť priaznivcov Bélu Bugára môže byť podľa Slosiarika menej istou časťou voličov Mostu.
(knm)

Beata
Balogová
