BRATISLAVA.
Na Slovensku žilo podľa údajov ministerstva vnútra viac ako 50.000 migrantov, z toho ženy tvorili necelých 30 percent. Celkovo počet migrantov tvorí necelé jedno percento populácie v krajine.
"Ženy na sebe nesú to dvojité bremeno starostlivosti o domácnosť, veľmi často starostlivosti o rodiny, o členov rodiny, ale popritom sa snažia, pokúšajú aj teda ekonomicky participovať," komentovala výsledky výskumu Martina Sekulová z IVO.
Ženy majú podľa prieskumu situáciu v hosťovskej krajine v porovnaní s mužmi ešte nevýhodnejšiu. Migrantky nemajú napríklad toľko možností sa zamestnať alebo zdokonaľovať v jazyku, keďže sa starajú aj o rodinu, dodala Sekulová.
Respondentky v rozhovoroch tiež uviedli, že ťažkosti im spôsobujú aj zákony, ktoré im sťažujú možnosť získať napríklad trvalý pobyt či pracovné povolenie.
Dôvody, ktoré doviedli ženy opustiť aj niekoľko tisíc kilometrov vzdialené svoje domovy, sú podľa IVO rôzne. Niektoré sa rozhodnú študovať v zahraničí, iné vedú vyhliadky na sobáš či ekonomické dôvody.
Z rozhovorov tiež vyplynulo, že migrantky sa na Slovensku cítia dobre napriek tomu, že výskumy väčšinou ukazujú, že Slováci sú voči cudzincom menej tolerantní.
Podľa zástupcov inštitútu by život migrantov v novej krajine mohlo uľahčiť zlepšenie prístupu k jazykovým kurzom, čím by sa zvýšili šance získať lepšie uplatnenie na trhu práce.
Projekt pod názvom Rodinné a rodové aspekty integrácie migrantov z tretích krajín robil IVO takmer jeden rok a zúčastnili sa na ňom ženy napríklad z Ukrajiny, Ruska, Indie, Vietnamu či afrických krajín.
