Slovensko v ohlasoch zahraničných masmédií zo 17.5.2001

New York 17. mája (TASR) - Rozšírenie Severoatlantickej aliancie o ďalšie demokratické krajiny východnej Európy je dobré pre Spojené štáty, pre Severoatlantickú alianciu a pre Európu, povedal v stredu počas stretnutia so šéfmi diplomatických misií zo Slovenska, Česka, Estónska, Lotyšska, Litvy, Maďarska a Rumunska významný republikánsky guvernér štátu New York George Pataki. Veľvyslanci požiadali guvernéra, aby rovnako ako v prvej vlne rozšírenia NATO aj v druhom kole sa stal protagonistom a podporovateľom myšlienky ďalšieho rozšírenia aliancie.

Slovenský veľvyslanec vo Washingtone Martin Bútora informoval Patakiho o práve skončenej medzinárodnej konferencii v Bratislave o líderstve a zodpovednosti nových demokracií a požiadal ho, aby v rozhovore so zákonodarcami zastupujúcimi v americkom Kongrese štát New York podčiarkol víziu celistvej, slobodnej a demokratickej Európy a v tej súvislosti potrebu ďalšieho rozšírenia NATO o demokratické krajiny.

Veľvyslanci krajín strednej a východnej Európy akreditovaní vo Washingtone sa usilujú predostrieť svoje posolstvo o potrebe rozšírenia NATO čo najväčšiemu okruhu amerických politikov ešte pred cestou prezidenta Georgea W. Busha do Bruselu, kde má predniesť významný prejav o transatlantických vzťahoch.

Rómovia v SR sa sťažujú na rasizmus so strany "bielych"

Frankfurt 17. mája (TASR) - Miroslav bol už v Belgicku, odkiaľ ho polícia poslala späť a kam by sa veľmi rád vrátil. V Košiciach totiž nemá perspektívu a vláda sa o nič nestará. Byty sú preplnené - v tom jeho žijú až tri rodiny. Pokiaľ by sa chcel dostať k väčšiemu bytu, musel by podplatiť primátora, tvrdí mladý Róm. Vôkol sa začína vytvárať hlúčik ľudí. Na košickom sídlisku Lunik IX, najväčšom "gete" Rómov v Košiciach sú obyvatelia na návštevy "bielych" zvyknutí. Naposledy tu bol dokonca premiér Mikuláš Dzurinda aj "s jedným z EÚ", ktorého meno už zabudol. Novinári však prichádzajú stále, píše sa v úvode obsiahlej reportáže o živote Rómov na východnom Slovensku, ktorý prináša dnešné vydanie nemeckého denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung.

Sídlisko Lunik IX, ktoré vzniklo z iniciatívy bývalého košického primátora a terajšieho slovenského prezidenta Rudolfa Schustera, stráži rómska polícia. Podľa slov námestníka primátora Ladislava Sanu úspešne. Košický primátor sem nechodí, pretože musí čeliť obvineniam z korupcie, tvrdí L. Sana.

Na Luniku IX žijú len Rómovia, aj keď toto sídlisko nevznikalo len pre nich a nikdy sa tu neudomácnili. Mesto ich sem priviezlo, mesto sa má o nich postarať, charakterizuje životnú filozofiu Rómov nemecký denník. Nikto z nich si nedá námahu odpratať špinu a prípadne niečo aj opraviť.

Väčšina bytov na sídlisku je zdevastovaná, v obytných domoch postavených pre 2000 osôb žije momentálne 5000 ľudí a prakticky všetci zo sociálnej podpory, priamo úmernej počtu detí, píše nemecký denník a cituje viceprimátora Sanu, ktorý tvrdí, že najväčším problémom Rómov nie je nezamestnanosť, ale ich prihlásenie sa k svojmu pôvodu.

Podľa Sanovho názoru práve skutočnosť, že Rómovia sa nechcú hlásiť k svojmu etniku, bráni tomu, aby ich štát ako národnostnú menšinu štedro podporoval - ako napríklad Maďarov. Podaktorí sa obávajú, že keby sa priznali k svojmu pôvodu, prišli by o sociálne dávky, iní sa za svoj pôvod hanbia. Kto ukončí strednú, či dokonca vysokú školu, nechce mať zvyčajne s Rómami nič spoločné. "Ani jeden Róm, ktorý vyštudoval, si nezoberie rómske dievča," hovorí Sana.

