BRATISLAVA. Súčasná vláda nemá skutočný záujem riešiť problémy korupcie, myslí si to šesť z desiatich Slovákov. Opačný názor má necelá tretina občanov. Zhruba pol roka pred parlamentnými voľbami získal kabinet Roberta Fica totožné hodnotenie, akými ľudia oznámkovali aj bývalú druhú vládu Mikuláša Dzurindu.
Agentúru SITA o tom informoval Gabriel Šípoš, riaditeľ mimovládnej organizácie Transparency International Slovensko (TIS), pre ktorú ešte začiatkom novembra vypracovala reprezentatívny prieskum agentúra Focus.
Podľa prieskumu nie je o záujme súčasnej vlády bojovať s korupciou presvedčená ani len väčšina sympatizantov koaličných strán. Myslí si to len každý druhý priaznivec politiky Smeru, 45 percent voličov ĽS-HZDS a 40 percent sympatizantov SNS. V roku 2004, keď bol pri moci Dzurinda, väčšina priaznivcov dvoch zo štyroch koaličných strán (SDKÚ, ANO) mala názor, že vtedajšia vláda skutočný záujem riešiť korupciou mala. Najčastejšou odpoveďou bol názor, že obe vlády bojovali proti úplatkárstvu rovnako. Ficovu vládu lepšie hodnotila pätina občanov, Dzurindovu zase 14 percent opýtaných. Ďalších 20 percent vládu zhodnotiť nevedelo.
Podľa expertov organizácie však pri analýze protikorupčných aktivít vychádza jednoznačne aktívnejšia vláda Mikuláša Dzurindu. Pobočka organizácie ako príklady uvádza založenie Špeciálneho súdu a prokuratúry, zverejňovanie súdnych rozsudkov či nahrávanie súdnych pojednávaní. V porovnaní s týmito aktivitami súčasná vláda bojovala s korupciou viac slovami ako skutkami, tvrdí TIS. Uviedla, že síce oceňuje výmeny ministrov po korupčných aférach, ale ďaleko účinnejšie by boli podľa nej systémové zmeny. U Ficovej vlády však ocenila zjednodušenie registrácie živnostníkov a sprístupnenie online katastra nehnuteľností.
Podľa prieskumu naďalej však platí, že občania nie sú veľmi ochotní oznamovať úplatkárstvo polícii. Takmer dve tretiny by nešli za políciou, ak by im niekto úplatok ponúkal alebo vedeli o niekom, kto úplatky berie. Pritom oznámenie trestného činu je zákonnou povinnosťou občanov pod hrozbou trestného stíhania v prípade neoznámenia.
Opačne by sa správala len zhruba pätina opýtaných. Oproti roku 2006 nenastala výraznejšia zmena nad rámec štatistickej odchýlky, pripomína organizácia, ktorá chcela zhodnotiť pôsobenie súčasnej vlády v boji proti korupcii z pohľadu občanov, ako aj vyzvať ich k väčšej pozornosti k otázkam korupcie.
Ako vláda plní sľub bojovať proti korupcii a veľkej ekonomickej kriminalite
Čo sľúbili: (SMER si kladie za cieľ) Trpezlivo a razantne odhaľovať a postihovať veľké prípady ekonomickej kriminality a politickej korupcie, aby sa ľuďom vrátila dôvera v spravodlivosť a rovnosť pred zákonom.
Zdroj: Volebný program SMER-u, december 2005
Znižovaním byrokracie, skvalitnením legislatívy v oblasti verejnej správy a správneho konania bude (vláda) vytvárať podmienky na obmedzovanie priestoru pre korupciu.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Obmedzenie priestoru pre korupciu a boj proti veľkej ekonomickej kriminalite podporia dôveru ľudí v právny štát a zefektívnia tak fungovanie spoločnosti.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Na Slovensku sa podľa vnímania ľudí i medzinárodných hodnotení korupcia rozmáha. Podľa Svetového ekonomického fóra (WEF) sa Slovensko vo vládnej korupcii prepadlo zo 76. miesta v roku 2006 na 127. miesto v roku 2009, čím sa zaradilo medzi najhoršie hodnotené štáty sveta. Index Transparency International ukázal, že po mierne pozitívnom vývoji sa v roku 2009 vnímanie korupcie dramaticky zhoršilo. Slovensko dnes dosahuje skóre 4,5 (na stupnici od 1 do 7), čo je horšie ako 4,7 v roku 2006. O tom, že vláda nevytvorila podmienky pre obmedzovanie priestoru pre korupciu, svedčia aj desiatky medializovaných káuz korupcie a klientelizmu vo verejnej sfére. V reakcii na sériu škandálov vláda dvakrát novelizovala zákon o verejnom obstarávaní a vymenila viacerých ministrov.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
