vanými ľuďmi. Ak nám to niektorý rok nevyjde podľa očakávaní, mávame pocit prehry.
Ťažko povedať, kto znáša single Vianoce ľahšie - či ľudia trpiaci chronickou osamelosťou, alebo takí, čo ich samota zastihne bez varovania, akútne.
Výtvarník Jaro Jelenek je radikálny, na Vianoce môže byť sám len zlý človek. Pripúšťa síce, že nejaké vdovy môžu zostať bez spoločnosti aj „bez vlastného zavinenia", aj tie však podľa neho môžu ísť aspoň do kostola. Nijaké dobré rady na šťastné prežitie osamelých Vianoc nepozná: „Čo? Budete sa prihovárať kaprovi?"
Pravda je však taká, že existujú ľudia, ktorí jednoducho sami sú. Život sem-tam píše aj scenáre katastrofických žánrov: matka zomrela pri pôrode, otec neznámy, dieťa zostalo bez súrodencov, rozviedlo sa, deti buď ani nikdy neboli, alebo už nie sú, jediný bratranec z tretieho kolena žije v Amerike. Ak je toto váš prípad, potom je dobrá rada (či dobrá kamarátka) drahá.
Ignorovať Vianoce?
Niektorí sa bránia vianočným depresiách tak, že si existenciu Vianoc vôbec nepripustia. V ich príbytkoch sa na stromček radšej nepýtajte. Samotu iných zas rozpoznáte podľa toho, že u nich nájdete stromček ešte v júni, pričom nevyzerá oveľa zvädnutejší ako sám majiteľ bytu.
Jarmila, technická pracovníčka po štyridsiatke, nemá vlastnú rodinu a je šťastná, že bude môcť tieto sviatky stráviť v rodine svojej priateľky. Keď po smrti rodičov prežívali s bratom veľmi ťažké obdobie, jedny Vianoce jednoducho odignorovali.
„Žiadny stromček, žiadne darčeky, žiadne šťastné úsmevy. Bolo to hrozné, zostali sme v posteli, pustili sme si hádam všetkých klasikov, čo máme doma," spomína.
Televíziu vynechali zámerne. Nabudené moderátorky rozplývajúce sa nad čarom rodinných Vianoc môžu na osamelých pôsobiť skôr depresívne.
Prevádzka na letisku býva nepretržitá.
ILUSTRAČNÉ FOTO - TASR/AP
Minuloročné Vianoce strávila osamote aj Emília, keď sa jej dcéry rozhodli ísť na Štedrý deň za ich rozvedeným otcom. Ani ona nepozerala televíziu, zostala v posteli a čítala Detskú Bibliu. Tvrdí, že podobná skúsenosť môže človeka naučiť pokore, aby si vážil svojich blízkych.
Single Denisa študuje v Nemecku, chvíľu jej hrozilo, že zostane v Nemecku aj cez Vianoce. Plánovala teda vianočnú žúrku v štýle amerických filmov - rozvešať lampióny, zapáliť sviečky na parapetoch, napožičiavať si plno devedečiek, navariť si dobré jedlo a doniesť si ho spolu s vínom rovno do postele. Chvíľu sa na to skoro tešila, chvíľu sa zas bála, že by sa z toho zbláznila. Našťastie sa jej nakoniec podarilo letenku domov dostať, takže single Vianoce sa odkladajú.
Ako to vidíme zas v iných amerických filmoch, túžba po spoločnosti je v krízových okamihoch života, za ktoré Vianoce, prípadne Silvester môžeme pokojne označiť, veľká. Aj sebavedomá Carrie Bradshawová si o takom čase prehodí drahý kožuch cez pyžamu a uteká nočnými newyorskými ulicami za kamarátkou, hoci sa s ňou predtým pohádala.
Núdzové volania
Najbežnejší spôsob liečenia akútneho záchvatu depresie je zavolať na niektorú z nonstop psychologických liniek. Podaktorí však volajú na hocijaké číslo, ktoré si pamätajú, napríklad aj na 159. „Často sa na nás obracajú osamelo žijúci občania. Potrebujú sa s niekým porozprávať," opisuje Roman Kučera z bratislavskej mestskej polície.
Sám pred niekoľkými rokmi na Štedrý večer prebral jeden podobný telefonát. „Volajúci psychicky nezvládal samotu v byte, v ktorom ešte pred rokom spolu s manželkou a deťmi slávili vianočné sviatky. Jediné riešenie podľa neho bolo siahnuť si na život," hovorí. Kučerovi kolegovia slúžiaci v motorizovanej hliadke sa preto vydali na adresu volajúceho a od tohto nešťastného kroku ho odhovorili. Do roka a do dňa nám tento muž opäť zatelefonoval. „Tešil sa z drobností, ktoré si našiel pod vianočnou jedličkou od svojej novej manželky," spomína Kučera.