Snahám o integráciu Rómov stoja v ceste častokrát samotní Rómovia. V uplynulom roku museli napríklad na Slovensku stiahnuť učebnú pomôcku o integrácii Rómov do spoločnosti, pretože úspešní podnikatelia a umelci, ktorí boli v knihe uvedení, sa bránili proti faktu, že v publikácii ich označili za Rómov.

Podľa odhadov žije na Slovensku 350.000 až pol milióna Rómov. Počas komunistického režimu, ale aj v medzivojnovom Československu sa Rómovia ocitali v postavení neželaného sociálneho okrajového fenoménu, informuje FAZ a dopĺňa, že komunistický režim nezakazoval Rómom len používanie ich jazyka, ale vážne narušil aj ich spôsob života a rodové štruktúry a v roku 1972 zaviedol sterilizáciu rómskych žien.

Aj pri všetkej biede však nie je Lunik IX najhorším rómskym sídlom na Slovensku, konštatuje FAZ a svoju reportáž končí pasážou o katastrofálnych podmienkach v rómskej osade na okraji obce Svinia v Prešovskom kraji. Od roku 1993 sa o problematiku Rómov v dedine Svinia zaoberá aj kanadský antropológ David Scheffel.

Jeho spolupracovníčka Jana Lugašová tvrdí, že tunajších ľudí nemožno nechať pracovať bez dozoru. Len päť detí z osady navštevuje normálnu školu, väčšina z nich chodí do osobitných škôl. Hovorca Rómov v osade Ignác Červenák tvrdí: "Naše deti sú diskriminované, bijú ich a vysmievajú sa im. Rasizmus spoznávajú na vlastnej koži," uzatvára Frankfurter Allgemeine Zeitung.

Zo Slovenska a Česka stále prechádzajú ilegálni utečenci do Rakúska

Viedeň 17. mája (TASR) - V poslednom období už niet dňa, čo by sa nepokúšali ilegálni emigranti dostať cez zelenú hranicu zo Slovenska a Českej republiky na územie Rakúska. Len v utorok a v stredu večer zadržali asistenční vojaci rakúskej armády v lokalite Drösingu v okrese Gänserndorf 12 ilegálnych prisťahovalcov.

Túto skupinu tvorili výlučne muži z Afganistanu a Čečenska. Na územie Rakúska sa pravdepodobne dostali z Českej republiky. Pravdepodobne zo Slovenska sa zase pokúšala dostať do Rakúska skupina deviatich utečencov. Skupinu, ktorú tvorilo šesť osôb z Afganistanu a traja z Rumunska, zadržali v Marcheggu. Občania Afganistanu požiadali o politický azyl. Celkovo v stredu registrovali na pohraničných územiach Dolného Rakúska až 33 prípadov ilegálneho prekročenia hraníc.

Podľa rakúskej tlače hľadia slovenskí politici do budúcna s optimizmom

Vicepremiér Ľubomír Fogaš informoval o vytvorení vyšetrovacej komisie, ktorá bude v prípade potreby spolupracovať s protikorupčným úradom EÚ známym pod skratkou OLAF.

Optimizmus neskrýval ani Pavol Hamžík, ktorého stál celý škandál kreslo vicepremiéra. Peniaze vraj nešli na úrad vlády, ale Brusel ich posielal priamo na kontá jednotlivých projektov a aj napriek mediálnej kampani sa zahraničná pomoc Slovensku nikdy nezastavila, informuje dnešné vydanie rakúskeho denníka Der Standard o Hamžíkových slovách a vzápätí dodáva, že v sídle Európskej únie v Bruseli takýto optimistický názor nemajú.

Hovorca komisára EÚ pre rozšírenie Güntera Verheugena Jean-Christophe Filori v rozhovore pre rakúsky denník potvrdil, že Európska komisia finančné toky na Slovensko už obnovila, tento krok je však len provizórny. Pokiaľ sa zneužitie peňazí z fondov EÚ skutočne potvrdí, príjme Európske komisia "prísne opatrenia" a bude požadovať vrátenie už vyplatených finančných prostriedkov.

