Agentúrny text sme o 20:18 aktualizovali autorským článkom SME.
BRATISLAVA. Riaditeľ tlačového odboru Úradu vlády Braňo Ondruš nemá prejav hodný štátneho úradníka. Približuje sa k nevyberanému slovníku najvulgárnejšieho politika Slovenska, Jána Slotu z SNS.
18. novembra v Klube Nového slova o ľavici v 21. storočí totiž Ondruš hovoril o prístupe štátu k menšinám a zavtipkoval o „Cigánoch a buzerantoch“.
Hovorca predsedu vlády Roberta Fica (Smer) vo svojom prejave vysvetľoval svoje názory na to, čo by malo byť ľavicovou agendou. Zrejme v reakcii na predrečníka povedal „a to je problém tých menšín, inak, my sme nemysleli Maďarov, my sme mysleli Cigánov a buzerantov, medzi nami“. Sála reagovala smiechom. Video sa objavilo na stránke youtube.com.
Ondruš svoje slová SME vysvetľoval tým, že poznámka nadväzovala na inú časť diskusie. Je podľa neho „jasné“, že slová použil „ako výsmech všetkých, čo ich v súvislosti s menšinovou politikou používajú, bohužiaľ vážne“. Smiech ostatných v sále vraj potvrdzuje, že pochopili jeho „sarkasticko-parodickú hyperbolizáciu“.
Homosexuálom to prekáža
Slová „buzerant“ a „Cigán“ sú od 90. rokov v politike tabu aj pri vtipkovaní. Používajú ich už v podstate iba politici zo SNS – najmä Ján Slota.
„Aj interné vyjadrenia takéhoto charakteru, určené iba úzkemu okruhu polsucháčov, sú poľutovaniahodné a odhaľujú skutočnú úroveň a názory ich autora a politickej strany, v ktorej pôsobí,“ komentoval Ondrušove vyjadrenia o homosexuáloch Július Kolenič zo združenia Inakosť.
S kým, keď nie so šovinistami a zlodejmi?
Šéf tlačového odboru si podľa záznamu z diskusie neodpustil aj ďalšie perličky. Na predrečníka, ktorý Smeru vyčítal, že sa spojil so šovinistami a zlodejmi, reagoval takto: „Otázka je, s kým sa mal Smer teda spojiť, ak sa nemali spojiť so šovinistami a zlodejmi, ale ani s tými, čo tu osem rokov robili tú katastrofu?“
Poslanca za HZDS Jozefa Haleckého Ondrušove slová rozhorčili. „Pokiaľ myslel nás a hovoril o nás ako o šovinistoch, je to vrcholne nevhodné, nevkusné a trestuhodné. A o pomenovaní zlodeji to platí dvojnásobne.“
„Pán Ondruš určite nemyslel nás. My nie sme šovinisti ani zlodeji,“ povedala podpredsedníčka SNS Anna Belousovová. Pokiaľ o SNS niekto tvrdí, že je šovinistická, nemá podľa podpredsedníčky parlamentu Belousovovej základné politologické znalosti, pokiaľ hovorí o zlodejoch, nemá zasa znalosti o reálnej politike.
Prešľap nie je prvý
Bývalému moderátorovi televízií Markíza a Joj a neúspešnému politikovi SDĽ Ondrušovi sa podarilo od nástupu k Ficovi viac lapsusov. V časopise Slovo napísal, že polícia nemá videozáznam z kontroverzného zásahu proti fanúšikom v Dunajskej Strede, hoci ministerstvo vnútra tvrdí, že ho má.
Juraj Draxler, expert na dôchodky z bruselského inštitútu CEPS, tvrdil, že Ondruš skompiloval jeho texty a bez jeho súhlasu ich uverejnil v Slove. Mladí ľavičiari zasa napísali, že píše pod pseudonymom Jakub Topol, čo Ondruš odmieta.
Vtipy v politike zabolia
Na vtipy a prerieknutia už hovorcovia doplatili. Platilo to však len vtedy, keď sa to osobne týkalo Vladimíra Mečiara.
BRATISLAVA. Vtipkovanie aj prostorekosť stáli viacerých hovorcov i miesta a nevyplatili sa ani mnohým politikom.
Niekdajší riaditeľ tlačového odboru na Mečiarovom úrade vlády dostal v roku 1998 výpoveď po tom, ako od novinára dostal otázku, prečo už nie je Blažena Martinková poradkyňou premiéra. „A vy ste sa prečo vzdali svojej frajerky?“ odpovedal Jozef Krošlák. Po prerieknutí o Martinkovej ako „poradkyni pre všetky oblasti“ museli odísť aj hovorkyne Magda Pospíšilová a Ľudmila Buláková.
Pokutu za prostorekosť dostala Monika Murová, bývalá hovorkyňa ministra školstva Martina Fronca. „Mám takú náladu, že mám sto chutí povedať, tak nech zdochne, do prdele. Doteraz jak študoval? Sorry, ospravedlňujem sa,“ povedala novinárovi z Markízy o meškajúcich štipendiách pre stredoškolákov.
Vtip bývalého poslanca za ANO Jozefa Banáša na Parlamentnom zhromaždení NATO v Bratislave dokonca skončil v roku 2004 trestným oznámením na jeho osobu. Povedal, že môžeme problémy Rómov a Afganistanu riešiť naraz, keby sme tam poslali „nejakých desať rómskych divízií“.
knm
Reakcia Braňa Ondruša:
Tá poznámka nadväzovala na inú časť diskusie a je jasné, že som slová „cigánov a buzerantov" použil zámerne „nevážne" ako výsmech všetkých, ktorí ich v súvislosti s menšinovou politikou používajú, bohužiaľ vážne.
Smiech tých ľudí bol jasným dôkazom, že pochopili moju sarkasticko-parodickú hyperbolizáciu a osobne nepochybujem o tom, že ste ju pochopili aj Vy a teraz ma chcete krkolomným prekrúcaním škandalizovať.
Siahodlho sa obhajovať by znamenalo poprieť všetko, čo som za uplynulých 20 rokov pri zrovnoprávňovaní aj týchto menšín urobil bez toho, aby si to denník SME všimol. Ale nečudo, keďže nešlo o nic, čo by zaujímalo bulvár.
Ako vláda plní sľub komplexne riešiť rómsku problematiku
Čo sľúbili: Vláda naďalej považuje riešenie rómskej problematiky za svoju prioritu. Na jej realizáciu bude podporovať všetky rozvojové programy s cieľom zlepšovať život Rómov a integráciu rómskej komunity do spoločnosti... Vo väčšej miere než doposiaľ budú v regionálnom rozvoji riešené sociálno-ekonomické problémy rómskej komunity s dôrazom na komplexný charakter prijímaných opatrení...
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Komplexné riešenie rómskej problematiky by viedlo k zlepšeniu životnej úrovne marginalizovaných rómskych skupín i zníženiu napätia v spoločnosti. Malo by tiež pozitívne ekonomické dopady v dôsledku zapojenia ďalšej pracovnej sily do ekonomiky.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Vláda do konca septembra 2009 nepokročila v čerpaní 180 miliónov eur (takmer 5,5 mld. Sk) vyčlenených na rómsku problematiku. Realitou je tiež rastúce napätie medzi väčšinovým obyvateľstvom a rómskou menšinou.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