Workoholici nikdy nespia
Poniektorí ľudia riešia život i vzťahy nadmernou prácou. Ak máte podobné tendencie, ideálne je zaobstarať si zákazku s dátumom odovzdania tesne po Vianociach a hneď budete mať po depresii.
Veľmi veľa ľudí sa nemôže v ten najsprávnejší deň stretnúť s tým najsprávnejším človekom na tom najsprávnejšom mieste len z prostých logistických - pracovných či osobných dôvodov. Tu si treba uvedomiť, že Vianoce sa dajú rovnocenne simulovať v ktoromkoľvek inom vyhovujúcom termíne.
Rodina peciara Jána Košča z US Steel je na presun štedrovečernej hostiny navyknutá. „Na zmeny robím roky, je to v podstate jedno," hovorí. Pripúšťa však, že počas sviatkov, ako sú Vianoce, je človek v práci trochu duchom neprítomný.
Aj v rodinách železničiarov sa často musí večerať už popoludní. „Po viacerých rokoch služby to každý vníma ako rutinnú súčasť života," hovorí Roman Kolibecký, vedúci tímu oddelenia riadenia prevádzky Železničnej spoločnosti Slovensko.
Žiadny sviatočný režim sa pri podobnej prevádzke aplikovať nedá.
ILUSTRAČNÉ FOTO - ČTK
Michala Němca, 28-ročného riadiaceho letovej prevádzky na bratislavskom Letisku M. R. Štefánika rodina i známi zvyknú už od polovice novembra bombardovať otázkou, ako je na tom so službou na Vianoce alebo na Nový rok. „Kamaráti na rozdiel od rodiny ďaleko nevyberanejším spôsobom dajú najavo, ak musia prispôsobiť ich spoločné posedenie mojej práci a pripíjať si na Nový rok dva dni po," hovorí.
Inak si službu cez sviatky vlastne pochvaľuje, práce je menej a šéfstvo nie je v kanceláriách. Otravné je len to, že si s každou jednou posádkou lietadla bez rozdielu vierovyznania prajú šťastné Vianoce, spolu teda asi tisícpäťstokrát za deň.
„Sem-tam sa ozve na núdzovej frekvencii nejaká sviatočne naladená posádka a zaspieva nám známe Jingle bells. Čím falošnejšie, tým veselšie," komentuje.
Manželka tridsaťročného internistu Petra Kužmu, ktorý pracuje v 1. súkromnej nemocnici Košice-Šaca má pre mužove služby pochopenie, sama je lekárka. Pacientov ich interného oddelenia delí Kužma na dve skupiny, tých, čo sú nešťastní z toho, že musia zostať cez sviatky v nemocnici a tých, čo sú tomu v podstate radi. Aspoň majú okolo seba niekoho a možno dostanú aj zemiakový šalát.
Naša túžba po spoločnosti by však mala mať aj isté hranice. Neodporúča sa poškodiť si zdravie zámerne len preto, aby vás odtransportovali do nemocnice plnej milých sestričiek a ešte milších lekárov, pričom najčastejším samovražedným vianočným útokom je vraj „ovoniavanie" kapustnice. Návrat z podobných zariadení nemusí byť celkom dobrovoľný.
Sami - vedome a dobrovoľne
Ak sa niekto chce cez sviatky úplne separovať od zvyšku sveta, ťažko nájde na Slovensku ideálnejšie miesto, ako je Lomnický štít. Už niekoľko rokov sa tam dá objednať apartmán aj s obsluhou. Vyhľadávajú ho páry oslavujúce výročie svadby, iné tam hľadajú romantické miesto svojich zásnub, sú aj takí, ktorí tento netradičný pobyt vyhrali v rôznych súťažiach.
Sviatočné noci na tomto vrchole trávi aj nonstop služba z meteorologickej stanice, lanovky i z akadémie vied.
„Všetci sme podobnej krvnej skupiny, je to družné, komorné, úprimné, zmestíme sa pri malom stole," opisuje Vianoce na Lomnickom štíte Ronald Langer z Ústavu experimentálnej fyziky SAV. Tento rok bude Langer hore aj na Vianoce, aj na Silvestra. „Horšie je, keď je služba neplánovaná, zrazu sa zmení počasie a nemôžeme sa vystriedať. Ale aj na to sme si všetci zvykli," dodáva.
Langer slúži na štíte už dvadsaťpäť rokov. Pripustil, že niektorí vydržali na tomto pracovisku len krátko. Tým, čo zostali, samota zrejme vyhovuje. „Keby tu na nás padala depresia, tak by sme tu neboli," hovorí. Tá na nich lezie skôr vtedy, keď musia zísť dole medzi uponáhľané davy.
Langer si aj cez sviatky musí plniť svoje pracovné povinnosti. Výsledky meraní sekundárnych neutrónov kozmického žiarenia, ktoré získava, každý deň spracováva a dáva online do sveta. Jeho sviatky sú prijemné a užitočné. Samota je len uhol pohľadu.
Beata
Balogová