Po autoritatívnom režime Vladimíra Mečiara sa jedenásťčlenná vládna pravo-ľavá koalícia na Slovensku pokúša dobehnúť náskok kandidátskych krajín Poľska, ČR a Maďarska, píše Der Standard a cituje slová vicepremiéra Fogaša, že na Slovensku sa v uplynulých dvoch rokoch podarilo stabilizovať makroekonomiku a zreformovať správu a justíciu.

Napätia v protimečiarovskej koalícii vznikajú kvôli blížiacim sa parlamentným voľbám, píše rakúsky denník a konštatuje, že 20-percentná nezamestnanosť vyvoláva medzi obyvateľstvom nevôľu. Koaliční politici ubezpečujú, že reformy a privatizácia (napríklad v oblasti energetiky) povedú k vytváraniu nových pracovných miest. Samotný Fogaš je presvedčený, že ku zlepšeniu hospodárskej situácie na Slovensku dôjde už o krátky čas. V súvislosti s obavami Rakúšanov z voľného pohybu pracovných síl Fogaš vyhlásil, že na prípadný exodus Slovákov do Rakúska neexistujú nijaké dôvody.

Rakúsky denník Die Presse odvolávajúc sa na tvrdenie bývalého vicepremiéra Pavla Hamžíka informuje v tejto súvislosti, že Španielsko ponúklo Slovensku dvojstrannú dohodu o okamžitom otvorení pracovného trhu a prejavilo záujem o pracovné sily zo Slovenska. Podobný záujem deklarovalo aj Švédsko.

Prípravou dvojstrannej dohody chce Madrid zrejme zosilniť tlak predovšetkým na Nemecko a Rakúsko, požadujúce sedemročné prechodné obdobia na obmedzenie pohybu pracovných síl na trhoch práce v členských krajinách EÚ, komentuje rakúsky denník Hamžíkovu informáciu. Súhlas s nemecko-rakúskou požiadavkou podmienil Madrid pokračovaním podpory z fondov EÚ. Španielsko, v ktorom je bez práce 14 percent obyvateľstva, má pritom najvyššiu mieru nezamestnanosti v rámci EÚ, podotýka Die Presse.

ČR zvažuje výmenu lietadiel L-159 na Slovensko

Praha 17. mája (TASR) - Česká republika zvažuje výmenu zatiaľ bližšie neurčeného počtu podzvukových bojových lietadiel L-159 so Slovenskom za vojenský materiál. Oznámili to dnes minister obrany Jaroslav Tvrdík a náčelník generálneho štábu Armády ČR Jaroslav Šedivý.

Šedivý na dnešnom stretnutí s novinármi priznal, že česká armáda potrebuje 36 lietadiel, pričom letectvo kupuje celkovo 72 strojov L-159 z Aera Vodochody. Konkrétny počet lietadiel, ktoré by mohli poputovať na Slovensko výmenou za bližšie nešpecifikovaný vojenský materiál, zatiaľ stanovený nebol, dodal pre TASR hovorca ministerstva obrany Milan Řepka. Bartrová výmena napríklad za výrobky slovenského vojenského priemyslu, alebo za ďalší materiál by bola podľa Tvrdíka výhodná ako pre Českú republiku, tak aj pre Slovensko. Pripustil však, že za lietadlá rezort nezíska toľko, čo musel zaplatiť Aeru Vodochody.

Ďalším dôvodom na úvahy o spomínanej výmene je aj plánovaná spolupráca pri výcviku pilotov ČR a SR, o ktorej minulý týždeň v Košiciach diskutovali ministri obrany ČR a SR Jaroslav Tvrdík a Jozef Stank. Podľa predbežných úvah by sa teória učila v Košiciach a výcvik by pokračoval v ČR. Prví českí piloti by podľa Tvrdíka mohli nastúpiť na košickú Vojenskú leteckú akadémiu v školskom roku 2002 - 2003. O konkrétnych otázkach výcviku budú v piatok 18. mája v Malackách rokovať náčelníci generálnych štábov armád ČR a SR Jiří Šedivý a Milan Cerovský.

