BRATISLAVA. Ak má zákon o preukazovaní pôvodu majetku v Národnej rade SR uspieť, nesmie to byť projekt jednej politickej strany.
"Musela by to byť iniciatíva, ktorá má podporu širokej, ústavnej väčšiny v parlamente, to znamená, že by to mala byť iniciatíva viacerých politických strán," komentoval politológ Juraj Marušiak dnes medializované vyjadrenie premiéra Roberta Fica (Smer-SD) o jeho rozhodnutí na jar znovu predložiť do NR SR návrh zákona o preukazovaní pôvodu majetku.
"Chceme sa k tomuto zákonu opätovne vrátiť, určitým oblúkom. Nebude to jednoduché, ale pokúsime sa o to. Priznám sa, že mi bude úplne jedno, kto za tento zákon bude alebo nebude hlasovať v Národnej rade SR," citoval dnes predsedu vlády Slovenský rozhlas (SRo).
Fico podľa rozhlasu predpokladá, že schváleniu návrhu zákona bude predchádzať ústavná zmena v úprave vlastníckych práv.
"Zrejme bude musieť hľadať podporu v opozícii," poznamenal politológ, podľa ktorého podpora ĽS-HZDS a SNS takémuto návrhu nie je istá. "Je otázne, či sa premiér bude usilovať ústavnú väčšinu v parlamente získať," uviedol politológ.
Otázkou podľa neho je aj to, čo bude opozícia od premiéra za podporu zákona žiadať. "A napokon, ak bude znenie zákona v rozpore s dikciou ústavy, tak ho znovu zruší Ústavný súd," dodal Marušiak, ktorý vníma šance na úspech premiérovej iniciatívy skepticky.
O legislatívnom zámere zákona o preukazovaní pôvodu majetku, presnejšie o legislatívnom zámere návrhu zákona o opatreniach proti nezákonne získanému majetku z dielne Ministerstva spravodlivosti (MS) SR rokovala 16. decembra vláda.
Štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Anna Vitteková (nominantka Smer-SD) vtedy uviedla, že sa schválenie nového zákona pravdepodobne nepodarí stihnúť v tomto volebnom období.
Objasnila, že rezort po vypracovaní paragrafového znenia predloží právnu normu na posúdenie Rade Európy. Rada posudzovala aj legislatívny zámer prípravy zákona.
Vitteková odhadla, že návrh zákona by sa na rokovanie kabinetu mohol predložiť na jeseň budúceho roku. Doplnila, že jeho príprava nie je jednoduchá a môže na nej participovať aj opozícia.
Právna norma by mala postihovať majetok získaný z organizovanej trestnej činnosti, ako aj nezákonne získaný majetok verejných činiteľov. Zákon by sa tak dotkol aj majetku osôb, ktoré zbohatli napríklad v 90. rokoch 20. storočia.
"Vychádzame z toho, že nepôjde o trestnoprávny postih, kde jednoznačne hrozí retroaktivita, ale budeme používať civilné nástroje," zhrnula Vitteková s tým, že nepôjde o trest, ale o preventívne opatrenia vo vzťahu k existujúcemu majetku vo vlastníctve danej osoby.
Dôkazné bremeno by v prípade postihovania majetku z organizovanej trestnej činnosti malo byť na prokurátorovi. V prípade verejných činiteľov by malo bremeno pripadnúť na nich.