O spolupráci armády ČR a SR rokovali ministri obrany počas nedávnych dvoch stretnutí v Brne a v Košiciach. Dotkli sa možných konkrétnych otázok spolupráce v oblasti vojenského priemyslu, eventuálnej spolupráce napríklad pri výmene niektorých zbrojných systémov. Tvrdík po stretnutí pripomenul, že kým Slovensko môže ponúknuť húfnicu Zuzana, Česko ponúka vyzbrojiť slovenskú armádu podzvukovými lietadlami L-159.

Flámsky premiér: Flámsko chce aj so SR uzavrieť zmluvu o spolupráci

Budapešť 17. mája (TASR) - Flámsko chce uzavrieť dvojstranné zmluvy o spolupráci aj s Bulharskom, Českom a Slovenskom, aby im pomohlo v procese pričleňovania k Európskej únii. Počas pracovnej návštevy Maďarska, s ktorým má Flámsko podobný dokument od roku 1994, to dnes v Budapešti vyhlásil flámsky premiér Patrick Dewael.

Belgický politik, ktorý je na okružnej ceste po krajinách strednej a východnej Európy, zmluvu s Bulharskom podpíše v piatok v Sofii.

Flámsko podľa Dewaela potrebuje pracovné sily, preto presadzuje, aby EÚ zabezpečila voľný pohyb pracovných síl bez obmedzení pre všetkých občanov nových členských krajín EÚ okamžite po ich prijatí.

Ako dnes v Budapešti uviedol šéf maďarskej diplomacie János Martonyi, úvahy flámskej a maďarskej vlády o budúcnosti Európy sú si blízke. Obe strany sa zhodli na tom, že úloha regiónov sa musí zväčšiť.

Flámskeho premiéra, ktorý vysoko ocenil plnenie podmienok pre prijatie do Európskej únie maďarskou stranou, prijal dnes v Budapešti aj prezident Ferenc Mádl.

Slovensko dnes preniklo o prvej skupiny kandidátskych krajín

Brusel 17. mája (TASR) - Slovensko dnes ako prvé z tzv. helsinskej skupiny kandidátskych krajín preniklo v počte uzavretých kapitol medzi štáty, ktoré o vstupe do Európskej únie rokujú už od marca 1998. Slovenská delegácia dnes uzatvorila štyri kapitoly, ich celkový počet dosiahol 16 a Slovensko tak o jednu kapitolu predbehlo Česko a Poľsko.

Z rokovacieho stola sa podarilo dostať voľné poskytovanie služieb, sociálnu politiku a zamestnanosť, právo spoločností a telekomunikácie. "Dnešný výsledok dokazuje, že princíp dobiehania sa stáva realitou v prípade Slovenska," hodnotil rokovanie hlavný slovenský vyjednávač Ján Figeľ. Uzavretie štyroch kapitol však podľa neho netreba zveličovať, nejde len o preteky alebo matematiku.

Hlavný vyjednávač EÚ so Slovenskom Dirk Meganck ocenil pokrok Slovenska, ktoré má po dnešku uzavretých viac kapitol ako niektoré štáty rokujúce už od marca 1998. "Slovensko už uzavrelo viac ako polovicu kapitol...a je veľmi nádejné, že na budúci rok bude v skupine štátov, ktoré ukončia rokovania," konštatoval Meganck. Švédsky veľvyslanec pri EÚ Gunnar Lund považuje výsledok SR za "potešiteľný a povzbudivý", netreba však z neho vyvodzovať väčšie závery, pretože pokračuje "jasná a spravodlivá súťaž" medzi kandidátmi.

Slovensko síce predbehlo dve krajiny z tzv. luxemburskej skupiny, tie však toto kolo rokovaní absolvujú až 1. júna. Česko by SR o dva týždne malo predbehnúť, pretože očakáva uzavretie dvoch až troch kapitol, Poľsko však uzavrie iba jednu kapitolu a bude ich mať rovnako ako SR 16.

Figeľ dnes ocenil skutočnosť, že EÚ schválila Slovensku prvé prechodné obdobie. Ide o trojročný odklad v oblasti kompenzačných schém investorov v kapitole voľný pohyb služieb. Podľa Figeľa tak celý proces vstúpil do nového kvalitatívneho stavu a dúfa, že to tak bude pokračovať aj v ďalších citlivých oblastiach.

Rakúsko si v prílohe k spoločnej pozícii EÚ k tejto kapitole vynútilo poznámku o potrebe prepojenia problematiky služieb s voľným pohybom pracovníkov. Ide o možnosť riešiť poskytovanie cezhraničných služieb v rámci kapitoly voľný pohyb osôb. Ján Figeľ nepovažuje takéto presúvanie jednotlivých problémov z kapitoly do kapitoly za dobré, pretože to môže spôsobiť odklad "balíkov problémov" až na úplný záver rokovaní. Medzičasom však dnes medzi novinárov v Bruseli preniklo, že Francúzsko požiadalo o presunutie problematiky predaja poľnohospodárskej pôdy z kapitoly voľný pohyb kapitálu do poľnohospodárstva.

Slovensko dnes síce oznámilo EÚ, že sa vzdáva prechodného obdobia v novootvorenej kapitole energetika pri liberalizácii trhu s elektrinou, potvrdilo však žiadosť o päťročný odklad pri zásobníkoch ropy. Legislatíva EÚ predpokladá zásoby na 90 dní, pričom Slovensko dnes dosahuje iba 26 dní. Zaviazalo sa, že do konca roku 2003 by to malo byť 47 dní, do konca roku 2006 73 dní a do 31. decembra 2008 požadovaných 90 dní.

Vo voľnom pohybe kapitálu Bratislava preukázala istú pružnosť a Bruselu oznámila len sedemročný odklad predaja poľnohospodárskej a lesnej pôdy občanom EÚ, ale navrhuje možnosť jeho pružného predĺženia o ďalšie tri roky. Pôvodná slovenská žiadosť hovorila o 10-ročnom prechodnom období. Veľvyslanec Lund na margo tohto návrhu konštatoval, že akákoľvek flexibilita u kandidátov je vítaná, pretože uľahčuje rokovania.

Slovenský vyjednávač Ján Figeľ verí, že Slovensko dosiahne pokrok aj na ministerskom kole rokovaní v júni. Ak parlament na budúci týždeň schváli colný zákon a zákon o colnej správe, bude môcť byť uzatvorená kapitola colná únia. Šanca existuje aj v energetike a kapitáli. Vyjednávač EÚ so SR Dirk Meganck však uzatvorenie energetiky nepovažuje za pravdepodobné - skôr sa tak podľa neho stane v druhom polroku.

Za najdôležitejšie však Figeľ považuje bude otvoriť ešte počas švédskeho predsedníctva všetky ostávajúce kapitoly. Slovensko zatiaľ neotvorilo päť kapitol - voľný pohyb osôb, dane, poľnohospodárstvo, finančnú kontrolu a spravodlivosť a vnútro. Zatiaľ nie je isté, či sa otvorenie všetkých kapitol do konca júna podarí.

Prístupové rokovania dnes absolvovalo aj ďalších päť kandidátskych krajín. Cyprus uzavrel tri kapitoly - služby, energetiku a dopravu, a celkovo ich má už 21. Lotyšsko dostalo z rokovacieho stola právo spoločností a voľný pohyb kapitálu, spolu uzavrelo 14 kapitol. Litva dnes ukončila rokovania vo voľnom pohybe tovaru a práve spoločností a s 15 kapitolami sa dotiahla na ČR a Poľsko. Jednu kapitolu - rybolov - dnes uzavrelo Bulharsko (spolu zatiaľ deväť) a žiadnu kapitolu sa nepodarilo uzavrieť Rumunsku (zatiaľ iba šesť).

Ostatných šesť krajín - Malta, Slovinsko, ČR, Poľsko, Estónsko a Maďarsko bude s EÚ rokovať 1. júna.

SR má záujem rozšíriť v Poľsku sieť slovenských honorárnych konzulátov

Varšava 17. mája (TASR) - Prijatím u vicemaršalka poľského Sejmu Stanislawa Zajaca a u vicemaršalka Senátu Marcina Tyrnu zavŕšil sa dnes prvý deň pracovnej návštevy ministra zahraničných vecí SR Eduarda Kukana vo Varšave.

Na oboch stretnutiach sa hovorilo predovšetkým o spolupráci parlamentov oboch krajín. Obe strany skonštatovali jej vysokú úroveň a vyjadrili záujem o výmenu skúseností z prístupového procesu do EÚ, keďže zákonodarné zbory oboch štátov prijímajú dôležité závery, ktoré musia byť v súlade s legislatívou EÚ.

Podľa vicemaršalka Sejmu Stanislawa Zajaca veľmi intenzívna a aktívna je spolupráca na úrovni zahraničných výborov oboch parlamentov. Pozitívne hodnotenie dostala aj práca slovensko-poľskej parlamentnej skupiny, ktorej predsedom je za Národnú stranu SR poslanec Ladislav Orosz a za Senát Franciszek Bachleda-Ksiedzularz.

Na schôdzkach bola reč aj o spolupráci v iných oblastiach, vrátane hospodárskej.

Minister Kukan informoval partnerov, že SR má záujem vytvoriť poľský honorárny konzulát v Prešove a rozšíriť sieť honorárnych konzulátov SR v Poľsku.

Kukan rokoval s Buzekom o európskom integračnom procese a vstupe SR do NATO

Varšava 17. mája (TASR) - Minister zahraničných vecí SR Eduard Kukan z prvého dňa programu oficiálnej návštevy Poľska za najdôležitejšie označil rokovanie s poľským premiérom Jerzym Buzekom. Na stretnutí dominovali dve témy - európsky integračný proces a vstup Slovenska do NATO.

"Poľské skúsenosti, negatívne i pozitívne, sú pre nás nesmierne užitočné a cenné. Platilo to v minulosti a tak to je i dnes, keď ešte viac pociťujeme, aké spoločné plány, ciele a ambície má Poľsko i Slovensko v dvojstranných vzťahoch i na európskej a svetovej aréne," komentoval dnešné rozhovory s poľským premiérom Eduard Kukan na neformálnom stretnutí na pôde renomovanej Varšavskej univerzity.

V Zlatej sále univerzity vystúpil s prednáškou na tému "Slovensko a jeho úloha, ako hodnoverného suseda a partnera na južných hraniciach Poľska." Eduard Kukan vysvetlil ašpirácie ale aj dôvody, prečo sa SR "ponáhľa do EÚ i NATO." Zároveň spomenul minulé i súčasné peripetie, ktoré ovplyvňovali a môžu vplývať na deklarované integračné ciele.

Predseda poľskej vlády vyjadril podporu Slovensku v jeho úsilí pokračovať na ceste do EÚ v etablovanom spoločenstve Visegrádskej štvorky. Scenár Slovenska, dobiehajúceho kandidátov prvého sledu - čo si dnes všimla i Gazeta Wyborcza, ktorá informovala o ukončení vstupných rokovaní SR v 16 kapitolách, teda aspoň na krátky čas identického počtu, aké majú na konte Poľsko či Česká republika - je podľa Buzeka mimoriadne významný aj z hľadiska "schengenského režimu", ktorý po rozšírení pätnástky "náš priestor neminie".

Európske integračné pohyby predstavujú s rozširovaním NATO spojené nádoby a je prirodzené, že Poľsko ako člen najefektívnejšej organizácie garantujúcej bezpečnosť má eminentný záujem, aby sa jeho južný sused ocitol v radoch NATO. Jerzy Buzek upozornil, že poľská podpora Bratislave je neotrasiteľná, pokiaľ na Slovensku "nenastane nečakaný zvrat", čím otvorene pripomenul význam súdržnosti vládnej koalície i orientáciu politických subjektov, ktoré preberú žezlo vlády na Slovensku po parlamentných voľbách na budúci rok.

Eduard Kukan potvrdil, že premiéra Buzeka zaujímala vnútropolitická situácia na Slovensku, osobitne z pohľadu očakávaných parlamentných volieb a vlády, ktorá z nich vzíde. Čo bude necelé dva mesiace pred pripravovaným summitom najvyšších predstaviteľov NATO v Prahe.

"Slovensko za dva a pol roka urobilo mnoho pozitívnych krokov a dosiahlo konkrétne výsledky. Členovia aliancie vrátane Poľska by uvítali, keby na Slovensku vznikla taká vláda, ktorá bude v začatej ceste smerom k členstvu v NATO pokračovať," zopakoval slová predsedu vlády Poľskej republiky Eduard Kukan. S Jerzym Buzekom hovoril aj o pripravovanom vrcholnom stretnutí premiérov V4 v Krakove 31. mája a 1. júna tohto roku. Politici sa dotkli i projektu dodávok zemného plynu z Nórska.